Rozviedla som sa, a po niekoľkých mesiacoch mi z istého dôvodu prišiel na um jeden môj bývalý. Ani neviem, ako by som ho správne pomenovala, lebo sme v podstate boli v kontakte len pár mesiacov - neviem či frajer je to správne slovo, aj keď sme mali za sebou dosť búrlivý vzťah. Ja som ho potom neskôr zablokovala na Facebooku, lebo som z neho mala strach, bol taký trochu ako bully (anglické slovo ale nenapadá ma ekvivalent). Vedel že sa idem vydávať, a asi mesiac po tom, ako som sa vydala, si ma ešte dva krát chcel pridať na Linkedin (ale ja som mu to zakaždým zamietla a potom už s tým prestal). Teraz po rokoch, keď som si na neho vtedy spomenula som sa odvážila odblokovať ho na Facebooku, a keď som videla jednu jeho fotku, tak to na mňa nejako tak zapôsobilo, že mi ako keby za ním začalo byť smutno... mala som potom dosť zmiešané pocity, tak som ho potom znovu zablokovala, ale potom som ho zase odblokovala a odvtedy sa na jeho fotky tam pravidelne pozerám, už ani necítim nejaký strach alebo obavy pri tom. Občas si tam mení profilovú fotku, videla som, ako za tie roky zostarel... neviem, ako by zareagoval keby som mu napísala len takú jednoduchú kvázi-priateľskú nótu, možno by sa aj potešil, možno nie.... Mne ani nejde o to nadviazať znovu nejaký vzťah, skôr sa len tak porozprávať ako sa má, čo sa za tie roky zmenilo, skôr ako s kamarátom než ako s frajerom.... zachoval sa ku mne v niektorých inštanciách zle, ale zase mám z neho také zmiešané pocity, lebo niekedy sa vedel chovať aj dobre. Žijeme obidvaja v zahraničí; narozdiel od môjho bývalého manžela on nie je Čech ani Slovák, dokonca ani nepochádza z Európy, ale vtedy kedysi keď sme boli na začiatku mi vravel, že mal zčasti aj nejakých poľských predkov (možno jedného starého rodiča - neviem...). Nedávno som si to schvále vygooglila, či na tom môže byť niečo pravdy, a naozaj som našla stránku, kde sa písalo, že v krajine odkiaľ on pochádza za druhej svetovej vojny bolo dosť veľa poľských utečencov, aj keď to je iná kultúra. (Už ani neviem ako sa tam vlastne dostali, len to že ich tam bolo na státisíce).
Napísali by ste bývalému alebo bývalej takto po rokoch? Ja mám stále neistotu a pochybnosti, ale minimálne ako na kamaráta alebo niekto na porozprávanie si na neho spomeniem. Neviem čo si o tom mám myslieť. Niekedy si myslím, že za ten čas (už šesť rokov prešlo) by sme sa mohli už aj priateľsky porozprávať a možno by to aj on tak chápal, a inokedy sa zase bojím aby z toho nebol ďalší prúser. Už asi päť mesiacov ma to takto striedavo sem a tam chytá. Ak mi aj napíšete že nie, čo akceptujem že to môžu niektorí takto vidieť, tak ako sa preniesť cez to aby som občas nemala takéto nutkanie?
Viem že sem obyčane píšem skôr keď dávam rady druhým a je to asi hlúpe sa takto pýtať, ale dúfam že mi názor druhých možno pomôže.
Ďakujem
