Kvoli tomu sa citim zvlastne, neprijemne

Príspevok v téme: Kvoli tomu sa citim zvlastne, neprijemne
nika_j

To, co teraz napisem, by som nenazvala problemom v pravom slova zmysle, ale citim sa neprijemne a zaroven bezbranne, lebo neviem ako to zmenit.

Mam 25 rokov, bez vztahu a som panna. Viem nie je to choroba, ani sa za to nehanbim, ale, ked vidim moje spoluziacky zo zakladky, rovesnicky ako kocikuju deti alebo aj ovela mladsie rocniky, tak si vzdy v duchu poviem: ze oni uz deti maju a ja som ani sex nemala. Uvedomujem si, ze kazda mame inak biologicke hodiny, iny zivot, inu zivotnu cestu, inych ludi spoznavame, mame ine povahy atd., ale pripadam si cudna, zvlastna a nechapem tomu. Aktivne vyhladat muza len kvoli tomu nebudem, ani nechcem. Skor uvazujem, ze preco oni maju take stastie a nasli si partnera, s ktorym zalozili hned rodinu a ja nie. Kde vlastne robim chybu. Neviem, ci sa niekto do mojej koze vie vzit, ale ja to tak vnimam, ked stretnem spoluziacku a ona mi zacne hovorit o materskych povinnostiach. A ja som ani prve milovanie nezazila. Ludom, nikomu o tom nehovorim, ani sa ma to nepytaju, ale okolie si mysli, ze taka banalita ma vobec netrapi.

Neviem, bol niekto niekedy v takej situacii, ze to tak vnimal? Mam na to zabudnut, neriesit to? Nemozem povedat, ze sa kvoli tomu citim menejcenne, to nie, ale citim sa tak obmedzujuco, ze si odopieram (aj ked nedobrovolne) partnersky zivot a veci s tym suvisiace.
Mam skoncenu jednu vysoku, celkom slusnu pracu, zarabam, mam zaujmy, konicky, sportujem, chodim von s priatelmi, ale citim sa taka prazdna. Idem studovat dalsiu skolu, nech sa viac zamestnam, ziskam nove kontakty, skusenosti, atd. Viem, ze clovek ma svoj zivot vo vlastnych rukach, ale ja nechapem preco sa mi v tej oblasti nedari, resp. nic sa nedeje. Co mam tym pochopit?

kkt

Nuž, pri žene je to zvláštne, niekde je veľký problém. Možno máš šialené nároky, šialene náročná na iných, na seba samozrejme nie, pre muža okrem mladosti neponúkaš nič. Neviem, nepoznám ťa, ale môže to byť.

poradim38

Moja zlata, prave to, ze chces zas studovat co znamena same ucenie, skuskove atd..... tak sa necuduj ze si ani nikoho nenajdes.... mna by zaujimalo, kde chodis s kamaratmi? Respektive ako travite ten cas ked ste spolu? Chodite niekam medzi ludi? A nejaky tvoj kamarat sa ti nepaci? Myslim to tak, ze keby si sa podla mna viac otvorila tvojmu okoliu, tak by ti aj pomohli niekoho najst... nevravim ze ti maju dohadovat rande na slepo, alebo im mas hovorit intimne veci vsetkym pri pive..... ale ak mas nejaku kamaratku, ktorej doverujes, skus sa jej v tomto otvorit.... ze este nemas ziadnu skusenost, ze nevies ako mas hladat toho chlapa a podobne...... ja si myslim ze by ti urcite aspon ta kamaratka pomohla.... ak chces teda normalne trvaly vztah, tak sa pre to treba aj snazit, vidis, niektorej pride do cesty chlap sam a to sa nemusi ani snazit niekoho najst, hned si zalozia rodiny, kupia dom a su stastny......ale niektore zeny to nemaju takto..... to musis pochopit.... cize urcite hovor pred ludmi o svojich pocitoch, aspon obrazne, vseobecne.... nemusis ist do detailov... podla mna to pochopia a budu sa snazit pomoct......

Siss32

Trochu ta chapem lebo sme na tom trochu podobne. Sice mam len 20 ale tiez bez ziadneho vazneho vztahu a panna. Moje kamosky uz pomaly 2-3 rocne vztahy kde je uz svadba na spadnutie a ja stale nic. Nemozem povedat ze ma to netrapi lebo trapi ale tiez som zistila ze silit to nema vyznam kedze ako si pisala po jednom stretnuti s niekym to vsetko konci lebo si to s tym clovekom nedokazem predstavit. Niekto by si povedal ze som narocna a vyberava ale uprimne nie som taka pohladna aby som si to mohla dovolit. Len proste nedokazem verit a vzdy dostanem akysi blok ktory mi nedovoli si nikoho pripustit k telu. Ja len dufam ze raz sa to zmeni ...

anyone

Ja mám 31 rokov a som panna. Tiež mám problém sa zamilovať a vybrať si človeka, ktorého by som si vedela predstaviť ako otca svojho dieťaťa...Všetky moje kamarátky a bývalé spolužiačky majú 2 - 3 deti. Tiež mi to je ľúto, že som ešte ani skutočný vzťah nezažila. Ale už ma nebaví žiť v celibáte.

Jana Lukacova

nika_j:

...ignorovať to, čo Vám odháňa pozornosť od toho, čo vo vnútri cítite a nechať emóciam, aby sa prirodzene prejavili (keď ste sama).

Rada Vám pomôžem rozhovorom - nie písaním (prečítaný text si totiž človek nevedome prispôsobí, ako mu vyhovuje...).

Ak budete mať záujem, pokojne mi napíšte.

vitaminoza

Pozri sa na kvety, ich ani nenapadne aby sa porovnavali jeden s druhym. Kvety si kazdy sam.
Tak sa prestan porovnavat TY s druhymi!!!
Peestanes sa porovnavat ,budes stastnejsia. Preto je tolko ludi nestastnych lebo stale sa porovnavaju a neziju svoj zivot.

Jana Lukacova

nika_j:

nenúťte sa do niečoho, čo nechcete len preto, lebo vek.. a za ten čas kým sa "princ" dostaví si môžete užívať život tak ako popisujete a ak pociťujete túžbu, tak si s ňou poradiť sama...

Ak vo Vás skutočnosť, že ste ešte nemala sex a stretnutia s rovesníčkami s materskými povinnosťami vyvolávajú emócie, potrebujete ich prijať a prejaviť, aby ste opäť bola vo vnútornej pohode... ak by ste sa ich snažila potlačiť (zabudnúť) cítila by ste sa iba horšie.

nika_j

Nie, to si nemyslim, ze by som bola zaviasla na muzovi.
Ako o mna mali zaujem muzi, ale neviem, ja som akosi nechcela, resp. nevedela som si s nimi ani len predstavit vztah, nesedeli mi povahovo, mam ich rada ako kamaratov, ale tam to aj konci. Ked idem niekam von, tak mam ponuky na rande, aj idem, ale jedno stretnutie a dost, neviem, necitim nic viac k tomu cloveku.
A ja azse nechcem aktivne hladat presne taky typ a ist za tym, ze teraz zbalim niekoho, zavolam ho von. Nechcem, cakam kym ten muz na vztah pride sam za mnou.

Skor som tym prispevkom chcela povedat, ze je mnoho ludi v okoli, ktori v mojom veku uz maju rodiny a mna to mozno caka, ale asi vo vyssom veku. Aj viem, ze je lepsie mat dieta v skorskom veku, ved by som aj chcela, ale nie je s kym :D
Priznavam, mozno som narocna, ale nechcem s niekym byt z donutenia.

PoviemTipravdu

Si typicky clovek, akych je stovky. Potrebuju vedla seba niekoho, aby sa necitili prazdni. Nedokazete byt stastni len tak sami, dufate, ze stastie vam prinesie partner. A potom ste bud vo vztahu prilis naviazani na partnera alebo mate vsetko to, po com ste tak tuzili, ale nie ste stastni.....preco asi, ze :) Otazka nema byt "preco oni maju a ja nemam", otazka ma byt "co robim zle, kde v premyslani robim chybu, ze som v stave v akom som". Vzdy sa pytaj seba co robis zle, co mas napravit, kde si urobila chybu. A prides postupne na vsetko.