Ocením každý názor, lebo v mojom sa už strácam

Ahojte. Obraciam sa sem s nádejou možno, že mi niekto poradí ak bl v podobnej situácií, prípadne čo zaberá na chlapa atď.
Môj, už teraz to vidím ako problém, spočíva vo vzťahu, ktorý už trvá takmer 5 rokov. Študujem posledný rok na VŠ- denné štúdium. Priateľ má 30, dokončené 3 VŠ všetky externe. Zo začiatku všetko klapalo, naozaj som myslela, že to je ON s kým si to viem predstaviť. Lenže prešlo nejaké to obdobie zamilovanosti a ružových okuliarov a niektoré veci vidím už inak ako na začiatku. Celé sa to týka v podstate peňazí. Nikdy som nebola s nikým pre peniaze, výhody, či niečo s týmto spojené. Chcela som normálny vzťah, bez väčších nezhôd, hádok, kde je podpora, pomoc hocikedy, kde keď potrebujem aby bol ten človek pri mne, miloval ma a žili by sme pekný život s tým že keď sa niečo pokazí nevyhodí sa to hneď ale budeme na tom obaja pracovať. Aby som prišla k pointe.... Priateľ je jedináčik s veľmi málo členmi rodiny, ja pochádzam z väčšej rodiny. Nikdy sme nemali nejaký nadbytok, žili sme normálne. On presný opak, celá pozornosť vždy na neho, lebo bol jediné dieťa, jediné vnúča z oboch strán rodičov atď. Keďže už je to 5 r čo sme spolu, prichádzajú na rad hádky, prevažne na 90% o peniazoch alebo o tom ako sa ku mne správa. Nebývame spolu, on má svoj byt a občas tam prespím, pár krát do týždňa. Popravde mám strach bývať s niekým už na 100%. O to ale nejde. Nikdy odo mňa nepýtal peniaze na nejaký nákup v potravinách, avšak nikdy si nechodím robiť nákupy s ním a čo kupujeme spolu, je vždy zopár veci na večeru prípadne raňajky, kým sme spolu, vždy pár eurová záležitosť. Viackrát sa už stalo, že som zrovna nemala pri sebe peňaženku a niečo som chcela, s tým že mu peniaze dám hneď. On mi to buď nechcel kúpiť alebo v obchode priamo začala hádka o to že keď niečo chcem mám si zarobiť a nezaťažovať ho atď. Toto sa mi deje aj keď ideme po meste a zastavím sa pri výklade, buď pokračuje ďalej, alebo si začne niečo robiť na telefóne a nevníma. Keď mu niečo ukážem v časopise, výklade či už niečo na oblečenie alebo prípadne niečo do možno nášho budúceho spoločného domu, tak sa ma opýta že koľko zarábam a že keď t chcem nech si zarobím. Nerozumiem tomu a dosť ma to zraňuje. Ja to od neho nechcem, iba mu ukazujem čo sa mi páči. Každý rok mi píli uši s tým, že chce ísť k moru. Jasné s jeho platom žiaden problém, keď mu však poviem, že som študent a nemám na to aby som išla na ALL k moru podľa jeho predstáv, tak sa začne sťažovať, že nezarábam atď. Už som mu povedala, že pôjdem ale proste chýba mi na tú dovolenku a vyhádzať z peňazí sa nechcem , tak ho nenapadne doplatiť mi to aj keď som mu to navrhla. Minulý rok rovnaká situácia s dovolenkami, navyše som nemohla celý júl lebo som mala brigádu, čo jemu nevyhovovalo. Prišiel ma raz pozrieť do práce na pár hodín, trocha mi pomohol a môj šéf mu dal za to 50e za tých pár hodín, ktoré som dúfala, že mi nechá, keďže to bolo prekvapenie od môjho šéfa a nikto nečakal že mu dá peniaze keď mne pomohol. Tie peniaze si vzal a dal mi ich o pár dní k narodeninám akože od neho príspevok na dovolenku. Dalo sa mi plakať. Postupne stále viac cítim akoby nedocenosť ku mne, že si ma neváži, robím čo môžem, niekedy niečo povie ,čo ma až zarazí, že to môže človek povedať tomu koho má rád. V poslednej dobe som viac nešťastná ako šťastná, podvedome ho odmietam aj sexuálne. Tento problém sa ťahá už asi rok. Navrhla som že ma to trápi a že JA študent zaplatím partnerskú poradňu, odmietol, že on nemá problém a keď ja mám nech si idem sama. Na jednej strane mi vraví ako ma ľúbi, že chce byť so mnou, no potom príde niečo ako vyššie písané a celé sa to pokazí. Nikdy som sa nechcela porovnávať, ale keď vidím aké vzťahy majú moje kamošky, čo pre ne robí priateľ, rozmýšľam, či tomu môjmu by nebolo lepšie samému, ako bol zvyknutý celý život v podstate. Myslím si, že problém je v tom, že bol jedináčik, nevie sa podeliť, nevie prejaviť príliš city, nikdy ma len tak nepohladil , nedoniesol len tak kvetiny hoci len natrhané lúčne. Nikdy mi nič len tak nekúpil, nedoniesol akože pre radosť, že na mňa myslel. Na sviatky len maličkosti. Na promócie mi nič nedal. Všade kam ideme na výlety musím si platiť všetko sama, stravu, ubytovanie, letenky. Všetko ide presne na polovicu a nehľadí na to, že on zarába a ja síce mám brigádu ale zďaleka to nie je to čo on zarobí. Určite vás napadne, prečo to píšem sem, že by to trebalo jemu povedať. Áno , povedala som už niekoľko krát. Vždy keď to nadhodím začne hádka a začne hovoriť že ja vyvolávam hádky, že ja fňukám, že mám byť rada , že som rada. On vraví že keď raz budeme manželia tak budeme mať spoločné účty atď. Ale po týchto 5 rokoch sa mi tomu nechce veriť. Celkovo za posledného roka spolu spávame minimálne, vyhýbam sa tomu a ani nemám z toho žiaden pôžitok. Cítim sa nepríťažlivo, stratila som sebavedomie. Mám pocit, že nič neviem, nedokážem. Chápem, že na zhodnotenie celého tohto je nutný názor dvoch, no budem rada ak mi niekto povie svoj názor, prípadne čo by mohlo naňho zabrať aby sa trošku zmenil a bol viac citlivejší a vnímavejší. Strašne by som chcela aby to bolo zasa všetko dobré.