Neovladanie hnevu

Keďže sa tu často hovorí aj o uvoľnení emócií, tak áno, aj toto môže byť uvoľnenie emócii. Ja to vnímam tak, že nie sme ľudia iba čierny alebo iba biely (nie v rasovovom význame :-)) ale tak trochu aj čierno-biely zároveň.
Takže ja mám opačný názor, pokiaľ nemáš väčší problém ako to, že tvoj priateľ občas buchne päsťou, tak by som to nevidela ako niečo čo automaticky musí prerásť do neviem akých útokov, dôvod na rozchod atď.
Najhorší človek je taký, čo sa celý čas kontroluje, premáha a vo vnútri to v ňom o to viac vrie a keď sa taký lev raz vypustí z klietky, tak to je potom masaker. Potom prečo na svete máme toľko náboženský orientovaných ľudí, ale keď je nejaká vojna zrazu nemajú zábrany hoci zabíjať v mene svojho náboženstva.

Danka23:

Ako Vám tu napísali viacerí, to, že sa partner nevie ovládať je jeho problém a on sám ho musí chcieť riešiť... Ak priateľovi (a zároveň sebe) chcete pomôcť, musíte mu dať jasne najavo, že jeho výbuchy sú pre Vás neakceptovateľné (ak nepomôže rozhovor, tak rozchod). Ak mu budete tolerovať jeho správanie jedného dňa by ste to mohla či už chtiac alebo nechtiac schytať sama (či neskôr vaše deti..). Ak sa priateľ svoj stav rozhodne riešiť a bude na sebe pracovať, môžete mu byť oporou, ale tolerovať jeho výstupy a následnú ľútosť bez zmeny k ničomu nepomôžu...

Nic v zlom ale s takym clovekom by som sa rozisla a to okamzite. Aby sa zena bala vlastneho frajera? To chces zit v strachu cely zivot a privodit si vsetky mozné choroby? On to ma v povahe ako jeho matka a uz to nezmení, hold aj takí su ludia. Pride den kedy ti ublizi fyzicky.. nie je to od toho daleko..

najjednoduchšie bude,keď vyhľadá akupunktúru a dá si ukľudniť pečeň

Najprv by musel chcieť to absolvovať.
Ak to spúšťa povaha tak tá sa ťažko dá vyliečiť.
Choroba sa dá veľmi hrubo povedané vyliečiť
každá ale človek/povaha nie.

Existujú aj kurzy zvládania hnevu a pomôcť môže aj pravidelná (denná) meditácia, musí to však on chcieť.

Ak sa k nemu (alebo celkovo v rodine) správala agresívne, kričala, tak to môže byť tým. Jeho mozog sa to akoby naučil, ako obranný mechanizmus. V momente amoku si neuvedomuje, že robí niečo zlé.

Druhá možnosť je, že to po nej zdedil.

Danka, už som ti napísala, že potrebuje psychiatra. Ty mu nevieš pomôcť, on sám si musí chcieť pomôcť. Toto nie je obyčajný hnev, ale chorobná zúrivosť! V žiadnom prípade to nespúšťa tetánia! Je to hlúposť! Má poruchu osobnosti a správania. Ak k lekárovi nepôjde a nezačne sa liečiť, amok sa začne zhoršovať a pauzy medzi záchvatmi skracovať. Len aby si raz nevybil svoju zúrivosť na tebe.

Ahoj, dakujem za reakciu ..Ma vybusnu mamu, ta aj vulgarne nadava..moze to byt tym, ale ako mu pomoct, myslis ze sa to neda ? Skrotit povahu

Aj ja som taká. Veľmi rýchlo sa nahnevám, aj pre hlúposť a som agresívna. Tiež búcham dverami alebo niečo hodím. Niekedy mám chuť zaútočiťvaj na ľudí. Neraz sa mi to skoro podarilo. Ja to mám v povahe, pretože som si v detstve prešla fyzickými útokmi od súrodenca a v škole psychickou šikanou. V mojom prípade sa to zmeniť nedá.

Šikanovali tvojho priateľa v škole alebo ubližoval mu doma niekto ? Môže to byť príčina.