Čo sa stalo s mojím životom?

Ak je ti každý deň mizerne a trvá to už dlhšiu dobu, niekoľko týždňov alebo aj mesiacov, tak to môže byť skutočná depresia. V tvojom prípade bude lepšie objednať sa k psychológovi, internetové fóra a rady obyčajných, nekvalifikovaných ľudí ti tu nepomôžu. Potrebuješ odbornú psychoterapiu, čím skôr, tým lepšie pre teba...

Myslíte, že by malo zmysel navštíviť psychológa, lebo ja už fakt nevládzem. Kdesi v kútiku by som sa chcel tešiť zo života, no na druhej strane čoraz častejšie premýšľam, že tú agóniu ukončím raz a na dobro ...

čo ti mater nedala??

Ahoj a_dr1a. Minulý týždeň som bol na turistike v horách, bol som zo zopár priateľmi a to bolo fajn. Bol som ešte párkrát sa prejsť len tak, ale sám a to bolo hrozné, stále mi behali myšlienky aký mizerný život žijem. A skúsil som sa i odmeňovať, ako si mi radila, ale pripadal som si ako úplný pako.

Keď to zhodnotím celkovo, tak na ten jeden svetlý moment to bol týždeň pod psa zase. Tak veľmi by som sa chcel vedieť radovať z obyčajných vecí, ale jednoducho to akosi nejde. Fakt už nevládzem sa pretvarovať pred zvyškom sveta, že všetko je fajn...

Napíš nám niečo o sebe.

Abandoned ahoj. Tak mozno sa ti to nezda, ale u mna aj u inych to zabralo zabera). Ked ta tak citam, skus si nastudovat vsetko ohladne depresii, co vtedy cloveku najviac chyba (od mozgu az po stravu spanok, celkovo zivotospravu. Skus najskor mozno cez volnodostupne lieky skusit nieco si nasadit, vitaminy ai. Ci sa ti stav nezlepsi). A co som ti radila vtedy uvodom, robis?

pre nieco sa takto citis..nie je to len tak..

- Abandoned

treba začať od seba, keď chceš aby dobre bolo.

To je veľmi pekná myšlienka tu nižšie spomenutá, že viac robí radosť dávať, pomáhať, ako brať.
Áno, je to naozaj tak a dokonca keď budeš dávať bez toho, aby si niečo očakával naspäť, tak sa ti to vráti vo veľkom.
No a všetci musíme hľadať cesty, ako sa dostať z temnoty našej mysle a prázdnoty našich sŕdc na svetlo. Ťažko vyjadriť nejaký konkrétny postup, čo by sme mali robiť.

Je dobré, keď nejakú cestu vôbec človek hľadá, niekto to nerobí celý život a ten mu len tak pretečie medzi prstami. Síce žije, ale je už v podstate mŕtvy. Ja však tvrdím, že v žiadnom náboženstve či sekte nie je tá správna cesty. Kostoly a chrámy sú plné práve takýchto živých mŕtvol.

Ja som už aj na tejto stránke občas spomenula, že mne veľmi pomohli knižky od Vadima Zelanda- Ovlivnovani reality a tiež Osho, pravdivo však hovoril tiež napr. Krišnamúrti. Len to všetko treba vnútorne pochopiť, čo sa s nami- ľudmi vlastne deje.

Naivnučky Tomás 12345 to sú rozprâvky.