Priateľovi vadí že nežiarlim, je to normálne ?!

Mocca:

Ďakujem za pretlmočenie :)

Oktavia:

Prosím prečítajte si moje komentáre ešte raz, lebo obe hovoríme o niečom inom.

Pojem žiarlivosť som použila v kontexte strachu zo straty partnera, ktorý je prirodzený a ktorý v nás môžu vyvolať rôzne situácie..Je to emócia, ktorú samozrejme potrebujeme prejaviť, aby nám bolo lepšie..

Tak ako PýtamSa aj Vy vo svojom komentári používate žiarlivosť v inom kontexte - tj. že uzurpovanie si majetkového práva na partnera, scény a kontrola partnera je dôkazom lásky. To určite nie je. Žiarlivosť, o ktorej píšete práve býva dôsledkom toho, ak človek svojmu strachu, či iným nevysporiadaným emóciám nečelí...

Neplati rovnica, ze ziarlivost = nizke sebavedomie. Ziarlivost vznika aj na zaklade zlych skusenosti a straty schopnosti doverovat. Aj krasni a talentovani a sebavedomi ludia byvaju snad rovnako casto podvadzani a opustani ako skaredi blbeckovia. Nuz a ked uz ma raz (ci opakovane) clovek blbu skusenost, tak sa ani necudujem, ze v dalsich vztahoch zbystria pozornost. Sebavedomie akurat ovplyvnuje to, ako sa k tomu ten clovek dokaze postavit. Ci sa necha ziarlivostou zozrat, alebo dokaze za svoje emocie prevziat zodpovednost a kontrolovat ich.

Oktavia, Jana nehovori, ze ziarlenie je sposob, ako dokazovat lasku. Ona hovori to, ze kto citi ziarlivost, citi strach z toho, ze by mohol stratit milovanu osobu. A ak clovek neciti strach, ze by mohol stratit milovanu osobu, tak, Jana hovori, to svedci o tom, ze ta osoba pre nas nie je az taka cenna, aby sme z jej straty mali strach. Takto som Janu pochopila ja. Ze pritomnost strachu zo straty znamena, teda dokazuje (vo vseobecnosti, nie konkretnej milovanej osobe), ze je druhy pre nas dolezity. Nemysli teda tym, ze ziarlivostou niekomu nieco dokazujeme. Ale hovori, ze ziarlivost, teda strach zo straty, je sam o sebe dokazom, aky je pre nas ten druhy vynimocne dolezity. Tot vsjo.

Jana, ja napríklad nežiarlim ale verím v to že láska sa dá dokazovať aj inak než žiarením ,,môj nazor

PytamSa:

Strach o vzťah, na ktorom nám záleží je prirodzený, je to jeden z „dôsledkov“ lásky (rovnako tak ako záujem, starostlivosť o toho druhého). Milujúce mamy sa tiež boja o svoje deti a deti o svojich rodičov....

Nikde v príspevku neuvádzam, že človek musí mať strach pri každej žene/mužovi, ktorú/ktorého partner stretne ako dôkaz lásky a nebodaj dokonca že má partnerovi vyrábať scény...Poukazujem iba na to, že ak za celý život s partnerom nepocítime žiadnu, ani najmenšiu obavu o vzťah, partner to vycíti. A väčšinou každý túži byť tým druhým milovaný...

Ty na sebe nič nemeň (a vlastne sa to vedome ani nedá zmeniť), to priateľ má problém s nízkym sebavedomím a mal by s tým niečo robiť.

Jana Lukacova, cize ked budem mat o partnera neidentifikovatelny strach a pritomnost inej zeny mi bude vadit, tak vtedy to bude prava laska? To ako vazne?? :D smiesna doba nastala...vlastne nie, velmi smutna

Lunita:

V prvom rade „byť žiarlivý“ nie je o výstupoch, kontrole mobilu a pod. „Žiarlivosť“ je prirodzená súčasť nášho života, malé deti žiarlia, keď je napr. ich súrodencovi venovaná väčšia pozornosť rovnako zvieratá a rovnako tak aj dospelí ľudia (avšak zrelí ľudia to berú s nadhľadom). Ide o strach z toho, že by sme mohli prísť o osobu, ktorú milujeme (o jej pozornosť). Ten je prirodzený, problém prichádza vtedy, keď strach nasledujeme a prechádza do chorobného správania sa (kontrola mobilu, sledovanie, hádky, bitky...).

Z toho, čo píšete tým, že to s Vami vôbec nič nerobí napr. keď sa partner nachádza v spoločnosti iných atraktívnych žien dávate mu tým signál, že Vám na ňom veľmi nezáleží a nič by to s Vami ani nespravilo, ak by sa Váš vzťah skončil...Vo vzťahu ste citovo rezervovaná, čo má pôvod vo Vašej minulosti (kedy Vás zranili tí, ktorích ste milovala) a aj preto ste si vybrala vzťah, kde máte „istotu“, že ak by si partner aj niekoho našiel, tak Vás to bolieť nebude, alebo iba minimálne...Možno svojho partnera máte rada, ale úprimná, hlboká láska to (zatiaľ) nie je...Zavisí teda na Vás, či Vám to takto vyhovuje, alebo chcete s tým niečo robiť a to isté platí aj pre Vášho partnera...

Tak vlastne ako som nepísala nie som ten typ čo žiarli... Proste čo má byť tak to príde ale asi to je tým že som si istá sama sebou ak by som si nebola tak by to bolo možno inak a mne tiež napríklad nevadí ak ide von aj s nejakými kamarátkami, pretože aj ja chodím von s kamarátmi... A ja vždy na začiatku vzťahu poviem otvorene že ak sa mu nejaká aj bude páčiť tak nech mi povie a nech sa o Tom porozpravame, pretože vždy to je lepšie ako podvádzanie... A tak to platí z oboch strán