Priateľovi vadí že nežiarlim, je to normálne ?!

Pre kazdeho je normalne nieco ine. Dolezite je, aby ste s partnerom nemali totalne odlisne predstavy o tom, co je normalne. Lebo prenho si nepochopitelna ty, pre teba je nepochopitelny on. Pokial je tam taky velky rozdiel v tom, co je pre kazdeho z vas normalne, budete sa trapit.

Confess, jasne ze za moze zamilovat do druhej :) Ale to bud znamena, ze vas vztah ho az tak nenaplnal alebo ze je este velmi nezrely a nevie si to v hlave nejak zadelit. Napriklad ja sa aj napriek tomu, ze som vo vztahu, rada pozriem na pekneho cloveka, zvycajne muza :D Mozno prebehne aj mensi slovny flirt, ale to je asi tak vsetko. Clovek musi vediet co doma ma, a ak mu to este aj vyhovuje po vsetkych strankach, nie je sice slepy a vsima si inych, akurat sa nezamiluje len tak od buka :) A hlavne, vies co sa hovori. Nepritahuj si myslienkami tieto situacie. Nepremyslaj nad tym, ako sa ide vonku do niekoho zamilovat. Predstav si, ako sa ide vonku zabavit, vypnut hlavu a ze cely cas sa tesi na teba, az ta znova uvidi :)

Nn ja som hovorila o zdravom ziarleni. To co robil tvoj priatel je chore. Nevadi mi ak sa partner diva po inych ale ked ide von s kamaratkami tak mi prebehne myslou ze co ak sa zamiluje do druhej :) ale sceny nerobim a ten pocit netrva dlho ..

Confess, ked ziarlis, coho sa konkretne bojis? Tebe sa paci milovat niekoho a zaroven zit v strachu? Vadi ti, ak sa partner pozrie na niekoho? Vadi ti, ze je to slobodna bytost s vlastnym svedomim a vlastnou hlavou, ktora sa bude riadit tym, co citi, hoci tebe to nemusi byt prijemne? Co konkretne ti ziarlenie dava? Potrebujes istotu vo forme ziarlenia, aby si si bol isty, ze ta niekto miluje? Co ak ta dotycna osoba miluje bez toho, aby mala voci tebe akekolvek pocity strachu a vlastnenia? :) Neviem presne aka forma ziarlenia postihla autorku temy. Mna ta najhorsia forma, kedy partner robil sceny, nespal niekolko dni v kuse, lebo si v hlave vytvaral scenare ako sa bohvie kde s bohvie kym vyspim. Toto je v poriadku? Myslis, ze ma tak strasne miloval az ublizoval sebe aj mne? Ufff, neverim na taku lasku. Laska ma byt bezpodmienecna, no malo kto chape vyznam toho slova. Samozrejme, ze drobne ziarlenie je ok. Akoze partner ti ukaze nejaku herecku a povie, ze hmm ta je pekna. A ty sa zatvaris ako kysla uhorka a povies "len sa z nej nepokakaj" :D Toto je mile ziarlenie, odide ako prislo a na tom ani ja nevidim nic zle. Ale su formy ziarlenia, ktore nemaju s laskou nic ale ze absolutne nic spolocne :) A ludia to robia len preto, ze sa boja, ze maju strach....a to nie je laska

"Kto neziarli, nemiluje"
Podla mna vobec neziarlit je divné a velmi lahostajné. Pride mi to akoby ti bol ukradnutý. Aj keby si najde inu tak ti to je zrejme jedno. Podla mna ten kto skutocne miluje rak ziarli, samozrejme zdravo. Vtedy to nevyzera majetnicky. Tiez som ziarlila ale nedavala som to najavo. Iba mi telom prebehol ten neprijemny pocit. Ked som mala ineho chalana tak zdravo zrialil a pacilo sa mi to, ukazal mi tym ze som jeho a ze mu nie som ukradnutá a ze iní chalani nech si daju pohov. Nečudujem sa tvojmu chalanovi .. až raz budes skutocne milovat, vtedy aspon ta drobna zrialivost na sto pro príde :)

Žiarlivost je prejavom slabosti nie lásky.Nie slabosti za ktorú sa treba hanbiť samozrejme.Nikto ta nemoze nutit ziarlit,alebo porovnavat sam zo sebou ze ty ho nelubis lebo neziarlis ako on.To čo uz je naozaj mate detske nazory!

No niektorí chlapi to jednoducho potrebujú!

Neviem kolko mas rokov, ja som presne toto zazila cca v 19stich s prvym "vaznejsim" priatelom. Vydrzala som s nim 8 mesiacov, lebo aj ked som ho mala rada a vela som s nim na tuto temu hovorila, chlapec si nedal povedat. Neustale ma spovedal kde som bola a s kym. Ak som ja nemala tieto otazky na neho, dokazal sa so mnou brutalne pohadat, ze ho nemilujem. Ked siel on von s kamaratkou a ja som mu zazelala prijemnu zabavu, tak sa nahneval, ze reagujem ako reagujem :D Preco mi nevadi s kym ide von, preco sa nespytam ci je ta kamaratka pekna a podobne....Vsetci moji kamarati ma chceli podla neho pretiahnut, kazdy chlap na mna oplzlo zizal. Nielen ze mu vadilo, ze ja na neho neziarlim, on neskutocne ziarlil na mna :D Pritom som ho mala uprimne rada, ale respektovala som jeho slobodu a to, ze ho nevlastnim bolo pre mna posvatne. Skoncilo to, pretoze nemal ani stipku snahy ma pochopit a urobit nieco so svojou ziarlivostou. Dnes mam muza, ktory si vazi to, aka som. Si jedna z mala zien, ktora premysla racionalne a ak nema dovod ziarlit, tak neziarli. Len sa toho drz. A drzim palce aby si to aj chlapec uvedomil. A ak nie, caka ta urcite niekto, kto ta chapat bude a bude si to uzivat :) Clovek, ktory je vyrovnany a je si isty sam sebou, pre takeho je doslova pozehnanie mat niekoho, ako si ty ;)