Ahojte. Obraciam sa sem s nádejou možno, že mi niekto poradí ak bl v podobnej situácií, prípadne čo zaberá na chlapa atď.
Môj, už teraz to vidím ako problém, spočíva vo vzťahu, ktorý už trvá takmer 5 rokov. Študujem posledný rok na VŠ- denné štúdium. Priateľ má 30, dokončené 3 VŠ všetky externe. Zo začiatku všetko klapalo, naozaj som myslela, že to je ON s kým si to viem predstaviť. Lenže prešlo nejaké to obdobie zamilovanosti a ružových okuliarov a niektoré veci vidím už inak ako na začiatku. Celé sa to týka v podstate peňazí. Nikdy som nebola s nikým pre peniaze, výhody, či niečo s týmto spojené. Chcela som normálny vzťah, bez väčších nezhôd, hádok, kde je podpora, pomoc hocikedy, kde keď potrebujem aby bol ten človek pri mne, miloval ma a žili by sme pekný život s tým že keď sa niečo pokazí nevyhodí sa to hneď ale budeme na tom obaja pracovať. Aby som prišla k pointe.... Priateľ je jedináčik s veľmi málo členmi rodiny, ja pochádzam z väčšej rodiny. Nikdy sme nemali nejaký nadbytok, žili sme normálne. On presný opak, celá pozornosť vždy na neho, lebo bol jediné dieťa, jediné vnúča z oboch strán rodičov atď. Keďže už je to 5 r čo sme spolu, prichádzajú na rad hádky, prevažne na 90% o peniazoch alebo o tom ako sa ku mne správa. Nebývame spolu, on má svoj byt a občas tam prespím, pár krát do týždňa. Popravde mám strach bývať s niekým už na 100%. O to ale nejde. Nikdy odo mňa nepýtal peniaze na nejaký nákup v potravinách, avšak nikdy si nechodím robiť nákupy s ním a čo kupujeme spolu, je vždy zopár veci na večeru prípadne raňajky, kým sme spolu, vždy pár eurová záležitosť. Viackrát sa už stalo, že som zrovna nemala pri sebe peňaženku a niečo som chcela, s tým že mu peniaze dám hneď. On mi to buď nechcel kúpiť alebo v obchode priamo začala hádka o to že keď niečo chcem mám si zarobiť a nezaťažovať ho atď. Toto sa mi deje aj keď ideme po meste a zastavím sa pri výklade, buď pokračuje ďalej, alebo si začne niečo robiť na telefóne a nevníma. Keď mu niečo ukážem v časopise, výklade či už niečo na oblečenie alebo prípadne niečo do možno nášho budúceho spoločného domu, tak sa ma opýta že koľko zarábam a že keď t chcem nech si zarobím. Nerozumiem tomu a dosť ma to zraňuje. Ja to od neho nechcem, iba mu ukazujem čo sa mi páči. Každý rok mi píli uši s tým, že chce ísť k moru. Jasné s jeho platom žiaden problém, keď mu však poviem, že som študent a nemám na to aby som išla na ALL k moru podľa jeho predstáv, tak sa začne sťažovať, že nezarábam atď. Už som mu povedala, že pôjdem ale proste chýba mi na tú dovolenku a vyhádzať z peňazí sa nechcem , tak ho nenapadne doplatiť mi to aj keď som mu to navrhla. Minulý rok rovnaká situácia s dovolenkami, navyše som nemohla celý júl lebo som mala brigádu, čo jemu nevyhovovalo. Prišiel ma raz pozrieť do práce na pár hodín, trocha mi pomohol a môj šéf mu dal za to 50e za tých pár hodín, ktoré som dúfala, že mi nechá, keďže to bolo prekvapenie od môjho šéfa a nikto nečakal že mu dá peniaze keď mne pomohol. Tie peniaze si vzal a dal mi ich o pár dní k narodeninám akože od neho príspevok na dovolenku. Dalo sa mi plakať. Postupne stále viac cítim akoby nedocenosť ku mne, že si ma neváži, robím čo môžem, niekedy niečo povie ,čo ma až zarazí, že to môže človek povedať tomu koho má rád. V poslednej dobe som viac nešťastná ako šťastná, podvedome ho odmietam aj sexuálne. Tento problém sa ťahá už asi rok. Navrhla som že ma to trápi a že JA študent zaplatím partnerskú poradňu, odmietol, že on nemá problém a keď ja mám nech si idem sama. Na jednej strane mi vraví ako ma ľúbi, že chce byť so mnou, no potom príde niečo ako vyššie písané a celé sa to pokazí. Nikdy som sa nechcela porovnávať, ale keď vidím aké vzťahy majú moje kamošky, čo pre ne robí priateľ, rozmýšľam, či tomu môjmu by nebolo lepšie samému, ako bol zvyknutý celý život v podstate. Myslím si, že problém je v tom, že bol jedináčik, nevie sa podeliť, nevie prejaviť príliš city, nikdy ma len tak nepohladil , nedoniesol len tak kvetiny hoci len natrhané lúčne. Nikdy mi nič len tak nekúpil, nedoniesol akože pre radosť, že na mňa myslel. Na sviatky len maličkosti. Na promócie mi nič nedal. Všade kam ideme na výlety musím si platiť všetko sama, stravu, ubytovanie, letenky. Všetko ide presne na polovicu a nehľadí na to, že on zarába a ja síce mám brigádu ale zďaleka to nie je to čo on zarobí. Určite vás napadne, prečo to píšem sem, že by to trebalo jemu povedať. Áno , povedala som už niekoľko krát. Vždy keď to nadhodím začne hádka a začne hovoriť že ja vyvolávam hádky, že ja fňukám, že mám byť rada , že som rada. On vraví že keď raz budeme manželia tak budeme mať spoločné účty atď. Ale po týchto 5 rokoch sa mi tomu nechce veriť. Celkovo za posledného roka spolu spávame minimálne, vyhýbam sa tomu a ani nemám z toho žiaden pôžitok. Cítim sa nepríťažlivo, stratila som sebavedomie. Mám pocit, že nič neviem, nedokážem. Chápem, že na zhodnotenie celého tohto je nutný názor dvoch, no budem rada ak mi niekto povie svoj názor, prípadne čo by mohlo naňho zabrať aby sa trošku zmenil a bol viac citlivejší a vnímavejší. Strašne by som chcela aby to bolo zasa všetko dobré.
Ocením každý názor, lebo v mojom sa už strácam
och, na tvojom mieste by som už dnes od neho odišla. ak si si nepriklašlila skutočnosť tak jeho charakter je velmi biedny. ked si dlho neštastna, načo polievaš mrtve kvety? človeka nezmeníš, ak si sam neuvedomuje svoje spravanie, a on si ho očividne neuvedomi. možno pridu tie typickeee reči ako sa zmení, ako ťa ma nadovšetko rád, a ako bez teba nemože žit.. ale laska sa neprejavuje slovami, ale skutkami, pamataj. naštastie,si ešte mladá, v buducnosti si tak podakuješ ked mu daš čim skorej zbohom a možno stretneš niekoho kto bude bude normálny. plny lasky. a ty sa budeš smiať na tom ako si 5 rokov bola s danym mužom a nazyvala si to vzťah resp. myslela, že vzťah ma tak vyzerať. Dont ruin your life honey
Prosím ťa, v prvom rade si uvedom, že ak ho chceš meniť, nemá to cenu. Kvôli čomu si s ním? čo sa ti páči na človeku, ktorý si ťa evidentne neváži, strácaš pri ňom sebavedomie a zdá sa, že aj sebaúctu a najlepšie roky života? Vieš si predstaviť, čo asi bude o rok o dva ak v tomto vzťahu budeš pokračovať? Vieš si s ním predstaviť rodinu? Päť rokov je dlhá doba, ale radšej sa rozísť po piatich rokoch ako sa po ďalších piatich rozviesť :)
Som na tom podobne. Ja študentka na VŠ, partner zarábajúci. S tým, že spolu žijeme v prenájme (prenájom platíme na polku). Všetko sa snažíme hradiť +- na polovičku. Ale za 1. Ani jeden z nás to nerozrátava presne na cent, či to presne vychádza, že áno, ty polku, ja polku.. ako to vyjde, tak to je. Za 2. Iniciatíva platiť veci na polku je hlavne z mojej strany. Nakoľko by som sa necítila dobre keby ma má chlap živiť a ja nič.
Píšeš, že sa stali situácie kedy si nemala peňaženku a chcela si niečo a partner ti to odmietol kúpiť. Pre mňa nepochopiteľné... Mne sa to stalo veľakrát (rada si vybehnem von len tak naľahko bez kabelky, bez ničoho). Nebol žiadny problém. Ešte keď som povedala, že veď ja ti doma za to dám peniaze, tak sa na mňa nechápavo pozrel, že čo riešim za hlúposti. (Potom som mu tie peniaze vrátila tak či tak, ale ide o princíp).
Dovolenka? Prispôsobuje sa priateľ. Každý si hradíme svoju časť, ale chápe, že ja nemám toľko peňazí na zvyš, tak sa prispôsobí mojim finančným možnostiam. Dokonca SÁM navrhne, že veď on mi doplatí alebo mi to aj zaplatí celé – chápe, že zaplatiť si dovolenku z ťažko ušetrených peňazí z brigád pre mňa znamená vybúchať sa z peňazí, kdežto pre relatívne dobre zarábajúceho človeka to tak strašné nie je. Síce zas a znova odmietnem, ale ako vravím, ide o ten princíp chápajúceho milujúceho človeka, ktorý nestavia peniaze na prvé miesto. Keby sa odmietol prispôsobiť tak by som trvala na tom aby mi to teda zaplatí alebo nepôjdeme nikam. Či ako si to predstavuje ten tvoj muž? Tiež nechápem, že zrazu bol problém aj v tom, že si v júli nemala čas lebo si mala brigádu. Nemáš peniaze – zle je. Máš brigádu – zle je?
Prepáč za úprimnosť, ale ja by som s takým mužom nebola. Vykašlať sa na dovolenku, vykašlať sa aj na to čo si chcela kúpiť v obchode a odmietol, ale budúcnosť s takýmto človekom nie je ružová podľa mňa. Osobne si myslím, že presne takto sa prejavuje ten typ mužov, ktorí keď je žena na materskej vykrikujú, že moje peniaze, ty si si nič nezarobila.. a riešia každý cent, ktorý žena minie – hoc aj na výbavičku pre ich spoločné dieťa. Nie je to pekná predstava, však?
Nemyslím si, že by sa to svadbou zmenilo. Ste spolu 5 rokov, to je celkom pekná doba. A správa sa takto? Pochybujem, že by spoločný účet niečo riešil. Možno tak to, že by mal prehľad o tom na čo sa peniaze míňajú a príp. ešte aj to by ti vyčítal.
Naozaj prepáč, viem, že čítať takéto veci asi nie je príjemné. Ale ja si myslím, že si s ním už len zo zvyku. Sexuálne s ním žiť nechceš, on ťa ani len nepohladí len tak... Hm... Zamysli sa nad tým, či si vieš s takým človekom predstaviť život o 3....5.....10...15.. rokov?
A na co ti je stryko Drzgros? Lakomca si chces uviazat na krk a byt pod papucou? Mas na lepsieho toto je nejaky bulo z dediny.
Nema ten tvoj nahodou z predoslych vztahov sklamania so zlatokopkami, ktore ho obrali o prachy? Ci nie nahodou preto je takyto, ze uz nikomu nedokaze verit a chrani si svoje financie a svoj majetok, aby nemusel povedat, ze si ho stala vela, ze ho vztah s tebou stal vela, ked sa raz rozidete? Ty si hlavne poloz otazku, ako by si fungovala, keby prislo dieta? Vies, ze po narodeni dietata moze do najblizsich 4 rokov zena zabudnut na akykolvek vlastnou osobou dosiahnuty prijem, sebarealizaciu v zamestnani... az ked dieta nastupi do skolky, moze chuderka ist na par hodin (len doobeda, mimo vikendov, sviatkov a prazdnin) niekam do supermarketu za kasu robit. A az niekedy, ked to decko ma uz takych 10 rokov, potom aj do normalneho zamestnania na plny uväzok, lebo take desatrocne uz by asi nemalo problem byt same doma. Aj to mu treba pocitac, internet a playstation, nech sa radsej na pocitaci hra, ako by malo byt niekde v zlej partii a dat sa na drogy este pred pubertou, lebo v porovnani s tym pocitacove hry su mensie zlo a jedny okuliare menej vyjdu financne rodicov ako deckom prehajdakany majetok a drahe odvykacky.
Ktora z tychto dvoch nasledovnych predstav by sa ti pozdavala?
Ze budes mat ty ako zena vysoko nadstandardny prijem v krajine, kde zijes a za muza by ti vyhovovalo vziat si bez vysokej skoly sice nie hlupeho, ale chudacika, ktory toho vela zarobit nevie, aby bol romanticky pokojny dobracisko, co ma dobry vztah k detom, decko mu porodis, starat sa bude on, na materskej bude on a ty budes zarabat a zivit rodinu? To bola prva moznost. Alebo ci by ti lepsie vyhovovalo mat muza s vysokym prijmom, ale tak, ze ty budes doma na materskej, o decko sa budes starat ty a on vas bude zivit, pricom ty budes v prvom rade DOMACA PANI MATKA. Ako? Keby ti vyhovovala druha moznost, je nanho spolahnutie? Ze nebude lakomec, ze vas stedro obsype peniazmi?
Pokial by si bola za prvu moznost, pripadne pokial by si bola za druhu moznost, ale s tym, ze pochybujes o jeho stedrosti voci tebe a decku (pre buducnost), tak ber nohy naplecia a utekaj prec z takeho vztahu.
Ťažko k tomuto niečo poradiť, rozchod po 5 rokoch by musel byť hrozný, ale keď by sa ani trochu nezmenil, tak asi nie je iná možnosť. Ale možno sa to ešte zlepší, ty vieš najlepšie, aký v skutočnosti je a aké to je medzi vami. Ja len nechápem, že až po 5 rokoch si si toto začala všímať. Keď ti nikdy nič len tak nekúpil, ani na promócie, aj keď je na tom finančne dobre a ty ešte len končíš školu, nevie sa podeliť a neprejavuje lásku k tebe, tak pre mňa osobne by to bolo neprijateľné a taký vzťah by som nechcel.
este by som povedala ze daj trosku na svoju intuiciu a vnutorny pocit. Z tvojho prispevku je jasne ze s takym clovekom a takto zit nechces.
predstav si ze mate deti a si na materskej. Bola by si ako zobracka lebo nezarabas. To ze po svadbe bude spolocny ucet je len blud, lebo si tam bude vsetko kontrolovat. Takyto clovek sa nezmeni a vzdy pozerat na to kto presne kolko zarobil a na co mina. Taky zivot si nezasluzis.
Podla mna to takto nema vyzerat vo vztahu a uz vobec nie v takom kde mladi ludia planuju buducnost.
Takže poporiadku, to že idete napoly so všetkým je myslim si veľmi rozumne ked nie je rovnaký príjem a hlavne je to vyhodne v manželstve aby zbytočne nevznikali problemi. Na druhej strane to akym sposobom pristupuje on ku tomu je da sa povedať dosť zle. Ak chce isť napoly a chce traviť spoločný čas mal by aktivity a spoločne chvile traviť tak že bude brať ohlad na tvoje finančné možnosti. Nefer je že ti to nepovedal na začiatku že to chce takto riešiť. Je na tebe či si zvykneš alebo nie ale určite sa to nezmení a bude to lenhoršie. Takže je to na tebe sa rozhodnuť ako budeš ďalej pokračovať.
