Mám sociálnu fóbiu ?

Príspevok v téme: Mám sociálnu fóbiu ?
KebyNieco

Dobrý deň.
Mám 21 rokov a odmalička som bola veľmi tichá.
Veľmi som sa hanbila ľudí. Mala som strach aj zo skupiniek (ešte stále mám).
Keď som chodila do škôlky, s nikým som sa tam nerozprávala. Ani s učiteľkami, ani s deťmi. Keď sa ma niečo spýtali, odpovedala som tichúčko a hanblivo. Preto ma nietorí nemali radi. Aj s príbuzními som sa hanbila hovoriť.
Na ZŠ som bola taká istá. Síce som tam mala jednu spolužiačku, s ktorou som nemala problém hovoriť, s inými spolužiakmi som nehovorila.
Ani tam ma poniektorí nemali radi.
Na SŠ sa to zhoršilo. Takmer všetci sa poznali alebo boli komunikatívni a hneď sa spravili skupinky. Ostala som sama. Nedokázala som sa k ním pripojiť.
Prestúpila som na iný odbor. Stalo sa presne to isté. Väčšina spolužiakov sa poznalo, takže vznikli skupinky hneď v prvý deň.
Volali ma k sebe, nech nebudem sama, ale nejak som nemohla. Mala som strach, že ma budú len využívať, ohovárať, atď, pretože oni takí naozaj boli. Neskôr ma začali psychicky šikanovať a dostala som depresie.
Učitelia sa na mňa pozerali, ako na nejakého blbého ťuťmáka. No, nielen oni. Ľudia všeobecne a lezlie mi to poriadne na nervy, ako ma obkukávajú.

Keď som na verejnosti, vždy sa pozerám do zeme alebo niekde mimo, aby mi nevideli do tváre. Som totiž aj škaredá.
Keď ide oproti mne nejaká skupinka dievčat alebo chlapcov, prepadne ma taký nepríjemný pocit. Najradšej by som vtedy chcela byť neviditeľná.
Neviem sa sama ozvať k človeku.
Keď si objednávam jedlo, pripravujem sa 5-10 minút a až potom zavolám. Začne mi biť rýchlo srdce, potia sa mi dlane, trasiem sa.
Neviem si predstaviť, žeby som pracovala niekde medzi ľuďmi (v obchode, v bare, v reštaurácii...).

Keď som potrebovala ísť niekde do doktora, vždy som chodila s mamou až do 19. rokov.
A samozrejme, mám strach hovoriť pred ľuďmi.
Vždy som neznášala, keď som mala ísť k tabuli alebo ústne odpovedať.

Pravdapravduca

No mám taký nazor na to asi ako nik poradim38, tiež je podľa mňa podstatnejšie riešiť svoje psychicke problemy v prvom rade kvoli tvojej budúcej práci, lebo pochop že rodičia ťa nemôžu živit donekonečna. Na svete sú aj horšie problémy, ktoré majú iný ľudia, niektorí sú bez ruky, bez nohy, majú pokryvenú tvár kvoli nejakej chorobe a chodia medzi ľudí s úsmevom na tvári. Čo majú potom robiť oni, keď na nich večne pozerajú ľudia a niektoré hlupe decká sa im smejú. Ty buď rada že si zdravá a nehovor že si škaredá. Buď vďačna za to čo máš. Takže ja ti odporúčam navštiviť odbornú pomoc, čo znamená smer psychológ, ktorý ti pomože, no väčšiu čast snahy o uzdravenie budeš musieť vynaložiť zo svojej stany. Na to sa priprav. A začni myslieť pozitívne... vela šťastia.

poradim38

Nedavno? Ved ak dobre citam v tvojom prispevku uvadzas ze mas 21 rokov..... pokial viem, tak sa stredna konci v 18-max 19tich........a ty mas 21 a este si ani neuvazovala nad pracou???? A sklamem ta, ale skoro vsetky profesie mas take ze robis s ludmi, alebo minimalne si obklopena personalom okolo teba..... cize ludom sa maximalne neda vyhnut........ aky mas odbor skoly ak smiem vediet???

KebyNieco

poradim38 - Nedávno som dokončila strednú školu. Z domu sa nedá odpratať tak rýchlo. A nejaké peniaze našetrené mám. Oblečenie, obuv atď. si kupujem zo svojích.

poradim38

Mojenko zlate, dakujem za infosku, prepac komentare moc necitam, aspon v tych podomnou som nevidela ze by si to spominala, ale ok.........a kto ta zivi? Mama????? Nic v zlom ale kedy sa chces postavit na vlastne nohy????? A citala som ze si pisala aj ze ako travis cas....... to hadam nemyslis vazne..... a mas pravdu ze nikoho takto nenajdes..... ale viac by ma s prepacenim se*kalo ze nemas zamestnanie....... co takto ist k psychologovi???

Niki96

KebyNieco - Ľudia sú v dnešnej dobe zbytočne fixovaný na vzhľad. Áno vďaka vzhľadu sa môžeš dostať na lepšiu pozíciu v práci. Mohla by si si nájsť nejakého Kena ktorý by bol tiež veľmi pekný. A čo z toho ? Dôležité je ako sa človek vníma. Tvoj vzhľad je niečo čo môžeš do istej miery ovplyvniť napr. cvičením, maľovaním. Ale už si sa tak raz narodila a ver mi ľudia nezostávajú spolu kvôli tomu že sú pekní, ale preto lebo majú spoločné záujmy, rovnaké názory na svet. Som si istá keby si chodila viac do spoločnosti prekonala svoju komfortnú zónu určite by sa našli ľudia ktorým by si bola sympatická a ktorým by si sa páčila.

KebyNieco

poradim38 - Mohla si si prečítať príspevky pod tebou. Spomínala som, že som zatiaľ nezamestnaná. Školu som už dokončila.

KebyNieco

Niki96 - A škaredá som. Ľudia sa na mňa tak pozerajú a aj to hovoria, hoci nie priamo mne.
Tie pohľady sú jasné, ako facka.
Známy ma niekedy volal škaredá Betty.
Tieto reči typu "určite nie si taká škaredá, ako si myslíš" nefungujú, pretože viem, že je to v mojom prípade blbosť.

KebyNieco

Niki96 - Väčsinou trávim čas len doma. Na PC, TV, mobile alebo ležím.
Áno, viem, takto si kamarátov nikdy nenájdem, ale čo mám robiť ? Predsa nebudem oslovovať cudzích ľudí na ulici.

poradim38

Moze to byt socialna, ale aj nemusi..... mohla k tomu prispiet aj tvoja povaha celkovo, aka si........ a neboj sa, ludia ta az tak neriesia ako si myslis...... mna by zaujimalo kolko mas rokov, ci pracujes niekde alebo si este na skole.....

Niki96

KebyNieco - Sociálna fóbia ti bráni žiť svoj život naplno. Preto nemáš ani žiadne vzťahy. Z čoho pramení tento pocit že sa nechceš rozprávať ani pozrieť na ľudí ? Všetko to pramení z tvojho pohľadu na svet a na ľudí. Hlavné je ako vnímaš ty seba. Ak si myslíš že si nezaujímavá a škaredá, tak budeš predpokladať že si to myslia aj iný o tebe. Čo vôbec nemusí byť pravda. Keď som bola u psychologičky hlavné čo mi povedala je hýbať sa v živote. Či už je to škola alebo práca alebo koníčky. Niečo robiť, zdokonaľovať sa v niečom, najlepšie v niečom čo ti prinesie radosť. Napríklad môžeš chodiť na yogu alebo plávať, najlepšie niekde kde budú ľudia že si zvykneš na spoločnosť ľudí. Ja pozorujem na sebe že keď mám dobrý pocit sama zo seba, tak sa mi aj ľahšie zhovára s ľuďmi. Máš nejaké koníčky ktorým sa venuješ ? Ako tráviš dni ?