Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Výčitky svedomia

Príspevok v téme: Výčitky svedomia
Andrea111

S priatelom sme spolu už skoro 3 roky. Nemiluje ma nenávidí ma, bol by najradšek keby som sa (podla jeho slov) hodila pod vlak že by bol aspoň pokoj. Máme spolu hypotéku na dom. Spravili sme to kvôli mojej sestre, ktorú mám v nájradnej starostlivosti. Som velmi nešťastná...každý deň mám chuť plakať kričať...zhoršilo sa to keď zomrela mama...bola síce alkoholička ale čím ďalej tym viac na ňu myslím keď mi je na nič...priatel ma neobjal už asi 2 roky, nepobozkal ma už asi tiež 2roky, nesmiem sa ho dotýkať...nesmiem nič...velmi mi chýbaju nejake pekne slova, pohladenie...proste nejaky prejav lasky...nikoho nezaujima čo chcem...strašne sa snažim aby mal všetko čo chce...spravím všetko čo mi rozkáže lebo dúfam že ma začne mať trochu rád...aspoň z malej časti tak ako ja milujem jeho..napriek tomu ako sa ku mne správa ako ku handre....aj jeho mame a sestre to vadí...že.mu robím slúžku...ale nechápu že ja to robím proste pre neho....ale stále nič a už to trvá asi 2 roky...nastúpila som do novej práce keďže sme sa presťahovali. A včera som zažila niečo čo už davno nie. A z toho mám strašne výčitky. Jeden môj kolega sa na mňa usmial, proste bol veľmi milý, keď videl že potrebujem pomoc tak mi sám od seba pomohol. Keď som stála bližšie pri ňom povedal mi že krásne voniam. Zrazu sa mi zachvel žalúdok..nerozumiem tomu..taký pocit som nemala už asi vyše 2 rokov...zvláštny pocit. Z ktorého mám výčitky..celý deň na to myslím..strašne si to vyčítam..nechápem čo sa to so mnou deje...mne len...jednoducho veľmi chýbali takéto slová, gestá...

Jana Lukacova

Andrea111:

Je prirodzené, čo vo Vás vyvolalo správanie kolegu, na druhej strane z Vašich slov ešte neprietiekol pohár natoľko, aby ste sa svoj život rozhodla zmeniť a potrebujete sa ešte potrápiť (niektorí sa trápia aj celý život...). Držím palce, ak sa rozhodne urobit to, čo bude pre Vás samú to najlepšie (v určitom smere to pomôže aj priateľovi, ak by ste mu jedného dňa ukázala zrkadlo...)

domino45

On ti povedal, ze by bol stastny, kebyze sa hodis pod vlak a ty si s nim ano? Dobre to chapem?
Hypoteka sa da vyriesit tak, ze sa dom preda, vyplati sa banka a zvysok sa rozdeli medzi vas.
Nemyslis vazne, ze ta pri tom sociopatovi drzi taketo nieco? A co bude za 20 rokov? Boze ja toto nechapem, ako dokaze chlap zmanipulovat zenu, ale zas musim povedat, ze tieto zmanipulovane zeny su tie najlepsie na svete, ak dostanu dobreho chlapa k sebe, ktory si ich vie vazit. Ty odid od neho, daj sa do poriadku a ak to budes citit, najdi si normalneho chlapa, ktory sa k tebe bude vediet spravat. Su aj taki - hladaj presne opacneho ako mas - easy...

SocioPat

Nebol šťastný, len sa tak správal. Naozaj šťasntý nebol, si myslím. Vedel, že to bude robiť. Takíto ľudia si užívajú, keď vidia ľudí trpieť. "Cítia" potešenie. Hovorím podľa seba.
Bude to čím ďalej, tým horšie.

Andrea111

Vtedy keď sme to riešili sa správal inak...keď sme kupovali zariadenie a chodili po obchodoch tešil sa a bol šťastný a ja tiež...lebo sa mi začínal plniť sen..teraz sa ten sen začína meniť na nočnú moru...teraz je to úplne inak už sa ani neviem tešť z domu..vadí mu všetko...vadím mu ja...

Andrea111

Nie je to fake...ale čo mam spraviť keď mame spoločnú hypotéku. Ja nemám peniaze aby som ho vyplatila...a je to môj najdhši vzťah...on je so mnou zo zvyku ja som s nim lebo ho milujem a stále v kutiku duše dúfam že konečne začne vidieť čo všetko som pre neho spravila..a vlastne aj robím...a to že nedokažem od neho odísť...ja viem že som hlúpa ale nie je to take jednoduché...len sa bojím že náš ,,vzťah,, dospeje až tam že budeme spávať každý v inej izbe..lebo to tam aj speje...sestra má momentálne izbu tak že cez našu spálňu chodí...ale prerábame jej inú izbu...aby sme mali súkromie...aj keď neviem na čo...a on mi stále hovorí že sa nasťahuje do tej sestrinej izby keď sa sestra odtial odsťahuje...a keď mu ukážem že aj ja mám svoj názor začne mi hovorit že čo som taká podráždená či som s niekym v robote niečo mala...

Andrea111

Na jednej strane velmi trpím. Napr čo sa týka financií..zarábam si sama stále som v robote a nič z toho nemám. On si tiež zarába sám. Má auto, motorku, bicykel...a ja ? Ja nemám nič..vždy keď mu povie že by som chcela napr skúter alebo auto tak nie...lebo že je to vela peňazí...nedopraje mi nič...a na druhej strane...nemôžem od neho odísť a asi ani nechcem ( asi som hlúpa že ho tak lúbim ). Máme hypotéku, mám sestru v náhr.starostlivosti...atď...bojím sa byť bez neho...asi som si už zvykla na bolesť, trápenie a život bez citu a bez lásky...On už všetko čo pre neho robím berie ako samozrejmosť...to he na tom najhoršie....že moja snaha bola aj je zbytočná...mám chuť odísť...a asi mu aj splniť to jeho želanie...ale nemôžem...nemôžem tu nechať sestru samu

NaRovinu

Tvoj priateľ sa správa, akoby bol sociopat. Takíto ľudia nemajú emócie, ale vedia ich perfektne napodobňovať. Neskutočne manipulujú ľudí, ubližujú im, bez toho, aby cítili štipku ľútosti. Oni totiž ľudí vnímajú, ako objekty. Zmanipulovať, využiť a odkopnúť.

Utekaj od neho čo najďalej, pretože to, čo ti robí, pravdepodobne ani trochu neľutuje. A nezmení sa. Si slabá, a preto si preňho ideálna korisť.
Maj trochu sebaúcty a rozíď sa s ním. Nezmení sa, nech budeš robiť čokoľvek. Nezmení sa.

Andrea111

Ja určite s ním nebudem mať nič...nemôžem ani nechcem...ja už nikomu z chlapov neverím...ani nechcem priatela sklamať...teda skôr by som sklamala sama seba. Ale vyčítam si že stále na to myslím a že sa mi to dobre počúvalo. Priatel ma nepochválil už velmi dlho...preto som to tak cítila...lebo mi to ozaj chýbalo..pochvala, úsmev, poďakovanie...