Strach zo spoločnosti/cestovania

Vedia o tom aj v škole. Vždy som nosila poza chrbát učiteľke ospravedlnenku. Som z dediny a bus mi chodí ťažko. Tak som niekedy musea vypadnúť zo školy skôr.
Učiteľka sa ale nekrotila a preriekla sa pred spolužiakmi.
Dnes som to teda zvládla. Lenže... Mám pocit,že to nie sú moji priatelia. Poznáme sa krátko. Ospevovala som ich ako naj ľudí a dnes to bola katastrofa. 1.posmievali sa malému chlapčekovi,ktorý bol sám vonku a mal srdcervúci výraz. Toto poznám. Od malička som museka bojovať sama za seba a riadim sa tým, čím sa riadil M.R.Štefánik: "Ja sa prebijem,lebo sa prebiť chcem!". A musím všetko robiť sama.
Ďalej si robili srandu zo mňa a auta mojich rodičov, chvíľami sa so mnou bavili a potom nie. dnes toho bolo toľko,že mi je to tak ľúto... Oni sú odo mňa o 2 roky starší a správali sa ako malé deti. Pojašene, nevyspelo. Bavíme sa tak krátko,že ak by sme sa prestali baviť, bolo by im to jedno... Ja už neviem. Škaredá vraj nie som ( to mi vravia chalani (ale cudzí,ktorí ma nepoznajú),starám sa o seba, som síce tá, čo dokáže vysvetliť Ohmov zákon a rozprávať o tom hodiny, ale starám sa o seba. A na druhú stranu, som dievča, ktoré sa rado zabaví na kolotočoch, zasmeje sa s chuti kvôli tomu,že si jej kamoš vyleje na tričko kolu, ale dnes som nič také nezažila. Z mojej strany len nuda, sklamanie , ich správania a strach....

...som stará duša v mladom tele.- :). Neviem ako si to myslela, ale beriem to z toho pohľadu, že si skôr tá "rozumnejšia" než pojašenejšia.

Toto čo mi opisuješ s tým aurobusom som mal aj ja, ibaže necestoval som za kamarátmi, ale vtedy napr. doktorovi.
Ale mal som stres, keď som išiel za kamarátom na dedine, tak čo na mňa povedia tí ľudia, ktorí vylezú ako prví keď im zazvoním na dome.
Ale tak trochu mi to aj prolipadalo trápne "za niekým ísť". Síce som chcel ísť, aj som bol rád, že stretnem toho človeka, ale mal som skôr obavu z toho, aby sa na tom stretnutí s ním nestala nejaká blbosť, za kt. by som sa hanbil.
Ale hlavné bolo to, aby sme sa.zabavili, hrali, lebo vtedy sa človek aj tak trochu odviaže. Vieš, smiech atď. Lebo keď sa smeješ, tak aj druhí "vidia",že si v pohode a že sa s ebou dá.

Ísť na záchod- tak ja neviem či by som išiel vtedy na WC u cudzích ľudí, ja som chalan, takže keď sme boli vonku, dalo sa. Ty si baba. Neviem, keď budete spolu, ale keď budete na verejných miestach, môžeš ísť do nák. centra napr. na WC.

Ale to je pekné, že sa venuješ tamcu a spevu.

Ja som tu už písal nejaké rady.
Ak si myslíš,že veľa ľudí chce lieky- ja si myslím, že veľa ľudí hľadá alternatívy. Aj ja .

Naposledy som dával túto radu:
www.zdravie.sk no ak sa aj nedáš na to (je to aj drahé), určite obmedz sladkosti. Ak máš náhodou teraz aj depresiu tak to platí duplom. Pretože čím viac týchto cukrov v sebe máš, tak o to intenzívnejší ten strach môže byť (myšlienky)- ale to len vo všeobecnosti.

Svoje skúsenosti som dal pred rokmi napr. sem: www.zdravie.sk ......pozri si tam. Ide tam o to "mám právo". Je to moja vlastná technika (s pridaním aj iných iných informácií), s ktorou som sa dopracoval tam, kde teraz som bez terapeuta. Mám stále soc. fóbiu, ale je to omnoho lepšie.

Ale ty už si navštívila odborníka. Ja som sa vtedy bál o tom hovoriť aj rodičom, lebo sme nemali taký vzťah.
A to nebodaj tí ľudia zo školy aj vedia že si bola u psychológa (?). Lebo je podľa mňa lepšie, keď si toto človek naozaj nechá len pre seba, pokiaľ prostredie, v ktorom si bola, pokladáš za nebezpečné.

A je naozaj super, že ti s tým kamaráti chceli pomôcť.
Ja mám napr. kamaráta dosť dobrého, ale mám aj z neho strach. A keďže mám s ním aj dobrý vzťah, tak som mu aj povedal, že tiež pri ňom pociťujem úzkosť a strach, aj keď by to tak logicky nemali byť. Dosť si rozumieme. Ale strach nepozná túto logiku. Vnútorne pre mňa predstavuje pocit ohrozenia aj ten kamarát (AKO AJ U TEBA), ale postupom času (rokmi) som sa to naučil zmierniť technikami.
Je to práca s dychom (aplikovaná relaxácia-mal ťa naučiť psychológ- Stalo sa?) a práca s myšlienkami.
No a po novom, keď si dobre prečítaš ten môj príspevok, je to aj strava.
Mám aj info o tom,že aj lieky môžu pomôcť. A chcem skúsiť aj iné veci (vitamíny).

Nemusíš hneď na to odpisovať, ale bol by som rád, keby si sem ešte prišla a zaujímať ma budú aj iné veci,súvislosti a čo plánuješ robiť :).

Psychológ ma poslal ďalej. Vraj kvôli problémom v škole sa zo mňa stal človek, ktorý je uzatvorený a bojí sa prejaviť. Lenže ja si to nemyslím. Doma som úplne v pohode. Chodievam vystupovať spev aj tanec. A nemala som kamarátov ešte nikdy...

S tým busom je to presne tak. Kebyže idem so obchodu, je to iné.... To keď idem za nimi, mám strach...
A čo sa týka jašenia, nie som bláznivá, ako mi niekto povedal (vraj v dobrom slova zmysle) som stará duša v mladom tele...
Len sa chcem zbaviť pocitu strachu a neistoty. Viem,že by mi oni dvaja neublížili. Dokonca boli aj v škole, aby mi pomohli s tými,čo mi robia zle....
Sú to poklady. Len tak či tak nemám pocit istoty keď idem za nimi. Keď som s nimi, je to ako tak v pohode, ale keď za nimi idem, mám fakt divné stavy. Aj teraz, chce sa mi plakať len zo strachu, mám žalúdočné problémy (tie mám vždy,keď som v nervoch, aj keď mám niečo reprezentovať pred davom ľudí)...
A raz som sa pristihla,že mán strach z toho, že nemám strach z nejakej cesty. Ja som proste divná. .... Ale strach je mrcha. Ten kto to nepocítil, nepochopí asi. ... Čítala som si dosť článkov o tomto a má to niekoľko ľudí, no všade sú ako riešenie tabletky. Podľa mňa však v dnešnej dobe chce každý chodiť k psychológom a príjmať lieky. Tak isto mi ti povedalo aj pár ľudí,že dnes si to nahovára každý, ktorý aj tak nepotrebuje lekársku pomoc... Preto sa tohoto chcem zbaviť nejako sama. Len neviem ako

No napísala si svoj príspevok na poslednú chvíľu, tak neviem, či ti budú užitočné moje rady.
Čo sa týka povahy, tak sme podobní divní ľudia, ibaže mám biac rokov než ty, mal som to isté čo ty a tiež sa mi posmievali. Tieto stavy sú z toho, čo si zažila.

Ja mám ale pocit, že ani predtým si nemala žiadne kamarátske vzťahy.

A keď už máš také super študijné výsledky,VEĽMI BY SOM TI ODPORUČIL, ABY SI SA TY SAMA ZAČALA ZAUJÍMAŤ O PSYCHOLÓGIU A SOCIÁLNU FÓBIU.Stane sa z teba potom človek, ktorý má navrch a bude mať prehľad.

Keď budeš chcieť, tak ti sem môžem dať aj nejaké rady. Je to práca s dychom a myšlienkami.
A spychológ ti čo poradil? Ja sa zaujímam o soc. fóbiu.

No aj pre mňa je to divné keď som si to prečítal.
A to ideš 1. krát niekam autobusom potom, čo sa ti posmievali?
Predtým keď si išla hocijakým autobusom, tak v pohode?

Alebo je tam preto ten strach, že ideš tým autobusom zrovna za tými kamarátmi? Čiže ak by si išla dajme tomu niečo nakúpiť do mesta autobusom, tak by tam ten strach nebol?

A "neviem sa jašiť" znamená neviem sa zabávať?