Depresia

Od coho sa odvija to ci sa ti do niecoho chce alebo nie? Je to tym ako sa zobudis? Su to tie pocity ktore ked pridu tak zrazu stratis chut cokolvek robit alebo to je niekedy proste tak a niekedy tak? Ak ano tak jedine co ti mozem poradit je nestracat vôľu.
S podvahou ti mozno viem poradit a ak to vyjde tak to bude velky plus. Mohla by si si vyskusat kupit protein v prasku, to je to co ludia ktori cvicia piju po cviceni, mozno to poznas, ak teda nemas problem s tekutinami. Ak to nevyvracas tak to bude obrovsky plus pre tvoje telo aj pre tvoju vahu, a hlavne never mytom ze ta to doj*be a ze to je strasne skodlive, ja si myslim ze to je vyborny napad ale treba to otestovat.
Co saznamena tyka tvojho vztahu z mamou ked ste sa odstahovali od otca, ako to bolo medzi vami vtedy? Obvinovala si ju za to co sa dialo? Mala si voci nej averziu? Potom si pisala ze si sa s nou casto hadala asi to bolo kvoli drogam ze? Co bolo na tej realite take zle ze si furt musela z reality utekat? To ze si sa citila opustena? Mala si pocit ze si na vsetko sama? Nemala si nikoho o koho by si sa mohla opriet? Tym padom si vsetko videla pesimisticky a prestala si dufat v dobru buducnost? Ak nie napis mi prosim ake to teda bolo v tvojej hlave pocas toho obdobia.
Preco si potom skoncila na ulici? Odisla si alebo ta vyhodila mama alebo preco teda? Vravela si ze si tam zila rok, to si bola jeden rok bezdomovec zavisly na drogach alebo ako? A aky mas teraz vztah s tvojou mamou? Navstevujete sa, kontaktujete, co k nej citis? Podporovala ta pocas toho ako si sa liecila? A potom?
Inak nenapisala by si mi odpoved radsej na mail? Pripada mi to ako lepsia moznost: koniec.cesty@gmail.com

Ragnar11 dakujem, ze mi venujes cas.
moje problemy zacali uz asi v jedenastich rokoch, ked ma rodicia kazdu chvilu nechavali s niekym doma, lebo chodili pracovat do zahranicia. Velmi som ako mala trpela, ze nemam mamu pri sebe, nikdy som nebola rozmaznana, moj otec je alkoholik a mamu aj mna fyzicky tyral. o mamu som sa vzdy velmi bala, snivali sa mi sny ze ju zabil a ze som ju nasla tuhu a este ked bola mimo prec s nim velmi som sa bala co jej urobi.
Potom prisla jedna dievcina a povedala mi ze ked si dam toulen tak budem ako v inom svete. a to sa mi tak zakorenilo v mozgu ze odvtedy som nic ine nehladala len nejaku latku ktora by ma utesila. vyskusala som toulen, samozrejme sa mi na to prislo, mama sa vratila zo zahranicia a konecne ma vzala tam na stálo so sebou. Zrazu sa moj zivot zmenil, odisli sme od otca alkoholika a zacala zit s novym muzom. No ja som sa zasekla akosi a stale som hladala nejaku utechu. tabletky...marihuana..alkohol...takto sa to so mnou vlieklo s mamou som sa hadala strasne sme si vycitali vela veci, bola som velmi uzavreta a nikomu som nechcela povedat co sa v mojej hlave deje. ze stale tuzimm uniknut z reality ze ma stale nieco trapi. V skutocnosti mi chybala rodicovska laska ktorej bolo nedostatok. Matka mi ju nevedela dat lebo sama pochadza z hroznej rodiny odkial musela len utekat.
V 18tich som ostala na ulici a brala tvrde drogy. V 19som sa dala liecit a 21 som uz znova fungovala. Dokoncila som si skolu a normalne pracovala. Ale stale tam zostal niekde ten moj smutok a uzatvorenost. Vtedy sa zacala u mna rozvyjat aj bulimia. Najprv to neslo, no potom som si ju tak vypestovala, ze staci ze chcem a nemusim pchat prsty do krku, proste chcem a vyzvracam sa. Teraz sa mi to deje uz automaticky, najem sa a uz sa mi to vracia von. Momentalne je moja bulimia lepsia nakolko som znova zacala fajcit a uz si nechodim kupovat sladkosti na to aby som ich potom vyzvracala. Teraz jem uz normalne ale stale teda zvraciam...automatika..neznesiem ten pocit sytosti. ale snazim sa jest lahsie jedla a po menej aby toho zvracania nebolo tak vela. Ide to pomaly ale da sa povedat, ze sa to zlepsuje. Iked teda podvaha sa mi vratila co som zacala fajcit. No bez cigariet to bolo veeelmi zle 5 mesiacov som vydrzala :/
Este ked sa vratim ktej dobe po lieceni kedy mi zacinala aj bulimia, mi bolo dost zle, nerada spominam na tu dobu, osamela, vymleta po lieceni a stale som riesila len svoju vahu. mala som nejake to kilko na vyse vkuse som riesila nejake Adipexy, fitka, zvracanie prehnany pohyb proste do noci cele mesto som presla pesi, od rana do vecera po kopcoch a tak...Potom som miesto vecere zacala popijat vino a prestala som cvicit. Z vina ma rano prehanalo a vaha postupne isla dole. Pomaly a isto som si zacinala navykat na alkohol az sa to stalo dennym poriadkom - v podstate som bola kazdy den na mol. Bolo mi jedno ci su dve poobede alebo jedenast rano. A samozrejme som nejedla. Ked som si nasla priatela tak som to tajila a troska sa zbrzdila aby to nezistil, samozrejme dlho sa to tajit nedalo. Chvilu mi to trpel a potom mi dal ultimatum. Bud ja alebo chlast. Tak som sa dala ambulatne liecit a je to v pohode. Co sa tyka chclastu ten mi nechyba, no keby nemam priatela tak do toho znova padnem. To viem. Odkedy sa nicim neoblbujem, postupne som si vytvorila navyk robit vsetko prefektne a naplno. Su dni kedy nepohnem ani prstom, nemam chut. Do toho uprostred nejakej cinnosti nahly pocit prazdnoty. Nespokojnost. Nekompletnost. Ze mi snad nieco chyba, mozno sa niecim oblbnut..Vecer byvam unavena a nic sa mi uz nechce aj do toho sexu sa nutim. Netesim sa, ale kazdy den si pripominam ze mam uzasneho cloveka vedla seba aby som na to nezabudla a vzdy si to vazila. Mam pracu ktora ma bavi, zaluby ktore su uzasne aj z toho sa chut vytratila uz ,ale pripominam si to, ze je to uzasne co mam. A presvedcim samu seba, rozmyslam nad tym aby som sa nakopla. Len niekedy je to uz unavne. Ked cely ten svoj zivot zhrniem tak teraz prospievam najlepsie.
A ci je to tymi antidepresivami, no agresivita odisla co je teda asi pozitivne a ten nahly pocit prazdnoty a nechuti zit snad zimzne tiez. Ked nad tym tak rozmyslam, tak sa bojim co so mnou bude. Niekedy ma napadne ze keby som umrela, nejak prirodzene, ze ako ved co. aj tak som sa zo zivota dokopy dost netesila. Cely cas len bojujem a pracujem so sebou aj tak potom zistim ze som sa nikam nepohla alebo len o velmi maly kusok a casom zistim ze bol aj tak mimo ten posun niekam do certa z cesty :D

Ako som povedal tak niesom odborník takže ti s tým moc neporadim, jediné čo ti môžem poradiť je aby si sa s tym zdôverila psychiatrovi ale to uz si asi urobila, každopádne dôležité je aby si nestrácala chuť do života, lebo ja ten stav keď sa ti nechce žiť poznám a je to asi to najhoršie na svete, asi to poznáš aj ty, na tvojom mieste by som sa snažil žiť naplno a využíval to že dokážeš robiť veci na plno, chcem ti tým povedať to čo by som robil na tvojom mieste ja a uvedomujem si že ja v tvojom tele nežijem takže nemôžem úplne chápať tvojím problémom, ale myslím si vzhľadom na to že si písala že si abstinujuca narkomanka a alkoholička tak to najhoršie máš už snáď za sebou, verím že to čo sa ti deje je určite nepríjemné ale to čo som sa naučil je že najdôležitejšie je nestrácať vôľu pretože tá je najdôležitejšia a bez nej sa nepohneš, neviem ani ako dlho tieto tvoje problémy trvajú ale ak chceš môžeš sa mi s tým zdôveriť, nezačalo to náhodou keď si začala brat AD? A inak ako si na tom teraz s tou bulímiou? Ešte je stále taká zlá alebo si na tom lepšie, a mohla by si mi aspoň v krátkosti napísať ako to s ňou funguje? A čo sa týka tých večerov tak mám pre teba takú radu: treba si s priateľom poriadne a divoko zasúložiť a keď už budeš úplne unavená tak zaspíš jak malé decko :D neviem či to funguje lebo som to neskúšal :D ale teraz vážne, možno by som sa snažil tuliť k priateľovi aby si mozog nemyslel že nemáš čo na robote, nič iné ma nenapadá ale všetko toto sú len také laické rady, inak ti prajem aby sa to všetko vyriešilo a aby si bola spokojná a šťastná s tým ako žiješ asi si toho už prežila veľa tak by bolo na čase aby to zlé už pominulo :)

ano zrazu mi prepne stav z normalu do pocitu prazdnoty. zničoho nič akoby prišiel čierny mrak. aj fyzicky to teda cítim proste akoby som mala vykradnuté vnútronosti hore v hrudníku ..tak to nejako zaženiem, si poviem v hlave že sa spamataj....a potom to nejak odozneje.. agresivna už nie som, som viac v pohode nie som taká nervózna to je teraz ked beriem tritico. predtym bez triticca som bola nervozna skoro stale len som si to neuvedomovala, až ked som prehovorila na niekoho som si to všimla, že som až v krči, rýchlo rozprávam, taká jak priškrtená, pretvarovaná, neuvoľnená neviem akoby som mala veľa vecí na jazyku ale nemohla som ich hovoriť lebo by boli veľmi škaredé - len taký pocit...vrelo vo mne pritom som nemala dôvod nič sa také okolo mna nedialo a to bolo tiež teda len keď som s niekym hovorila cudzím a tiež pot. s priateľom keď som hovorila, tak veľmi málo až odmerane a vytáčala som sa...akokeby som svoju nepohodu chcela na niekoho hodiť podvedomo..milionkrát som sa mu ospravedlňovala za to on to chápe..no už taku agresivitu nemám zatiaľ teda to tritico je také utlmovacie asi trocha beriem ho večer to spím dobre až ráno tie kruhy pod očami tmavé no ale je mi trocha lepšie teda asi

matthiola - vravela si ze tie stavy nekludu a prazdnoty mas par krat za den a ze este vecer ked zaspavas tak nie si uplne v pohode, dalo by sa to charakterizovať tým že pár krát za deň proste dostaneš do hlavy akýsi nával hormónov a máš z toho rozne stavy? Ten nával hormónov myslím tak že proste prepneš do úplne iného psychického stavu, napr: z klasiky do smútku, agresie, prázdnoty... a inak ako dlho to tak trvá? + môžeš ešte opísať tie pocity večer ked ideš spať? Neni som žiadny odborník, iba ma to zaujíma

ano, mam ich od psychiatra. predtym som brala fluoxetin kvoli bulimii, ten som sama vysadila, potom na kontrole asi po dvoch mesiacoch bez ad mi doktor povedal, ze musim nieco brat, ze na mne vidi, ze nie som v pohode, vtedy som bola dost v krci, pamatam si, ako sa mi potili ruky, chcela som nieco, aby mi dal len jednorazove ked ma chyti agresivita,nervozita, plac. mala som predtym stavy proste takeho nekludu, nervozity a agresivitu) uspesne abstinujem uz 9rokov akurat ta bulimia (u mna uz automaticke zvracanie jedla) teraz mi dal trittico (beriem 3tyzden a chce mi dat coaxil ale ten som vobec necitila a mala som pocit ze je to len placebo. teraz som sice kludnejsia ale ten pocit prazdnoty vo vnutri a ten smutok znicoho aj neviem. coaxil bol o nicom jedine co ma spolahlivo ukludnilo bol diazepam ale ten neberiem a ani nemozem z toho dovodu ze mamm sklon k zavislostiam a zneuzivania latok

Čo sa týka toho či brať alebo nebrať antidepresíva tak to je podľa mňa veľmi individuálne ale osobne by som sa bál ich vysadiť, preto to neurobím a inak beriem 187,5 mg alventy no od začiatku depresie som nezaznamenal žiadny posun a bral som už dokopy 3 druhy AD, možno sa ccítim menej prázdny a mávam lepšie nálady no okrem toho asi nič
matthiola - tie antidepresíva čo berieš ti predpísal psichiater? alebo odkial ich máš a prečo ich berieš?

chcem sa opytat skusenych. nikdy mi nikto nepovedal ze mam depresiu, ale beriem antidepresiva vraj proti depresiam. som abstinujuca narkomanka, abst. alkoholicka do toho mam bulimiu - ta je uz lepsia. ked som zamestnana nejakou cinnostou je mi fajn. akonahle mozog nezapajam chvilu, pridu na mna pocity prazdoty, zrazu taka diera aj vo vnutri fyzicky ju citim ako fantomovu bolest, rychlo sa spamatavam z toho ze co robis co ti sibe ved ti je fajn si vravim...potom to nejak prejde, ale viackrat za den ma taky pocit zaleje, je to neprijemne, kazi mi to naladu, dojem celkovy z dňa, večer keď idem spať mám taký pocit akoby som mala byť smutná pre niečo...starámm sa o seba, k ľudom som milá, doprajem si, mám kopec záľub, všetko dokážem robiť na plno..a zrazu pocit prázna..čo to je? môže to byť z antidepresív?

Napis mi na tomas555555@centrum.cz poradim. Tiez som si presiel depresiou a dost silnou, no dostal som sa z toho, rad sa teda podelim o svoje skusenosti, tipy, triky, a rady.

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.