Cysta a interupcia

Viktoria, Ty veríš v reinkarnáciu, tá však neexistuje. Každý človek sa narodí na zem len raz a má len jedno telo. V momente počatia Boh dáva človeku dušu, duša si sama nič nevyberá. Keďže sme tu len raz a po smrti sa postavíme pred Boha, aby sme sa pred Ním zodpovedali zo svojich skutkov, je dôležité prežiť život čo najlepšie. Nič sa nedá napraviť druhým životom na zemi.

bella Duša si na Zem cestu nájde, ak sa nenarodí žene, ktorá ide na potrat, tak sa narodí inej. Také to je jednoduché. A žiadna duša nie je taká hlúpa aby sa vtelila do embria v žene , ktorá sa na potrat chystá. Takže to nenarodené dieťa nemá v tele do 3. mesiaca žiadnu dušu.

Je smutné, že v súčasnej dobe je interupcia bežnou vecou a svedomie lekára považujeme za príťaž. Hippokrates vedel už
vo 4. storočí pred n.l. to, čo lekárska veda vie aj dnes - počaté dieťa je človekom a nie je dovolené ho zabiť. V Hippokratovej prísahe sa hovorí aj toto:

"... Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. ... "

Počaté dieťa je človekom v najrannejšej fáze svojho vývinu. V momente počatia, keď sa spojí 23 chromozómov DNA otca a 23 chromozómov DNA matky, vzniká nový samostatný život s DNA odlišnou od DNA matky aj otca. Už v tomto momente je dopodrobna jasné všetko o novom človeku: pohlavie, farba očí, vlasov, posadenie hlasu, prípadné rečové vady, typ postavy, tvar nôh (do O,X a pod.), hudobný sluch, mentálne schopnosti, nadanie na jazyky atď atď. Ak zomrie dieťa v období po počatí, zomiera človek. Nie je to potenciálny človek, ale je to už človek. Neznamená to, že nie je človekom len pre to, že sa mu ešte nestačili vyformovať orgány a údy.

Ak žena ide na potrat, nielenže zabíja svoje vlastné dieťa, ktoré by mala chrániť, ale zrádza aj samú seba, svoju identitu ženy. Žena je krásna tým, keď miluje, je nádherná tým, že sa z lásky vie obetovať, keď zabúda na seba pre dobro druhého. Jej krása nespočíva v kráse tela, ale vychádza z krásy jej vnútra. Je krásna svojou dobrotou, nehou, súcitom, láskavosťou, láskou. Toto má prinášať ľuďom okolo seba, a tým ich pozdvihovať a robiť ich lepšími. Nikdy viac sa neprehrešuje voči sebe samej ak nie je dobrá, nežná, láskavá a súcitná voči vlastnému dieťaťu, ak jej neláska vedie až k tomu, že má na rukách krv svojho vlastného dieťaťa. Keď dieťaťu povie: nechcem Ťa, niet tu pre Teba miesto, choď preč, nikdy Ťa nechcem vidieť a vysloví nad ním ortieľ smrti. Vtedy okrem dieťaťa zabíja v srdci aj samú seba.

Postabortívny syndróm nie sú vyhrážky, ale fakt. Nie to nič iné ako nutnosť oplakania každého dieťaťa, ktoré žene zomrelo - aj dieťaťa, ktoré nechcela, pretože toto oplakanie si vyžaduje psychika ženy. Ženy boli totiž stvorené pre to, aby život dávali, a nie aby ho brali! A preto ak prídu o dieťa - aj o nechcené, pociťujú to ako stratu. U niektorých žien sa duševné utrpenie po potrate objaví hneď, u iných po rokoch. Každá z nich však vie alebo aspoň tuší, že urobila niečo veľmi zlé (mnohé to vytesňujú a nepripúšťajú si to dlhé roky, ale raz tá hrozná pravda v nich vyrazí na povrch v plnej sile - možno až v momente smrti). Upokojenie dosiahnu len vtedy, ak si to priznajú a oľutujú, ak poprosia svoje dieťa o odpustenie. Lebo je to rovnaké ako pri samovražde - môžu zabiť telo, ale nie dušu dieťaťa. O tú sa stará Boh, a po svojej smrti sa so svojím dieťaťom rovnako ako s Bohom stretnú.

Salamandra, máš ešte čas si to rozmyslieť. Určite si dobrou ženou, ktorá má srdce a vie poskytnúť pomocnú ruku niekomu, kto potrebuje pomoc. Teraz je na túto pomoc odkázané Tvoje vlastné dieťa. Ak sa necítiš na to sama sa oň postarať, daj mu aspoň šancu narodiť sa. Je mnoho párov, ktoré by Tvoje dieťa prijalo. Možno nevieš, ale u nás je možný aj utajený pôrod.

lekár nemôže zasahovať, ale pravdou tiež je, že ak gynekológ interupcie nechce robiť, lebo je to proti jeho svedomiu a morálnym hodnotam, interupcie robiť nemusí a nikto ho k tomu nútiť nemôže , jednoducho je to tak, lekár je lekár a nikto ho nemôže nútiť brat život dieťaťu

Nerozumiem vyjadreniu tvojej dr, ona nemoze v takyhto veciach rozhodovat za teba. Interupcia nieje nic zakazane, takze pokial o nu poziadas, nemoze ti do toho nik zasahovat. Osobne ti odporucam obtelefonovat kliniky jednodnovych zakrokov, interupciu nemusis riesit pod svojou gyn alebo doktorkou, mozes ist priamo za specialistom a dohodnut si termin. V BA je niekolko klinik, ktore to praktizuju a kde ti urcite aj povedia, aky je postup v pripade ze mas cystu. Ja sama som interupciu predcasom absolvovala, nedavaj na vyjadrenia inych, vsetko je to o TEBE a tvojom slobodnom rozhodnuti. Ak sa na to necitis, ak to nechces, ublizis si viac, ak das na vyhrazky druhych, ze sa po interupcii budes citit hrozne a budes si to vycitat do konca zivota. Vobec to tak nieje, ja som interupciu podstupila, su tomu 4 roky, som stastna, spokojna. Nemam dovod mat vycitky svedomia, necitila som sa na to ani nemam zazemie a prostriedky na taku zodpovednost, takze som sa rozhodla spravne.
Pokial nad rozhodnutim vahas, urcite sa predtym porad s niekym tebe blizkym, pamataj je to len o tebe, o tom co citis na co si pripravena.

Ja som prave poznala babu, co nemohla ist na interupciu kvoli tomu. A teraz stastna, ze neisla.

rozmysli si to a nechoď na interupciu. dieťa nemôže za nič, malo by mať šancu na život

V akej si životnej situácii? Prečo si rozhodnutá pre interupciu?