Dobrý deň, asi už zo samotného názvu vyplýva, čoho sa to týka.
Opíšem Vám môj problém. Prosím, skúste sa k tomu vyjadriť.
Som s priateľom už niekoľko rokov, mali sme pár väčších,menších kríz, lenže tento rok som skončila školu, plánujem sa zamestnať, ale externe chcem študovať ďalej (rozumej veľké náklady spojené so školným, pomôckami, cestovaním, ubytovaním a podobne). Priateľ si koncom minulého roka prenajal byt, v ktorom kvázi "žijeme spolu". Aj keď ja iba občas, lebo niekedy chodím ku rodine.
Samozrejme tým, že končím školu nastáva problém, ktorý pochádza myslím zo strany jeho rodiny, lebo raz mi povedal, že akceptujú, aj keď som tam, aj keď spolu LEN chodíme. Ja si myslim, že to je správne, že sme si to skúsili aj takto, lebo teraz niektoré veci sú úplne inak, ale späť k problému. A tou je, že stále chodí k jeho rodine, chodí im pomáhať, teraz je jeho sestra tehotná a má nejaké problémy, tak chodí s ňou na vyšetrenia, taktiež sa stará aj o ostatných. Mne nevadí, že tam chodí, však nech chodí, ale ako sa správa ku mne, že mňa si ani nevšimne, keď mňa trebalo niekde zaviesť, tak mi povedal, že myslím len na seba, že sa chcem vyvážať. Kvôli tomu som skoro nestihla skúšku.
A je pravda, že mu tú starostlivosť vyčítam, lebo asi žiarlim. Veľa krát a hlavne v poslednej dobe sa kvôli tomu hádame a on mi na to vždy povie jedno: "Keď sa vezmeme alebo budeme mať dieťa, potom sa už od vás ani nepohnem". A ja sa nechcem vydávať, ja mám 4 roky školy a popravde ja si už na tú školu budem musieť požičať, nie to ešte na svadbu. Doma to máme všelijaké a neviem si predstaviť, aby boli všetci spolu na jednej udalosti. A ďalej necítim to tak, nechcem ešte. Som ešte moc mladá, fakt sa chcem zabezpečiť. Áno, priateľ je odomňa o 7 rokov starší, ale on keď odloží zo 3-4 výplat, tak bude mať na tú svadbu, ale ja nie. A nepotrebujem, aby mi to vyčítal. Strašne ma to trápi a zároveň bolí, keď mi povie tú vetu, lebo ja si chcem ešte niečo vybudovať, niečo našetriť, mať nejakú kariéru. Priateľ zarába až moc dobre, tak on to nejako nerieši, lebo vie, že všetko utiahne. Tak nejako ani nešetrí ani nič. A ja práveže chcem šetriť, chcem sa posunúť kariérne vyššie. Otázka je, čo mám robiť ? Nechcem tomu a ani neverím, že keď ... bla bla. Trhá mi to srdce a mám pocit, že zachvíľu to nezvládnem a radšej odídem. Necítim sa na to, sa takto zaviazať. Obzvlášť nie, keď mi toto hovorí, ešte viac sa mi to hnusí. Myslím, že by to malo byť všetko spontánne, z lásky a nie preto, aby sa niekto o mňa staral a bol so mnou.. to by mal chcieť aj bez papiera nie?
Ďakujem za prečítanie.
Necítim to tak ako on.
1. „že akceptujú, aj keď som tam, aj keď spolu LEN chodíme.“ – kde „tam“ – myslíš, v byte tvojho partnera, ktorý si prenajal? Ak áno, nevidím dôvod prečo by jeho rodina mala niečo akceptovať.Ten byt má prenajatý tvoj partner a nie jeho rodina. Je na ňom kto tam bude alebo nebude chodiť.
2. To, že chodí pomáhať svojej rodine je normálne. Nemáš čo na to žiarliť – je to jeho rodina predsa. Ale na druhú stranu by tá pomoc nemala enormne zaťažovať vzťah tak aby si ty mala pocit, že na teba úplne kašle (za predpokladu, že sa teda nejedná o vážnu situáciu, ktorá by si to naozaj vyžadovala). Ťažko súdiť, či to preháňa s tou pomocou rodine alebo naopak ty tú situáciu nafukuješ. Aj keď argument, že ťa nezavezie lebo si sebecká a nepotrebuješ sa vyvážať je úplne z cesty, takto sa milujúci človek nespráva....
3. Podľa mňa budeš zbytočne vysvetľovať dôvody prečo zatiaľ svadbu nechceš cudzím osobám na fóre. Dôležité je, že ty sa na svadbu necítiš a to je dosť vážny krok na to aby ho robíš z donútenia. Toto si musíte vydiskutovať v prvom rade vy dvaja. Aj keď niekedy to potom končí rozchodom takáto situácia (tzv. prechodené vzťahy).
4. Môj názor je taký, že svadbou sa chlap nezmení, resp. nezlepší. Môže si tvrdiť čokoľvek, ale ak sa k tebe teraz správa nepekne, tak nejaký papier to nezmení. Od milujúcej osoby by sa nemal „chcieť pohnúť“ (aj keď určite obrazne povedané a nie doslova byť pricucnutý ako siamské dvojča) bez ohľadu na to, či je to „len“ partnerka alebo už manželka.
