zmysel života - nechuť žiť

Všetko čo robíš slúži na tvoj vlastný vývoj. Je to ťažké, cesta je ťažká ale bolo by dobre si to uvedomiť že to čo je pre ostatných dobré nemusí byť pre teba.
Spoločenstvo/civilizácia stratila/zmenila hodnoty preto sa môžeš cítiť osamelo ako kôl v plote a bez pochopenia.

Šikovný to dotiahnu ďaleko ale chameleóni v tomto svete ešte ďalej. To sú dnes uznávané hodnoty.

Existujú aj prírodné zákony(niečo vyššie) ako právne normy. Napr. Newtonov zákon akcie a reakcie, ktorý platí pre každého rovnako. Akú akciu vo vzťahu v tvojom konaní vyvoláš taká sa ti vráti a to platí aj v hmotnom aj nehmotnom. Keď narazí auto do stromu, strom v momente nárazu pôsobí na auto rovnakou silou ako auto. Keď narazí nákladná Tatra do 500-ky Fiatky v okamihu nárazu je to tiež rovnaká sila. Keď stojíš na zemi, zem pôsobí na teba rovnakou reakčnou silou ako ty na zem. Platí to aj v statických aj v dynamických dejoch aj v generovaných myšlienkových(nehmotných) pochodoch každého človeka a všeobecne aj v konaniach človeka aj vzťahových.

Špeciálne to sledujem na ľuďoch, ktorý zneužili svoje postavenie/právomoci a vrátilo sa im to
cez ich najslabší článok: manželku(choroba), dieťa(smrť).
Príroda sa ich takto pokúsila zastaviť.

Dúfam že sa mi podarilo ťa povzbudiť, že na Zemi existuje ešte aj iná spravodlivosť ako pozemská.

Pozri takáto je kruta realita. Nemôžeš sa spoliehať ani na blízkych. Poznam to, čo cítiš. Mám osemnásť rokov a pravdu ti povediac, posledných šesť rokov žijem v neustálej bolesti. Či už zo zdravotných problémov (zblbnuté nervy ktoré neustále vytváraju bolesť v celých rukach aj nohách) alebo z smútku, ktorý ma už pred piatimi mesiacmi skoro zabil. No stal sa zazrak a tak tu ešte som lebo som musel dokončiť isté veci.
No teraz to je znova smutok, hlboký z duše, kvôli absencii lásky. Presne ten pocit, keď ťa všetci opustia a keď ťa nechajú rodičia sedieť na zemi v bolestivom zachvate, ktorý musiš len predychať a idu radšej pozerať telku. No nie je to o nich. Sama musis najsť v sebe silu, keby som ju nenašiel a keby som sa sám nepostavil tak už tu nie som. Je to o nás, o našom budovani sa a o našom postaveni sa z dna. Je to o našich rozhodnutiach. Sama si buduješ a tvoriš svoj život. Nechaj ist ludi ktorí su len bolesťou a najdi si nových blízkych ludi. Je to jedna z najkrajšich veci na svete ... Spoznať pravú ludskú podststu .. ich sny, ich bolesť a tak ďalej. Naah, máš zdravie máš všetko. Veta ktorá je hodne pravdiva tak zaplň tu prazdnotu a uživaj si život. Tu na svete je hodne pekných veci, len ich človek prehliada. Pozri stanov si zmysel života sama. Nikto ti ho nedá. A ži. Uživaj si tie pekne veci kým môžeš. To robim aj ja, napriek všetkej tej bolesti. Mňa už bohužial čaka len smrť alebo láska. Mám tak stanovený život, ktorý už nemám ako zmeniť. No ty niesi ja. Stále, aj keby to malo byť zajtra tak radšej zabavim niekoho a rozosmejem ho. Popišem zas kus knihy alebo sa zlepšim v grafike.
Na luďoch nezáleži, záleži na tebe. Bol nam daný úžasný život na užasnej planete. Máme šťastie že žijeme v štáte kde máme pitnú vodu a strechy nad hlavou. Všetci, čo su zdraví maju tak neskutočne šťastie. Tak to využi. Ja mať svoju silu späť tak by som behal po vonku ako šialeny.
Je to aj o istom nadhlade. Zlé veci tu boli a budu vždy. Je dobré ich brať v uvahu, no nie tak velmi aby ti zatienili tie dobre veci. Predvídaj no zároveň si užívaj toho dobrého. Vtedy budeš šťastná. Keď pochopiš, že sama si si svojim pánom a že sama dokážeš neskutočne mnoho vecí. Avšak nezabudaj na pokoru.
No, dúfam že si z tohto môjho blábolu dačo pochopila a zobrala si si niečo k srdci.
Prajem vám všetkým pekný deň :-)

ak by sa jednalo o cudzích ľudí, či kolegov, susedov, známych...nebol by problém zaujať postoj...nemám problém vytvoriť si okolo seba škrupinu, ale blízkych ľudí nemôžeš ignorovať, ani nijako vyčleniť....preto ten smútok. áno, každý človek je taký šťastný, aký je náročný. nie som náročná, tak kde je chyba?

No pochopila som to si myslim az prilis..... ved si precitaj co pises..... tam napises ze ta nebavi zit ze nevies najst ziadny zmysel zivota a vzapeti napises ze sa citis dobre a iny by ani nepovedali ze sa trapis.... a potom ze sa maju iny preliecit a nie ty.... ale ved to je zbytocne ten smutok, ludia su aky su.... ak si to myslela inak, staci to objasnit, nie tu pisat ze to nechapem

evidentne si nepochopil o čom som písala, ale pokojne si zaútoč aj ty, môžeš si aj kopnúť

Tak naco to stale riesis?? Ty tu napises do temy ze nechces zit ze nikto si nic nevazi, odmietas pomoc psychologa a potom napises ze ty sa citis az privelmi zdrava a dobra ze nemas ziadnu chybu a ze preliecenie potrebuju ostatny.... ale co s tym spravis??? Budes vyplakavat ako su vsetci zli??? Mozes pomoct iba sebe, ked s takymi ludmi obmedzis styk a budes riesit seba a nie okolie... ano je smutne ze ludia su v dnesnej dobe taki, aj rodina dokaze velmi sklamat... ale to nezmenis, v dnesnej dobe je to tak, to musis pochopit a dalej sa tym nezaoberat... to ti nepomoze..

nenariekam, ani sa neľutujem. je mi smutno z prístupu najbližších. ale o tom som už napísala. koníčky mám, mám aj dostatok pohybu, kto ma pozná, neveril by, že trpím. prírodu milujem, tam sa dobíjam, všetko je to však krátkodobé....na šťastí mi nepridáva ani stav spoločnosti. snažím sa ani nepremýšľať týmto smerom, pretože z toho som až zhrozená a mám strach....ale to je iná kapitola. a áno, uvedomujem si, že mnoho ľudí je na tom omnoho horšie, že majú existenčné, či zdravotné problémy, ale šťastie a radosť ti nezaručí nič....v mojej duši sa usídlil smútok. a myslím, že úplne oprávnene. a ten, nevyliečia žiadne lieky. preliečiť potrebuje všetko okolo mňa. ja som až príliš zdravá a v tom je problém.

osobne ked mam takuto zlu chvilku tak si pomyslim na tych ludi, ktori ziju uplne horsie ako ja. ti, co su napriklad bezdomovci ale ti, ktori su postihnuty. vtedy si poviem, ze co nariekam a idem dalej. som zdrava, mam pracu, rodinu a pre nich ma zit a nie sa lutovat. skus to aj ty!!

A niektorí ľudia ti ešte povedia - Čo to trepeš, život je krásny! Choďte do hája. Pre mňa nie je.

Otázka je to aj na mňa - mne už nedáva zmysel v živote nič. Nebaví ma to tu DLHODOBO. a nemám chuť do ničoho. Otazka je Načo tu som a či tu vôbec mám ešte byť.
Aj dnes som sa v práci nad tým zamýšľal. A zase som si odpovedal to isté- Nemám tu pre hoho a pre čo byť. S ľuďmi ma to nebaví a prestali ma už dávno baviť záujmy. Som tu asi len aby som jedol, pil, spal...... a PREŽÍVAL. Prestane to asi vtedy keď zomriem. Dnes u nás hlásili, že zomrela jedna babka vo veku 92 rokov. Povedal som si: Tak keď ja sa dožijem jej veku, tak čo tu ešte budem robiť tých nasledovných 60 rokov?