Necítim to tak ako on.

vela zien sa popálilo na takychto "mamičkynich maznačikoch" ze aj ked su surodenci on furt im beha za ritou...
od takho chlapa moja zlatá ruky preč...
ani svadbou sa nezmení... pride nejaky problem, sestra dostane soplík, tak bude za nou utekat,..aj ked ma muza, . aj za rodičmi a ty sa aj zblaznit budes moct , nebude ho zaujimat ze ma doma zenu, deti..
on sa zoberie k rodicom ze im treba pomoct, ze tam aj prespí... a teba bude mat u riti, tak ako ta ma aj teraz,...
Takže velmi dobre si zváž či ma zmysel vztah s takym chlapom

Ahoj Nicole. Dakujem ti za doplnenie udajov a faktov. Vies, ty si zena, ktora vie, co che. A ides si za tym. Naozaj ste dost rozdielne typy osobnosti. A kazdy z vas chce uplne ine. Ty sama najlepsie vies, co ta pri nom drzi. Ci ti to viac dava nez berie. Sama najlepsie poznas jeho a vasho vztahu klady a zapory, plusy ci minusy. Niekedy sa clovek vo vztahu tak velmi zacykli, rokmi na seba upne ci zvykne, ze strati nadhlad a odstup. Pises, ze nemate spolocne sny. A mozno to je ta chyba. Ze sice obaja idete ale za uplne niecim inym. Ty si uvedomujes, ze tymi slovami slubmi ta chce manipulovat. Dostat tam, kde chce ta mat. Kazdy sa vyvija. Vztah. On. Ty. Mozno ste si pred tymi rokmi vyhovovali a sedeli. Ale je tomu tak aj teraz? Chcete uplne rozdielne (a pritom zakladne) veci. Ty spejes k rozhodnutiu. Mozno si to teraz este ani neuvedomujes. Kazdy clovek ma svoj strop inde. Ale ma ho. Je asi len otazka casu, kedy k tym svojim stropom dospejete dosiahnete ci na ne narazite.

Adria ahoj!
Dosť veľa vecí si mi tu napísala, budem sa ti snažiť všetko vysvetliť.
Takže, neťahá celú "našu" spoločnú domácnosť on. Samozrejme, nájom platí on, ale na strave, drogérií, domácich prácach sa podieľam rovnako. sú dni, kedy nemusí nakúpiť naozaj nič, lebo som nakúpila, navarila. Takže v tomto smere mi nemá čo vyčítať. Áno, mala som len práce, ktoré boli dočasné hlavne kvôli škole a podobne, ale vždy som si zarábala sama na seba, nejakým spôsobom o dotovaní mňa sa nedá hovoriť. Taktiež ma "živia" rodičia, keďže to je stanovené súdom - posielajú mi tie peniaze, o inej výžive sa nedá hovoriť. Pracovala som v mojom odbore a keďže som to mala aj v rámci "klinickej praxe", tak som stále v mojom odbore a nejakým spôsobom si vždy viem zarobiť.
Možno máš pravdu, že stále píšem ja, ja, ja. Lebo my spolu nemáme sny. On sa chce laicky povedané usadiť, oženiť sa, mať deti. Ja po tom teraz netúžim a on o tom naozaj veľmi dobre celý čas vie.
Áno, dosť kruto možno o nich hovorím, pretože to je jeden celý veľký problém. A je to rozprávanie strašne nadlho. Zároveň som si uvedomila, hlavne po tvojom komentári, že mám zmierniť správanie nech už máme medzi sebou čokoľvek... Budem sa snažiť na tom pracovať. Ja chápem, že to je jeho rodina, ale sme spolu x rokov a on keď mi povie že "keď budeme zobratí, potom sa ti budem venovať" tak ja neviem či mám plakať alebo sa smiať. Možno máš pravdu, že všetko chcem len ja, ale on si ma inak nevšimne len keď je zle medzi nami. Skúsim sa s ním možno porozprávať, možno si trochu vstúpiť do svedomia. Aj keď to tak nevyzerá, mne na ňom strašne záleží, ale unavuje ma to, ako stále len oni a oni a o nich sa treba starať. Každopádne Ti ďakujem za čas, možno keď sa vráti domov a vlastne aj ja, že sa o tom vkľude porozprávame, o všetkom. Len to je to, že on ani nemá čas, lebo cez víkend bol na oslave u rodiny, v nedeľu bol s kamarátmi piť a v pondelok bol so sestrou na tých vyšetreniach. V utorok bol s krstnou a v stredu s mamou. Tak na mňa čas neostal.

Akosi mi dost veci v pribehu nesedi. Je tu aj dost nezrovnalosti. Zaroven aj dost utocne pises na jeho rodinu. Rodicov, setry. Budme uprimne k sebe, oni su jeho rodina a ty si vlastne, kto a co prenho? A kto a co je zas on pre teba? Aj malo spominas nieco vase spolocne. Iba co chces ty. Ohladne seba. Co chces ty. Ci uz ohladne skoly. Svojej kariery. Svojho zivota. Svojho zabezpecenia. Ale nic nepises ohladne vas dvoch, vasho spolocneho, ci jeho. Necitim z tvojej strany az take emocie lasku city ai k nemu. Co zaroven pises ze postradas ty unho. Asi si nemate obaja v tomto smere co vycitat. Pises ze ste spolu cele roky. Ale nikam sa neposuvate. On by aj chcel, ale zas ty nechces. Jasne. Na vztah lasku, spolocne ciele tuzby priority by ste mali byt na toto vsetko - dvaja. Ale vy chcete uplne rozdielne veci a mate odlisne tuzby. Skoda ze nepises svoj vek. Spominas napriklad, ze si teraz skoncila skolu a este chces 4r externe studovat. Ze na to budes potrebovat peniaze. Ale asi si este nikdy nepracovala (mozno dake drobne brigady, nechcem ti krivdit). Ale na to, ze este nemas nic za sebou odpracovane, si dost o sebe zaroven myslis. Lebo vacsinou kazdy zamestnavatel chce uz cloveka s praxou, dakymi pracovnymi navykmi ai. A ty pises "Stále si hľadám prácu, hľadala som si prácu v okolí jeho bytu, ale nič v odbore som si momentálne nenašla, tak mi na to povedal, že môžem robiť aj za pásom, že čo je na tom. Že to je jedno čo budem robiť. Môj brat sa na to dosť vytočil, že prečo by som mala robiť za pásom, že roboty je dosť, len nie v okolí. Začínam uvažovať aj nad prácou bez neho, ale neviem, či to zvládnem." Nad akou pracou bez neho myslis? Nemala si pracu ani nemas, no zaroven "inu" pracu ako v odbore robit nechces, zaroven si neveris a pises, ze nevies ci to zvladnes. Aj podla tohto sudim, ze asi ani nemas moc penazi nazvys, lebo ak nepracujes, nemas ani ake mat. Takze asi byvas a zijes unho z jeho penazi. Ved pises, ze domov chodis iba niekedy. Takze sa moc nespolupodielas na vydavkoch. Ale zaroven v spojitosti s vydavkami vycitas, ze pomaha ci moze do buducna este vacsmi fin.pomahat jeho rodine. Mne to pride, ze len chces chces. no TY. Ze pomenej davas. Chyba mi akasi rovnovaha, sulad.

Ved si najdi akukolvek pracu aby si mala prijem a mohla a mala zaco studovat, z coho zit. Viazat sa nechces. Mozno to aj on citi, alebo si ani nie je tebou isty. Tvojou laskou citmi, ci s nim do buducna vobec pocitas a ratas. Ale jemu tiez toto povedz, ze najmenej 4-5r aby so svadbou ai ohladne teba nepocital, neratal. Aby sa tiez vedel zariadit. Rozpravajte sa spolu. A hrajte s odkrytymi kartami. Aby ste sa vedeli navzajom obaja zariadit

Ja mám v pláne študovať EXTERNE, čiže normálne budem pracovať, budem mať naňho určite čas... a aj stále mám.

Načo si sa trepala do vzťahu, keď si mala v pláne študovať. To si si myslela, že všetko pôjde podľa tvojho plánu ? Si trochu naivná, nemysíš ?
Nechápem, prečo majú takíto snílci vzťahy.

Rozíď sa s ním a vybavené.

Ale ja mám pocit, že ja som na druhom mieste, keď on stále rodina sem, rodina tam. Možno máte sčasti pravdu. Asi to cítime obaja, že každý si ide "svoje". A možno to všetko robí ztrucu. Ale on o tom vedel, že mám také sny, že sa chcem zabezpečiť, naozaj robiť to, po čom túžim a čo ma baví. Naozaj som sa snažila zo všetkých síl byť dobrá partnerka, bolo chvílu dobre. Všetko som robila ako správna žena v domácnosti. :D aj ma to celkom bavilo. :D :D Varim ako malý Boh, naozaj :D Veď to mám v génoch :) :) A on potom prišiel z návštevy od rodičov a doniesol si kopu jedla, ako keby som bola neschopná alebo čo :) A už to zas začalo. Proste stále dookola. Ja si už neviem pomôcť.

onlynicole:

To, čo Vám môže pomôcť je obojstranne úprimný rozhovor s priateľom, o tom, čo Vás trápi a čo trápi jeho....

Váš priateľ Vám svojimi slovami a konaním "vracia späť" to, čo v ňom vyvolávate svojím rozhodnutím - cíti sa ranený tým, že ho nestaviate na prvé miesto, rovnako vaše túžby nie sú úplne na jednej vlne...ak vám obom na vzťahu záleží a chcete byť spolu, potrebujete na ňom popracovať (a tým nemyslím vydať sa a mať dieťa, ak to tak necítite).

ďakujem Vám veľmi pekne. Budem o tom uvažovať, je pravda, že aj ja mám svoje slabé stránky, dosť rýchlo sa vytočím a podobne. Len mi to príde divné. To isté som mu povedala aj ja, že má manžela , má otca. On mi na tom povedal, že nevidí na tom nič zlé, že s ňou ide k lekárovi, že to by urobil každý brat pre svoju sestru. Áno, rozhodne by mu voľno dali, o tom nepochybujem, lenže potom by musel isť do práce aj cez víkend a to sa im asi nepáčilo.
nechcem sa ešte vydať, proste to tak necítim. A stále tvrdil, ako si na mňa počká a podobne, ale čím sme dlhšie spolu, tým viac ma vydiera s tým, že keď si ho vezmem, tak potom bude so mnou stále a podobne. Lenže ja tomu neverím. Hnusí sa mi to. Nedokážem sa s ním ani o tom normálne porozprávať, pretože on si ich stále zastáva.
Povedal mi, že zdravie je na prvom mieste, že sa so mnou nemá význam baviť, ak to nerešpektujem. Ale význam by mala mať v prvom rade prevencia. A keď ona pre to nič nerobila, tak jasné, že má problémy. Teraz jeho matka ide na operáciu, potom otec. Jeho sestra je doma, lebo však je už 10.rok na materskej, jeho druhá sestra je na polovičný úväzok, tak som povedala, že sa môžu starať oni o nich, keď sú doma nie ? on povedal, že on tam bude chodiť, bude tam aj prespávať, keď bude treba, že nech s tým rátam, že nebude doma. Samozrejme keď ostanú obidvaja doma, nie je možné, aby utiahli taký veľký dom, takže už len očakávam, kedy ich priateľ začne dotovať alebo sa tam rovno nasťahovať naspäť.
Ako ja si myslím, že sa takto veci neriešia. Naozaj sú tie sestry doma, majú po 3 deti, keď sa im toľko matka starala o deti, tak prečo by tam moj priateľ chodil prespávať a ešte si aj bral kvôli tomu dovolenku?
Možno to len preháňam, zbytočne útočím, ale mne môj rozum asi inak nedovolí. To má aký význam aby ešte aj priateľ prišiel o väčší príjem, lebo sa ide starať o rodičov a dve sestry sú doma. Stále len rozpráva, ako sa majú teraz chúďatká zle, ale ja za to môžem? Každý máme niečo doma. Aj ja mám. A nevešiam mu to každý deň na nos, ako sa o nich treba starať. Áno, aj ja pomôžem keď môžem, ale toto sa nášho vzťahu - oboch radikálne bude týkať. Ja si to popravde neviem ani predstaviť, ako by sme fungovali, resp.nefungovali. Určite si chcem urobiť školu, pretože mohla by som robiť sama na seba a to je pre mňa celkom dôležité. Stále si hľadám prácu, hľadala som si prácu v okolí jeho bytu, ale nič v odbore som si momentálne nenašla, tak mi na to povedal, že môžem robiť aj za pásom, že čo je na tom. Že to je jedno čo budem robiť. Môj brat sa na to dosť vytočil, že prečo by som mala robiť za pásom, že roboty je dosť, len nie v okolí. Začínam uvažovať aj nad prácou bez neho, ale neviem, či to zvládnem. Už sme spolu naozaj dosť dlho, ale neviem, či mi za to stojí, keď má také argumenty. ako ja chápem, že sa dosť do nich navážam, ale celé toto mi príde choré.
Hnevám sa naňho, čo mi urobil. Tak ja som vedela, že tú skúšku stíham, len mi ráno prehodili termín na skorší a on mi len tak napíše: Ahoj, už som so sestrou u lekára. Ako sa máš? Skúška ako. - Nestíham. A zas si domyslel, že som mu to napísala naschvál a povedal mi, že sa môžem postaviť aj na hlavu, ale bude s ňou chodiť k lekárom. Som už z tejto celej situácie zúfalá vážne.
A najhoršie je, že on stále vidí len to, že tam bude chodiť, bude pomáhať a že ja s tým neurobím nič, že proste to tak bude a nemieni upustiť.

1- svadbou si ta chce len priputať.. aby si potom ostala s holou riťou..
2- jeho sestra má kde muža? otca dieťaťa? -otec dieťaťa by aml s nou chodiť po vyšetreniach, na tie vyšetrenia sa objednáva a keby jej muž povedal v práci ze o 2 tyzdne potrebuje volno určite mu ho daju...
a nie využivať brata...
.. mudro uvažuješ...
→ v prvom rade dokonči školu, zamestnaj sa a zabezpeč sa sama...!
toto je dovod pre ktorí ludia kým chodia do školy by vzťahy riešiť nemali.. mali by sa naplno venovať štúdiu,..
Ty by si pekne mala isť domov, alebo na intrák, a venovať sa skole..
a nie "žiť" s priatelom, ktorý sám platí byt a všetko....
ked na to nemáš tak vztah nerieš...