Podceňovanie..

Ja si myslím že by sa to malo riešiť čím skor.Si v citlivom veku,aby to neskor na tebe nezanechalo nasledky a aby ti to celkom nezbabralo život.Zažila som v 13,14 rokoch take podceňovanie zo strany otca,že som nešikovna,že som škapa,atrapa a pod,a za každu blbost ma zdrbal.Ale nielen on,aj spolužiaci v škole mi hovorili že som škareda a vysmievali sa mi do očí.Ešte ani v posledných dňoch v deviatke keď sme boli na školskom výlete jeden spolužiak ma urážal,nakydal na mňa toľko svinstiev a zakončil to tým že jedine čo je na mne pekne je ta plechovka mirindy čo nesiem v ruke.Myslela som si,že už len z ucty a kolegiality,že so mnou dral kolena 9 rokov v škole a že už sa cela trieda lučime, si to mohol odpustiť.Bolo mi do plaču a bola som rada že už z tej stupidnej triedy odchádzam,keď bolo treba pomoct na písomkach alebo niečo vysvetliť,na to som im bola dobra.Teraz mám 28 rokov,nezažila som žiaden vzťah,kamaradky okolo mňa su zadane alebo vydate a už maju deti,ako im závidím.Niekedy si pomyslím že by som najradšej vhupla do inej kože,mladšej,krajšej,uspešnejšej a šťastnejšej.Kolegyňa z práce je taká stara ako ja,bude mať svadbu a chystá sa na matersku a stále mi hovori že ostaneme v kontakte naďalej že takych dobrych ľudí ako som ja je málo a že mňa musí mať každý rád.Trpko som sa v duchu zasmiala,že "každý",nie je to pravda,prečo som si nikoho nenašla.A jej v duchu závidím samozrejme v tom dobrom.Stále mi vyplakáva že sa jej nedarí a pritom má dobreho priateľa,čaká babatko,veď po tom tužila už dlho,takže čo ešte chce.Aj mamka mi ešte teraz hovorí že nie som ako ine dievčata,že som málo sebavedoma že sa nenesiem ako dáma,že niekto má všetko a ja nemám nič.Ako možem byť sebaveomá keď za tie roky vo mne vypestovali okolitý ľudia ten pocit že som nula.Ešte aj vlastny otec,aj dnes,keď vychvaľuje ine dievčata a ženy ake su krásne šikovné,mám chuť si s nimi vymeniť miesto.A niekedy mám chuť zaspať a viac sa neprebudiť do toho spropadeneho života.Moja rada,si mlade dievča,vyrieš si to teraz aby si nemusela dopadnuť ako ja.

www.youtube.com
Ako to tu hovorí, netreba skrývať svoje pocity. Ono to, že to počúvaš a nič sa s tým nerobí môže viesť k tomu, že tomu začneš veriť, dostane sa ti to do hlavy a nebudeš si o sebe myslieť nič dobré. Treba sa o tom s nimi porozprávať, alebo u niekoho nájsť nejakú pomoc, hocičo. Tu píšu kašli na to, ale v takom veku, ako som písal, to môže mať zlý dopad, treba s tým niečo robiť. Aspoň niekto komu by si sa mohla o svojich pocitoch vyrozprávať, to urobí dosť, lebo počúvať stále jedno nie je dobré, ak to tak nie je. Takto keď bude niekto kto ti aspoň takto pomôže, to by bolo fajn. Ak chceš, môžeš napísať, ale zase bolo by lepšie mať niekoho s kým by si sa mohla rozprávať osobne. Ale na začiatok asi aj to bude fajn, lebo reálne nájsť niekoho takého, kto by to nezhoršil je celkom ťažké, hlavne medzi rovesníkmi, lebo 12-13 ročné deti si z toho tiež môžu robiť srandu. Ale hlúposť nemá hraníc a srandu si z toho môže robiť aj dospelý človek alebo nebude tomu veriť atď. Nemám problém o tom s tebou písať, keď môžem niekomu pomôcť, tak som ochotný venovať trochu svojho času. Viem aké to je, treba sa o tom rozprávať, netreba to v sebe držať.

joj ja by som im nalozil naspat ako pisu nikto nie je dokonaly ty ich poznas poznas ich slabe miesta narazka na mna by mala tvrdy nasledok a bez servitky . Keby mi niekto povedal ako tebe ze si tucna moja odpoved by bola automaticky ,hlavne ze ty vyzeras dobre na 60 rokov(pozor to nie je vtipne ak utocnik ma 60 rokov vtedy treba pridat vek ) .

Tak ako hovorí: dobreuz .. kašli na nich. Nezáleží na ich názore. Viem ako od rodičov bolí počuť podobné veci, no oni sú tiež len obyčajní ľudia s chybami. Nájdi si niekoho komu sa môžeš zdôveriť a vypísať i bude ti lepšie, uvidíš. Len sa to nauč ignorovať.

Kašli na nich... to je asi najlepšia rada. Hlavne sa nenechaj zdeptať a rob aj naďalej, čo Ťa baví.