Nič mi nie je dosť dobré.Nič ma nebaví. Práca ma ničí,ale neviem, čo iné by som robila,aj som skúšala niečo iné,ale zbytočne.Snažím sa mať záujmy,skúšam. Vždy musí byť do toho zapojený aspoň nejaký kamarát alebo kamarátka,aby ma aktivita bavila. Inak ma to nebaví, čo je dosť blbé,lebo si tak vytváram závislosť na ľuďoch. Lenže po čase mi tí ľudia lezú na nervy a chcem ich meniť(keďže sama byť dlho neviem). K rodine nemám citový vzťah, ani neviem prečo,snažila som sa vedome to lepšiť,ale akosi stále mám pocit,že to nefunguje. Rozmýšľam, že vlastne nič mi v živote nefunguje,keďže sama so sebou neviem vydržať. Najhoršie je, že potom ku mne idú ľudia, kde to vyzerá dobre, no po čase zisťujem,že moje negatívne tendencie len zhoršujú,aj keď to zozačiatku vyzeralo opačne. Potrebovala by som si nejako v hlave konečne upratať,mať pocit,že ma niečo vie tešiť, mať niekoho rada len tak bezdôvodne (lebo keď mi niečo na ľuďoch nevyhovuje tak automaticky ich prestávam mať rada). Toto ma asi najviac štve, spolu s tým,že sama so sebou neviem dlho vydržať. Neviem len tak byť. Keby som to vedela, všetko by sa vyriešilo. Ďalší problém je,že keď si naberiem veľa práce,aby som nemyslela na to,že so sebou neviem vydržať, je mi z toho fyzicky zle a musím odpočívať aj keď to nie je nič moc zase pre psychiku,keď neviem sama so sebou vydržať. Neviem, čo je horšie. Jednoducho mám pocit,že tu nemám byť. Lenže ani samovražda nie je istota. ČO keď to nevyjde? Nechcem ísť na psychiatriu.
Za každú radu budem vďačná.
