Ahojte. Obraciam sa sem s nádejou možno, že mi niekto poradí ak bl v podobnej situácií, prípadne čo zaberá na chlapa atď.
Môj, už teraz to vidím ako problém, spočíva vo vzťahu, ktorý už trvá takmer 5 rokov. Študujem posledný rok na VŠ- denné štúdium. Priateľ má 30, dokončené 3 VŠ všetky externe. Zo začiatku všetko klapalo, naozaj som myslela, že to je ON s kým si to viem predstaviť. Lenže prešlo nejaké to obdobie zamilovanosti a ružových okuliarov a niektoré veci vidím už inak ako na začiatku. Celé sa to týka v podstate peňazí. Nikdy som nebola s nikým pre peniaze, výhody, či niečo s týmto spojené. Chcela som normálny vzťah, bez väčších nezhôd, hádok, kde je podpora, pomoc hocikedy, kde keď potrebujem aby bol ten človek pri mne, miloval ma a žili by sme pekný život s tým že keď sa niečo pokazí nevyhodí sa to hneď ale budeme na tom obaja pracovať. Aby som prišla k pointe.... Priateľ je jedináčik s veľmi málo členmi rodiny, ja pochádzam z väčšej rodiny. Nikdy sme nemali nejaký nadbytok, žili sme normálne. On presný opak, celá pozornosť vždy na neho, lebo bol jediné dieťa, jediné vnúča z oboch strán rodičov atď. Keďže už je to 5 r čo sme spolu, prichádzajú na rad hádky, prevažne na 90% o peniazoch alebo o tom ako sa ku mne správa. Nebývame spolu, on má svoj byt a občas tam prespím, pár krát do týždňa. Popravde mám strach bývať s niekým už na 100%. O to ale nejde. Nikdy odo mňa nepýtal peniaze na nejaký nákup v potravinách, avšak nikdy si nechodím robiť nákupy s ním a čo kupujeme spolu, je vždy zopár veci na večeru prípadne raňajky, kým sme spolu, vždy pár eurová záležitosť. Viackrát sa už stalo, že som zrovna nemala pri sebe peňaženku a niečo som chcela, s tým že mu peniaze dám hneď. On mi to buď nechcel kúpiť alebo v obchode priamo začala hádka o to že keď niečo chcem mám si zarobiť a nezaťažovať ho atď. Toto sa mi deje aj keď ideme po meste a zastavím sa pri výklade, buď pokračuje ďalej, alebo si začne niečo robiť na telefóne a nevníma. Keď mu niečo ukážem v časopise, výklade či už niečo na oblečenie alebo prípadne niečo do možno nášho budúceho spoločného domu, tak sa ma opýta že koľko zarábam a že keď t chcem nech si zarobím. Nerozumiem tomu a dosť ma to zraňuje. Ja to od neho nechcem, iba mu ukazujem čo sa mi páči. Každý rok mi píli uši s tým, že chce ísť k moru. Jasné s jeho platom žiaden problém, keď mu však poviem, že som študent a nemám na to aby som išla na ALL k moru podľa jeho predstáv, tak sa začne sťažovať, že nezarábam atď. Už som mu povedala, že pôjdem ale proste chýba mi na tú dovolenku a vyhádzať z peňazí sa nechcem , tak ho nenapadne doplatiť mi to aj keď som mu to navrhla. Minulý rok rovnaká situácia s dovolenkami, navyše som nemohla celý júl lebo som mala brigádu, čo jemu nevyhovovalo. Prišiel ma raz pozrieť do práce na pár hodín, trocha mi pomohol a môj šéf mu dal za to 50e za tých pár hodín, ktoré som dúfala, že mi nechá, keďže to bolo prekvapenie od môjho šéfa a nikto nečakal že mu dá peniaze keď mne pomohol. Tie peniaze si vzal a dal mi ich o pár dní k narodeninám akože od neho príspevok na dovolenku. Dalo sa mi plakať. Postupne stále viac cítim akoby nedocenosť ku mne, že si ma neváži, robím čo môžem, niekedy niečo povie ,čo ma až zarazí, že to môže človek povedať tomu koho má rád. V poslednej dobe som viac nešťastná ako šťastná, podvedome ho odmietam aj sexuálne. Tento problém sa ťahá už asi rok. Navrhla som že ma to trápi a že JA študent zaplatím partnerskú poradňu, odmietol, že on nemá problém a keď ja mám nech si idem sama. Na jednej strane mi vraví ako ma ľúbi, že chce byť so mnou, no potom príde niečo ako vyššie písané a celé sa to pokazí. Nikdy som sa nechcela porovnávať, ale keď vidím aké vzťahy majú moje kamošky, čo pre ne robí priateľ, rozmýšľam, či tomu môjmu by nebolo lepšie samému, ako bol zvyknutý celý život v podstate. Myslím si, že problém je v tom, že bol jedináčik, nevie sa podeliť, nevie prejaviť príliš city, nikdy ma len tak nepohladil , nedoniesol len tak kvetiny hoci len natrhané lúčne. Nikdy mi nič len tak nekúpil, nedoniesol akože pre radosť, že na mňa myslel. Na sviatky len maličkosti. Na promócie mi nič nedal. Všade kam ideme na výlety musím si platiť všetko sama, stravu, ubytovanie, letenky. Všetko ide presne na polovicu a nehľadí na to, že on zarába a ja síce mám brigádu ale zďaleka to nie je to čo on zarobí. Určite vás napadne, prečo to píšem sem, že by to trebalo jemu povedať. Áno , povedala som už niekoľko krát. Vždy keď to nadhodím začne hádka a začne hovoriť že ja vyvolávam hádky, že ja fňukám, že mám byť rada , že som rada. On vraví že keď raz budeme manželia tak budeme mať spoločné účty atď. Ale po týchto 5 rokoch sa mi tomu nechce veriť. Celkovo za posledného roka spolu spávame minimálne, vyhýbam sa tomu a ani nemám z toho žiaden pôžitok. Cítim sa nepríťažlivo, stratila som sebavedomie. Mám pocit, že nič neviem, nedokážem. Chápem, že na zhodnotenie celého tohto je nutný názor dvoch, no budem rada ak mi niekto povie svoj názor, prípadne čo by mohlo naňho zabrať aby sa trošku zmenil a bol viac citlivejší a vnímavejší. Strašne by som chcela aby to bolo zasa všetko dobré.
Ocením každý názor, lebo v mojom sa už strácam
Nemyslím si, že ide o zložitý problém. Chceš sa prikryť perinou väčšou na akú máš. Ide tu o nerovný vzťah dvoch partnerov. Popísala si všetko čo robí ON Tebe, ale nič čo mu Ty ponúkaš do budúcnosti. Ako ten vzťah zrovnoprávniť. Nestačíš naňho finančne, ani intelektuálne. Toto kľudne zabaľ a najdi si seberovného. Stalo sa už pravidlom, že chlap má živiť ženu. Toto by už v dobe emancipácie nemalo platiť. Vzťah sa má zakladať len na základe rovnosti a rozumu oboch partnerov. Ide o dlhodobú inštitúciu z vážnymi následkami. Prinajmenšom sa nedoporučuje uzavierať manželstvo v čase zamilovanosti. Partneri sú slepý. Potom potom po rozhľadení. nasleduje rozvod. Lebo zistíme, že ten koho sme si vzali nie je ten človek, ktorého sme tak strašne ľúbili. A málokto je schopný uveriť, že to bolo len klamstvo od prírody. Láska sa začína vytvárať až v manželstve spoločným životom. Kedy už ON nie je ON ale len on. Už to nie je muž s veľkým M, ktorý nám roztrasie nohy po dvadsiatich rokoch. Jeho tiež nezmeníš. Základná osobnosť človeka sa končí niekedy okolo siedmeho roku. Potom sa naučíme pretvarovať.
Ďalej sa rozvíja už len potiaľ, pokiaľ mu to dovolí zdedená inteligencia. A to len v prípade ak sám bude chcieť. Nikto zvonku to neovplyvní akokoľvek by mu chcel dobre. Ani v starobe nebude múdrejší. Bude len opatrnejší. Ernest Hemingway.
Inak aby chlap nekupil babe nic ani na sviatok? To kde sme. Ja ked som mala 18 zobral ma priatel na dovolenku k moru. Necakal odo mna rovnaky prispevok, videl, ze studujem a z brigady tolko nemam. Prispela som tretinu a tak je to fer. Taktiez ubytovanie, ked chlap zaraba 1000 a zena 500 tak je snad jasne, ze sa to nebude delit na polovicu. Aj blb by to pochopil. Kedysi zeny boli iba doma, nerobili, o deti a domacnost sa starali a muz pracoval, zivil celu rodinu. Dnes si este chlap dovoli vozit sa po zene, co nema 1000 ako on a este k tomu chce full servis, decka obriadene, navarene, upratane, oprate, dokonala postava a make up. No do P s takymi, co si nevedia vazit slusne dievcata, nech si narazi nejaku co robi K, taka bude dost zarabat, ale aj rovnako sa k nemu spravat ako teraz on k tebe. Kto chce kam pomozme mu tam
Tiez som mal takuto priatelku ako ty. Len ja som neni drzgros. Zacalo to tym, ze presvihla pausal na mobile. Dal som jej a povedal, ze mi to moze vratit kedy chce alebo nemusi. Potom jej chybalo na odvody do poistovne, potom potrebovala topanky, okuliare, teply kabat, spodne pradlo - to vraj pre mna. Sex bol coraz zriedkavejsi a dojalo ma, ked sme boli odluceni 3 mesiace a ona mi ako taker prvu vec ukazala na iphone znackovu satku - to som pochopil, aka je. Samozrejme, ze nechcela sex ani po takom dlhom odluceni, pricom sa so mnou vyspala hned na prvom rande bez ochrany a v prve dni sme mali sex aj 3x denne. Bola nezamestnana a pracovala na cierno ako aupair v Rakusku. Takto sme to tahali rok, no a pri tomto poslednom stretnuti som jej povedal, ze jej uz ziadne peniaze nedam - trklo mi totiz, ze ci nie je so mnou iba kvoli tomu. Najprv ma ubezpecila, ze to je OK, ze nie je so mnou kvoli prachom a po asi tyzdni mi napisala, ze to medzi nami nema vyznam, ze sme daleko od seba a ze to ukoncuje.
Zavidim tvojmu chalanovi, ze to takto oddeluje kym nie ste manzelia, lebo ja taky bohuzial nie som. Dobre robi, aspon vie aka si. Ak by si ho skutocne nezistne milovala, tak by si to co si tu pisala, vobec neriesila. Poloz si otazku, ci by si s nim bola, ak by byval niekde v ubytovni a zarabal 600,- eur. A o vsetkych tych peknych veciach, ktore mu ukazujes, by si mohla iba snivat. Bola by si s nim? Uprimne...
zoom netrep somariny aspon, vidiet ze si dalsi zakomplexovany chudacik, ktory ma za to, ze vsetky zeny z muza iba saju peniaze, asi by si si s jej frajerom v tomto rozumel..no z prispevku dotycnej vobec nemam taky pocit, zeby od neho ocakakavala ze jej vsetko bude platit, prave naopak ziada od neho pochopenie, ze momentalne nie su na tom istom a nemoze si dovolit to co on a odpoved, ze no tak si chod zarobit? to co je? hned v tejto chvili aby skoncila skolu,bezala do tesca za pokladnu a drela aby si rychlo zarobila na predrazenu dovolenku, aby bol jej milacik spokojny nie? namiesto toho aby sa on jej dako snazil prisposobit, kedze on je ten co si moze dovolit rozhadzovat peniaze..mala by si od neho odist, takeho nechapaveho muza by som vedla seba mat nechcela, ved uz len zdravy rozum cloveku povie ze student si z brigad nedokaze zarobit tolko penazi co ten co pracuje na plny uvazok a moze si este aj peniaze odkladat bokom, musi predsa niekde vzniknut dohoda a vzajomne pochopenie a ked nevznikne tak bohuzial, o tomto vztah nema byt, takto to je iba o trapeni sa, partneri si maju byt oporou a nie ze budu zo seba vysavat aj posledne kusky sebaucty a ponizovat sa takto ako teba tvoj frajer..odid od neho, budes si za to raz dakovat ze si tak spravila.
Vyzera, ze problem je skor v tebe. Povazujes partnera za financnu instituciu - banku, ktora ti ma poziciavat, davat, platit dovolenky a neviem, co vsetko este. Si jednoducho zgrloska a vyhovaras sa, ze nemozes, alebo nechces zarabat tolko, ako tvoj pratner.
Ak ti vadia tieto veci, tak to radšej zabaľ skôr ako keď už bude neskoro!
Keď sme boli malí (ja a môj brat) mama išla do obchodu a keď kúpila ..........je úplne jasné čo chcem povedať!Kde sa mal tvoj partner naučiť z niekým sa podeliť?Jedináčikovia majú trochu iný pohľad na svet nikdy sa nemuseli z nikým deliť.Niekto povie poznam jedináčika a je v pohode .Alebo mi zme našeho nerozmaznávali.Nech je to akokoľvek nejde len o peniaze alebo dary ale aj o priazen rodičov.......Jasné sú aj žglloši z mnohoppčetných rodín kde každý musel bojovať o kus žvanca.
Ak s nim nemas decko tak nohy na plecia. Akoze nehovorim ze ten co ma viac peniazi musi platit za toho druheho, ale toto mi pride chorobne. Min. si myslim ze ked uz bezne veci ti kupovat nechce, comu aj rozumiem, tak napr tu dovolenku ked tam s tebou chce ist by ti financovat mohol. Popripade vybrat nieco na co mas a nie ti vyhadzovat na oci ze si socka. Fakt v dnesnej dobe sa da ist aj za 200 EUR niekam. Tiez mi pride divne ze ti neche pozicat ked sisi zabudla penazenku. Pochopil by som kebyze to uz raz spravil a ty si mu to necvakla, ale to co opisujes je proste chore.
simona_vztah:
"...prípadne čo by mohlo naňho zabrať aby sa trošku zmenil a bol viac citlivejší a vnímavejší. Strašne by som chcela aby to bolo zasa všetko dobré" - to maximum, čo ste mohla, ste urobila - porozprávala ste sa s ním. Nemôžete kontrolovať niekoho iného, priateľa nezmeníte a z jeho správania, ktoré popisujete on sám o to nemá ani záujem. Skúšajte ho zmeniť a budete sa iba ďalej a viac trápiť..
Vy sama si potrebujete uvedomiť svoju vlastnú hodnotu, prijať realitu takú, aká je, aj keď to bude bolestivé (potrebujete si odžiť, tj. prejaviť svoju bolesť, smútok, pred ktorými zatiaľ utekáte)...Chcete zmeniť priateľov prístup, potrebujete však zmeniť ten svoj.
Nechaj ho. Nechaj ho samého aj s jeho pančuškou do ktorej si pcha tie svoje peniažky. S takýmto chlapom šťastná nebudeš. Tiež som chodila s takým drzgrosom, mali sme sa aj brať, no našťastie som sa včas spamätala... A hádaj čo po rozchode, vyrátal si že mu mám dať 3000e, za nejakú, mikinu, snubný prsteň, nejaký šrot auto čo kúpil keď sme vyrazili do sveta, ďalej to bol parfém ako darček, nejaké hrnce čo nám darovala jeho matka a podobne veci. Bola som z toho v pichi a na druhej strane rada že je koniec. Samozrejme že som mu nič nedala ani ten snubak, lebo som ho stratila pri sťahovaní
