Áno, je to tak. Nebaví ma. Mám 20 rokov, narodená v tomto zapadákove - Slovensko, vyhodená zo SOU, nepriebojná povaha, sociálna fóbia, depresie, o ničom koníčky, žiadny cieľ, žiadna budúcnosť, príšerný vzhľad, žiadna fyzická sila a neschopnosť pracovať. Takýto život žiť nechcem.
Práve rozmýšľam nad tým, ako dobre by som sa mala, keby som sa narodila v USA. Hovorila by som najdôležitejším jazykom, mala by som úplne iné záľuby, mala by som ciele, vysnívanú profesiu a určite by som bola šťastná, pretože by som sa venovala tomu, čo by som chcela.
Lenže nie, musela som sa narodiť do Európy. Tým pádom sny, ktoré mám sa dosiahnuť nedajú. Trpím, lebo som nešťastná. Ja svoj život nežijem, ale prežívam. Najhoršie na tom je, že prežívať budem až do smrti, pretože robím to, čo nechcem. To, čo robiť chcem, sa dosiahnuť nedá.
Modlím sa, aby môj život čo najskôr skončil. Nemám tu čo robiť.