Dobrý večer.
Mám 15 rokov a vždy som bola iné dievča než ostatné, učím sa na výbornú čo ostatní nemôžu prehrýzť. Mám 2 najlepších kamošov a aj to sú chlapci, lebo babám neverím. Nesprávam sa ako chlap, len nemám kamošky.
No späť k veci. Kvôli pár problémom na zš, kvôli ktorým ma moji rodičia prinútili navštíviť psychológa, mám strach z nového prostredia,nových ľudí,spoločnosti,cestovania busom. Kamarátov mám cca mesiac,čo je krátko. Nikdy som pred tým kamošov nemala. Ide o to,že sa bojím. Keď budem potrebovať ísť na wc, neviem,ako im to povedať... Proste, to,ako mi v škole ubližovali a ja som sa nevedela brániť, mi zťažuje život, neviem, ako to zvládnuť. Zajtra mám ísť za nimi do BA busom. 1.bojím sa ísť busom 2.bojím sa,že sa tam niečo stane,že o nich prídem 3.najradšej by som bola,keby ma odviezli naši
4.bojím sa tej hromady ľudí... Viem,možno to niektorí nebudete chápať a poviete mi,že mám 15 a nemala by som mať takéto problémy,ale nedokážem ovládať strach. Dosť mi to sťažuje život... Neviem sa jašiť. Už len to,že sem píšem je pre mňa divný pocit... Ďakujem
Strach zo spoločnosti/cestovania
budú prázdniny,tak sa skús trochu premôcť a prihlás sa do nejakého tanečného krúžku- informuj sa v meste, či sa niečo také koná alebo na nete a tam si nájdeš nových kamarátov. Lebo keď aj budeš na strednej, budeš potrebovať mať okolo seba aj iných ľudí, nielen spolužiakov. A sama nevieš, ako "zapadneš".
Som deviatačka a pevne v to verím,že na strednej to bude lepšie, len sa trošku bojím toho,aby ma za niečo neodsudzovali
@Fly a ty si uz na strednej ? Lebo ak nie, tak možno na strednej to bude lepsie, chapes, budu tam novi ludia, mozes zacat uplne od zaciatku, nikto nebude poznat tvoju minulost...a tak :)
V škole mi robia zle od 2.triedy. Fyzická aj duševná šikana. To je jedno, nechcela by som to takto verejne rozoberať.
Dosť mi pomáha spievanie,tanec, hranie v divadle. Cítim sa byť niekto iný,mať iný život,byť v pohode,šťastná.
Nebývala som vraj taká,aká som teraz. Ľudia ma považujú (dopočula som sa) za: milé,rozkošné,slušné dievčatko... To mi povedali rodičia,že si to o mne druhí myslia.
V škole som bývala ako ostatní. Ako každé malé dievča som chcela ísť so stádom. Keď niečo mali oni, chcela som aj ja. V tretej triede ma to prestalo baviť a začala som sa zaujímať o to,čo je naozaj mojim cieľom. Spoznala som toľko ľudí,ktorí mi ublížili,že som skončila s chcením,byť ako oni/ony.
Doma som taká, že ma občas dokáže všetko vytočiť. Proste, mám dvoch mladších bratov, to je ako za trest :D je fajn mať súrodencov,ale niekedy mám chuť vraždiť, navyše som občas nevrlá, keď sa niečo zlé stane v škole... Čiže akoby som si to kompenzovala doma,keďže z nich mám strach. Len ja sa vtedy neviem krotiť. Som síce pokojný človek, ale keď sa niečo stane v škole, som najradšej zavretá v izbe a sama. A moji rodičia sa o mňa (pochopiteľne) veľmi boja, aby som neupadla so depky. Preto sa s nimi občas hádam, aby ma chvíľu nechali. Inak mám s rodičmi veľmi dobrý vzťah.
na to, že sa venuješ takým veciam a si v takomto psych. rozpoložení klobúk dolu.
A ty si bola predtým (než ti spolužiaci robili zle) len taká hanblivá a nemala si strach z ľudí?
A to, čo som ti dal v odkazoch o tých technikách práce s mysľou, ber to tak, že to vyšlo z mojich dlhoroč. skúseností a mne to pomohlo. Ale neručím za to, že by to malo pomôcť aj tebe.
A ten môj postup som začal vyvíjať keď som mal tak 16 rokov. Fungujem na tom doteraz.
Ja mám ešte jednu vlastnosť, že mi niekedy pomalšie dochádzajú veci a som aj často zamyslený.-neviem, či si aj ty taká.
A keď po mne niekto niečo chce, tak som ochotný to urobiť - vyhovieť mu - moje telo tak proste reaguje a ja sa musím dosť kontrolovať niekedy, aby som to neurobil. Aj s tým súvisí moja existencia medzi ľuďmi tu na zemi. Ako keby bolo pre mňa "vrodené" vyjsť ľuďom v ústrety. Na to, aby som ja vyvinul nejakú iniciatívu medzi ľuďmi (nemyslím tými ľuďmi doma), niekedy sa musím aj prekonať. Je to aj u teba, alebo ani nie?
na to, že sa venuješ takým veciam a si v takomto psych. rozpoložení klobúk dolu.
A ty si bola predtým (než ti spolužiaci robili zle) len taká hanblivá a nemala si strach z ľudí?
A to, čo som ti dal v odkazoch o tých technikách práce s mysľou, ber to tak, že to vyšlo z mojich dlhoroč. skúseností a mne to pomohlo. Ale neručím za to, že by to malo pomôcť aj tebe.
A ten môj postup som začal vyvíjať keď som mal tak 16 rokov. Fungujem na tom doteraz.
Ja mám ešte jednu vlastnosť, že mi niekedy pomalšie dochádzajú veci a som aj často zamyslený.-neviem, či si aj ty taká.
A keď po mne niekto niečo chce, tak som ochotný to urobiť - vyhovieť mu - moje telo tak proste reaguje a ja sa musím dosť kontrolovať niekedy, aby som to neurobil. Aj s tým súvisí moja existencia medzi ľuďmi tu na zemi. Ako keby bolo pre mňa "vrodené" vyjsť ľuďom v ústrety. Na to, aby som ja vyvinul nejakú iniciatívu medzi ľuďmi (nemyslím tými ľuďmi doma), niekedy sa musím aj prekonať. Je to aj u teba, alebo ani nie?
Jedine asi kamaráti na občasné stretnutia. Len som čakala,že keš vedia, ako to mám ja v škole, že tiež som sama a podobné veci, tak by sa nemali zasmiať. Vedia, ako to beriem. Veľmi ma sklamali. Presne vystihnuté: kamaráti na občas.stretnutia.
Tancujem len tak, pre zábavu. Step,niečo z baletu, hip hop, ale najviac sa venujem spevu a divadlu. :)
Tanec ma baví aj vo forme spoločenských tancov, len tam je ten problém,že tancovať môžem len s bratmi. A tancujem počas speváckeho vystúpenia. Ale to podľa náročnostj piesne
........no tak už to máš vybavené. :)
Teraz ako si to opisovala ma napadla urč. súvislosť so mnou. Ide o to, že od ľudí som očakával, že sa budú nejako správať. Tak ako ty, čakala si, že sa nebudú smiať tomu dieťaťu.
Aj mne vadí, keď sa niekto niekomu posmieva. Ale čo už. Oni nie sú proste takí ako ty, že sa ich hocičo dotkne. Sú iní, sú bezprostrední.
Ty si s nimi niečo chcela mať, ale vidíš tam aj túto odlišnosť.
Bude pre teba dosť náročné si vyberať ľudí s kt. bude reč.
A ešte k tomu tá SF.
Mne pomohlo zmierniť zo svojich požiadaviek na ľudí. Mal som dosť prísny meter. Ale povedal som si, že nikto nie je 100% ný.
A tiež keď sa pozriem na seba, nie som dokonalý.
Takto, ako si mi ich opísala, ja by som ich nazval "ľudia na občasné stretnutia". Povedať ahoj ako sa máš, kde si bol, čo robíš....atď. Čakala si od toho vzťahu viac ale to neprišlo a prísť jednoducho nemôže.
No a ešte jedna vec- písala si, že rada tancuješ. Mňa by zaujímalo, či si skúšala aj shuffle dance. To len tak sa pýtam.
