Neviem sa zaradit do zivota po zavislosti a psych.problemoch

Príspevok v téme: Neviem sa zaradit do zivota po zavislosti a psych.problemoch
Zavislost000

Ahojte, som par tyzdnov po lieceni na zavislost (lieky na ukludnenie-neurol,frontin,lexaurin). Brala som ich 5rokov, kvoli uzkostiam depresiam +vselijake antidepresiva, samozrejme ze ma nevyliecili a miesto toho som zavisla od anxiolitik
Neviem sa adaptovat do prostredia odkedy som doma, nemam motivaciu nic vykonavat, som malatna a mam dojem ze zase u mna nastupuju depresivne stavy. Neviem komunikovat jak predtym, mam stres zo vsetkeho a vsade kde idem hned sa vystreaujem, preto som viac doma. som velmi utiahnuta a tazko sa mi rozmysla(netusim z coho to je, kedze psychotesty a testy pamate mi na lieceni robili a je to ok).
Bojim sa co bude dalej, nemam energiu, mam cravingy a chybaju mi lieky..ten klud ked aom bola na nich. Nechcem zas do toho spadnut, no nezvladam tento Zivot bez nich, bez mojej barlicky.
Na lieceni som bola uplne ina, vyrovnana a pridem domov a bum vsetko sa zmenilo o 180stupnou
Ako si najdem pracu, ako mam fungovat? Nudim sa a neviem si nic najst, a ak ano tak nieje to nic plnohodnotne.

Bojim sa, ze pod takymto stresom zacnem opat brat lieky...co mam robit ?? Nic ma nebavi,nezaujma, velmi som sa zmenila. Ani stretavanie s kamaratkami,priatelom mi nerobi dobre praveze mam pocit ze sa mi odcudzili, pritom viem ze ich mam rada.
Dakujem za kazdu radu

Hande

tým že budes zavreta doma medzi 4 stenami si nepomozes, musíš čo najviac chodiť von, neviem ako u vás ale tu u nas je pekne, slnko...
tak chod von, prejsť sa do prírody, vitamin D - zo slnka je antidepresivum, ty sama si musis najst niečo čo ti pomaha, či už šport, plavanie, beh, prechádzky v lese, ísť do utulku odniesť psikom granule, vyvenčiť ich,.. ak nemáš svojho,.. ak máš svojho psa, zober ho a chod sa s nim prejsť do lesa... proste niečo rob...
lebo ty sa nudíš a potom iba rozmyšlaš nad somarinami, tvoja mysel musi byť stale nejakou činnostou zaujatá....

a čo sa týka práce,.. ktora je pod tvoju "uroven" nieco v tom zmysle si pisala... otazka je čo ty možeš ponuknuť zamestnavatelovi..?
ake pracovne nasadenie,? ake mas kvality?
na zaciatok by si mala zobrat čo príde aby si sa zaradila čím skor do pracovneho života, neodkladať to len preto, ze "ta praca je pod tvoju uroven" či čo... proste ist robit aj tu pokladnicku do tesca, kde by si bola aj medzi ludmi, a musela s nimi aj komunikovat,...
lebo ked sa zatvaras doma medzi 4 steny je jasne ze osprostievaš, alebo ako to nazvať, lebo nekomunikujes s ludmi, len čušíš doma zavretá...

matthiola

este som chcela dopisat co sa tyka kamaratiek a priatela. Vezmi si to z ich uhla. Vedia ze si sa bola liecit, ze si zavisla na tabletkach a ze je ti asi zle. Oni nevedia o com to je. Nevedia ako na teba reagovat pokial ty sama sa neotvoris a nepovies im o tom co prezivas, ake to je, co s tym chces robit, co sa pokusis aby si sa toho zbavila. Viac hlav, viac napadov, co ty vies co ti povedia, mozno dostanes napad ako s tym budes bojovat. Zahraj sa na extroverta a povedz im o tom ako si sa stala zavisla.
Predstav si seba a zavislost ako privesok.(Ten privesok je na cely zivot je to sklon k zavislostiam ktory tam vzdy bude) Ty nie si ta zavislost, preto je to dolezite si predstavit. Potom uz nebudes cela utrapena a sama v tom stratena. Rob veci pre seba a nie pre zavislost.. Kludne sa s tou zavislostou aj rozpravaj.. Vynadaj jej, pytaj sa jej, odpovedaj jej razne, zastan sa sama seba. Mozes kludne o tom sklone k zavislostam hovorit v druhej osobe pre ludi to bude mozno lahsie pochopit a ked uvidia tvoj pozitivny pristup, nebudu sa az tak bat s tebou zas ,,normalne,,jednat ako ked nevedia co je s tebou a co mozu a nemozu..

Jana Lukacova

Zavislost000:

Emailová adresa sa Vám zobrazí tak ako píše Kubo11 (pre istotu: jana.lukacova@gmail.com)

matthiola

chcem sa opravit. nie ze mi pomohlo zamestnat mysela ale pomaha, stale mi to pomaha, bars aj ked upratujem nakupujem, skraslujem byvanie, rozmyslam ako to urobim, ponorim sa do toho cela nech je to dokonale, rozmyslam co kupim, co uvarim, ako to uvarim,co chcem urobit, ako to urobim v myslienkach dotiahnem az do dokonalosti a potom to tak spravim a mam vyborny pocit z toho. kupujem si oblecenie rozmyslam co k comu doladit, rozmyslam co si obleciem na druhy den a stym zaspavam, ze co budem robit zajtra, ako to urobim a cele si to predstavim az nakoniec zaspim. planujem si dni co budem robit a urobim to.

matthiola

mala by si si najst co najskor pracu taka aka by ti vyhovovala. nehlad na peniaze hlad na to, kde by si sa citila dobre. maly zastrceny obchodik kde by si si sama kralovala a starala sa on? musis zamestnat mysel, dlho sabudes cistit z toho ale to prejde. treba sa dokopat k niecomu a potom pokracovat v tom potom to uz pojde samo. nieco si musis najst hoc aj komunikuj s ludmi na sietach, proste nejak zabav svoju mysel. mne to pomohlo ja sa zmietam v zavislosiach uz od puberty teraz som v klude viem ze treba bojovat, netreba si namyslat ze som strateny pripad, ze som nemozna a neschopna, treba sa prijat taka aka si a zacat sa milovat aj s tym demonom zavislostnym, vzdycky tam bude len mu daj co najmenej priestoru lebo je to tvoj zivot. U mna to boli tiez latky, bala som sa ze bez toho uz nikdy nebudem moct zit, nakoniec som to zvladla zmenila som prostredie vsetko co mi to pripominalo miesta ludia som dala prec z dohladu, este rok potom som bola ako vymleta nevedela som sa bavit s ludmi, bolo som moc vazna a ustrachana....casom ma to opustalo, novi ludia, nejaki muzi v mojom zivote, ten moj demon tam stale je, stale skusa, stale bojujem aj s inymi psychickymi problemami, kazdy tyzden mam terapie s pychologom ale vidim tie pokroky nie su vidiet hned ale casom si viem povedat aha tak toto som sa naucila aha tak toto uz poznam uz viem ako nalozit s tym..myslienka pride a treba s nou pracovat z kazdeho uhla ju rozobrat babrat sa s nou a dospiet k najlepsiemu koncu pre teba. ak ta napadne idem si dat ,,lieky,, automatika uz po nich sahas uz nerozmyslas tu sa treba rychlo stopnut, ono to preboli, ta chut nebude stupat donekonecna niekde vyvrcholi a potom zas opadne. miesto toho si daj radsej horucu vanu s nejakou levandulou, objednaj sa na kozmetiku, ku kadrenicke rob nieco pre seba skrasluj sa, tes sa zo seba lieky uz vyhod zamkni dvere tadial uz proste nechod. chapem ze potrebujes barlicku ja ju tiez stale potrebujem este nie som ani ja von z toho a to uz je vela rokov. nechala som si cigarety(skusala som aj s nimi prestat) a sem tam bohuzial sa prejem.. u nas zavyslych je to na figu ze my stale pokukujeme len po tych nezdravych a nam skodlivych barlickach. nebud smutna hlavu hore ked budes velmi chciet tak to zvladnes mozno nie kvoli sebe mozno kvoli niekomu je to jedno ta motivacia je velmi dolezita. pokial ju nemas tak ten boj je velmi tazky niekedy si clovek musi sahnut az na dno aby ta motivacia prestat bola ze to urobim pre seba. niekto sa vyhrabe niekto tam zostane. premarni zivot. mne zavislost vzala ale aj vela dala. napr. spoznala som sa. uz viem kto som, viem co mi robi zle a co ma taha na dno. a to staci ked sa tomu vyhybam tak zrazu sa veci daria a posuvam sa dopredu. nastastie chut na drogy uz nemam (9rokov cista) alebo mozno som len zamkla dvere a zahodila kluc do mora proste tam uz nie a basta. potom bacha na vsetko co je navykove. ten demon je tam do konca zivota a je veelmi vynaliezavy.

Kubo11

Zavislost000:

Ak chceš niekomu napísať, nastav myš na červenú obálku pod prezývkou a dole sa ti zobrazí e-mail, alebo na ňu klikni a otvorí sa ti predvolený poštový klient.

Zavislost000

Jana Lukacova:
Mozem poprosit vas mail, napisala by som vam.
Dost ma to trapi a obmedzuje v realnom zivote, neviem sa pohnut z miesta..

Jana Lukacova

Zavislost000:

to, čo prežívate je prejav tak abstinenčných príznakov po užívaní liekov, ale aj ale aj prvotného problému, ktorý sa liekmi nevyrieši (neprejavených emócií, ktoré Vám úzkosť, depresie spôsobovali).

Ak sa budete chcieť porozprávať a povenovať sa príčine svojich problémov, aby Vám bolo lepšie, pokojne mi napíšte.. na liečení ste bola v "ochrannom" prostredí, kde nezažívate realitu každodenného života, ktorej čelíte, keď ste doma...Akokoľvek sa rozhodnete, držím palce.