Ahojte. Mozem Vas, skusenych, starsich, poprosit o radu a nazor ?
Teraz mam ja aj priatel 23 rokov, v 19 som sme sa do seba s priatelom zamilovali a od vtedy sme spolu. Byvame spolu 2 roky. To prikladam ako hlavny dovod tomu, co sa mi teraz deje v hlave... Neprislo to zrazu zo dna na den, ale postupne asi behom roka. opadla zo mna ta zamilovanost, tesenie sa na neho po praci, tesenie sa na spolocne chvile. Intimny zivot je katastrofalny. Nemali sme spolu nic 4 mesiace, a casto sa kvoli tomu hadame. Ja proste nemam chut, hnusi sa mi to, hnusia sa mi jeho dotyky... On k tomu prispel tiez, kedze je dost vybusny, detsky...inym dievcatam sa velmi paci. No je mi verny a verim mu ze by ma nikdy nepodviedol. Ale to mi nestaci.. neviem ako navratit spat vsetko to pekne. Bojim sa urobit ten krok ze ho opustim, po tom co nam jeho rodicia dovolili u nich byvat, po tom co vsetko pre mna urobil..
Uz nemilujem svojho priatela
Nedivaj sa na jeho rodicov co si oni budu mysliet atd. Divaj sa na svoje stastie- ty uz s nim stastna nie si a dokonca ho uz nemilujes. Pre dobro vsetkych bude najlepsie ho opustit. Vysvetli mu to s kludom a dopraj aj jemu nech si najde dievca ktore ho bude znova milovat.
Poznam taky pár kde byvali u rodicov 4 roky a baba ho opustila z rovnakeho dovodu. Ano bol smutny no teraz maju obaja niekoho a vsetko je zase fajn. Drzim palce.