Na jednej strane som takým človekom ktorý ma veľmi rád ľudí, pomáhal by im, nikdy by som nikomu neublížil..a občas sú také dni že by som chcel zabiť človeka a zo zvedavosti sa pozrieť na jeho vnútorné orgány a tiež by som vtedy chcel ochutnať ako chutí ľudské mäso.. keď si predstavujem ako zabíjam niekoho tak mám z toho vzrušenie.. a keď ho ešte k tomu týram tak je to naozaj bomba.. mám pocit že takéto myšlienky má občas každý len sa o tom veľmi nehovorí.. viem že nenormálne by bolo keby som naozaj niekomu ublížil.. možno je to v nás, len ľudia z toho spravili nenormálnosť.. občas som taký že mi je úplne jedno kto čo hovorí, kto čo chce.. či je priatelský alebo nepriatelsky.. musim sa niekedy pretvarovať že mám niekoho rád.. alebo pretvarujem sa že sa hnevam vtedy kedy by sa za normalnych okolnosti človek mal hnevať.. ale väčšinou mi je všetko jedno... aj keď spravím niečo a vraj to je trapas.. tak mne to je jedno.. take otupene city.. a občas som dosť plachý, bojazlivý.. atď.. je to normálne? A mám take dni kedy by som sa naozaj chcel zabiť.. viem že ktomu raz príde.. ale to netreba riesiť..
viem normálne fugnovať, pracovať, všetko.. len sú veci ktore ma zaujimaju a chcel by som o nich zistiť viac..chcel by som zistiť viac o sebe..
