Ako byť motivovana pre niečo ? Keď som stratila zmysel života

žiadne doplnky ti nikdy nepomôžu, šťastie si musíš navodiť len sama... a keď chceš motiváciu skus začať robiť čo ta baví napr hrať na gitare uč sa ľahšie pomaly ťažšie a ťažšie a ten pokrok ta možno bude robiť šťastnou.. mňa robí

a keď máš tých kamarátov čo sú veselí, stretávaj sa s nimi častejšie si vlastne to načo myslíš a keď si asi často doma asi tie myšlienku sú len o tom ako sa ti nedari atď vybehni za nimi a možno hneď budu iné myšlienky, šťastnejšie

( Depresie mavam z mojho zivota, ako sa nedokazem nikde pohnut. )

A kam by si sa chcela v živote pohnut ? Co by si v zivote chcela dokázat ?

( Zo samoty (pritom mam par priatelov ale nechcem ich kontaktovat lebo su to dost vesely ludia, piseme si, ale akonahle sme sa stretli citila som ten velky rozdiel medzi mnou a nimi- ja som niekde hlboko dole.)

No hej samota nie je moc príjemná, ale je rozdiel medzi samotou bez kamaratov s ktorými by si sa realne stretavala a samotou typu že žijes v dome sám. Ten druhý typ je podla ovela horší. Ciže akou formou samoty trpíš, prvý či druhý typ, alebo oboje sucasne ?

Soc.fobiu mam od malicka, ale bola taka ina - boli obdobia kedy som bola utiahnuta, tremistka, nasledne som sa zmenila a bola som vyrazny extrovert s plno priatelmi, hrala som sa na nieco cim som nebola a po rokoch pretvarky som to nezvladla a upadla do hlbokych depresii, izolacie, uzkosti.a tak sa to striedalo. Pocas rokov uzivania liekov som bola velmi izolovana a stretavala sa len s najblizsimi, moja fobia spociva hlavne zo strachu ist medzi ludi, komunikacia s nimi, vlastne som uz akoby stratila komun.zrucnosti, snazim sa je to tazke )

To že sa nestretávas moc s ludmi nemusi byt velky problem. Ani ja v podstate sa s ludmi moc nestretavam a osobne mi to vôbec nevadí. Problem je ale ten že ked uz sa s ludmi stretnut máš, tak mas z toho uzkosti. Kazdopadne socialna fobia sa da liecit psychiatrickymi liekmi ci psychoterapiou. Liecis sa na tu socialnu fobiu nejako ?

(no byvalo to horsie, kedy som z luti mala panicke ataky a musela utiect do bezpecnej zony - domov. Je toho vela, neviem ani o com konkretne pisat ) )

No panicke ataky su velmi nepríjemne. Ale vznikaju hlavne z nedostatku serotoninu v mozgu. A nedostatok serotoninu v mozgu sposobuju depresie. Ak mávas cele dni pochmurnu naladu a bývas nestastna a smutna, tak po case sa to odrazí aj na tvojom serotonine, ktorý sa v mozgu zacne menej tvorit. A menej tvorby serotoninu sa = viac uzkosti a panickych atakov. Liecba je teda vo zvyseni serotoninu bud antidepresivami alebo skôr zmenou myslenia na pozitívne a nájdenie si nejakej veci v živote ktorá ty bude robiť radost a týmpádom sa ti aj mnozstvo serotoninu v mozgu zvýši a uzkosti a panicke ataky zmiznu.

Hmm, priciny depresii ? To sa pytam samej seba uz niekolko rokov (kazde obdobie som mala ine problemy, kt.som riesila, je to na dlhe pisanie). Prvotny a hlavny problem mam ja sama so sebou (z toho plynie podla mna vsetko, nedostatok sebadovery, sebavedomia kt.bola narusena v detstve, kritizovanim a ponizovanim).. Depresie mavam z mojho zivota, ako sa nedokazem nikde pohnut. Zo samoty (pritom mam par priatelov ale nechcem ich kontaktovat lebo su to dost vesely ludia, piseme si, ale akonahle sme sa stretli citila som ten velky rozdiel medzi mnou a nimi- ja som niekde hlboko dole. Soc.fobiu mam od malicka, ale bola taka ina - boli obdobia kedy som bola utiahnuta, tremistka, nasledne som sa zmenila a bola som vyrazny extrovert s plno priatelmi, hrala som sa na nieco cim som nebola a po rokoch pretvarky som to nezvladla a upadla do hlbokych depresii, izolacie, uzkosti.a tak sa to striedalo. Pocas rokov uzivania liekov som bola velmi izolovana a stretavala sa len s najblizsimi, moja fobia spociva hlavne zo strachu ist medzi ludi, komunikacia s nimi, vlastne som uz akoby stratila komun.zrucnosti, snazim sa je to tazke...no byvalo to horsie, kedy som z luti mala panicke ataky a musela utiect do bezpecnej zony - domov. Je toho vela, neviem ani o com konkretne pisat..

No tak hovoriš že mas depresiu a ze urcite veci v minulosti maju na teba az doteraz negativny vplyv. Kazdopadne stále píšeš len velmi vseobecne a nejasne o tom čo je príčinou tvojich depresii.

1) Z coho ti vznikla socialna fobia, a ako sa presne u teba tato socialna fobia prejavuje, lebo je viacero socialnych fobii.

2) Aké zlé veci sa ty v minulosti stali, a ako sa ty to premieta do tohto života ?

Najprv sa treba poriadne upokojiť, moja skladba:
www.youtube.com
Nepoteší to človeka, keď zvieratká zapózujú???

Predstav si, ze mas penazi kolko len chces a ze ti kazdy clovek, ktoreho o nieco poziadas ihned vyhovie. Co by si urobila?

Pozri moja, ja som v tvojom veku mala tiež takéto stavy, a pretvárajú dodnes. Ale dnes to už vnímam ináč, seba vnímam ináč, naučila som sa prijať svoju inakosť, inak by som sa z toho asi raz zbláznila. Hlavne sa snažím byť vždy autenticka a za každých okolností sama sebou. To mi veľmi pomohlo-seba kladiem vždy na prvé miesto, ak sa mi niečo nepáči poviem, ak sa mi páči tiež poviem atď. Úprimnosť a pravdovravnost, žiadne hry a klamstvá a hlavne žiadne klamanie samej seba. Som sama k sebe úprimná aj keď sa mi niekedy pravda nepáči, či chcem či nie musím si to priznať, lebo zbytočne mrhať časom a po čase sa pravda ja tak vždy ukáže. Neviem či mi rozumieš, trošku to znie asi chaoticky, no v skratke, tiež vlastne neviem čo chcem ale tiež sa do ničoho nenutim, a učím sa prijímať seba, svoje nálady a neprisposobovat sa požiadavkám okoliu.

Je to u mna teraz tak, ze sa snazim co najcastejdie chodit medzi ludi, no za obd.depresii,uzkosti sa mi vyvinula soc.fobia preto je to o to tazsie. Ale bojujem proti tomu, nepoddavam sa a ajked mi ide srdce vyskocit z hrude idem a som vystavena ludom. Pomaly sa to zlepsuje, mam aj kbt terapiu no je to v zaciatkoch...snazim sa nevnimat vsetko negativne (vlastne som dost pozitivny clovek, co sa nenecha len tak rozhodit) ale asi kazdy pozna to, ze skor ci neskor ho dobehnu ,,vlastny demoni, a vtedy uz clovek nevi kudy kam.

Ľahni si a rozchodíš to skôr.

...pardón, nie risku, ale rezeň...