Psychológia-kresťanstvo-priateľstvo

Ahojte. Tento príspevok som sa rozhodla napísať, pretože mi veľmi chýba nejaká osoba rovnakej "krvnej skupiny" ako ja. Mám 22rokov Prešla som si náročným obdobím, teda ešte stále to obdobie trvá, no je to už lepšie. Lepšie z toho hľadiska, že mám nádej a vieru, že bude lepšie, vízie do budúcna sú nie až tak hmlisté ako bývali. Kvôli ťažkému detstvu, dospievaniu som našla záľubu v psychológii, ktorú síce neštudujem oficiálne, ale venujem jej všetok svoj voľný čas. Veľmi ma zaujímajú dlhé, plnohodnotné, filozofické rozhovory. Žiaľ v mojom kruhu známych nenachádzam nikoho, pri kom by náš rozhovor obsahoval pre mňa zmysluplné debaty. Mám dosť kamarátov, ale pred nikým sa nemôžem celkom prejaviť taká, aká som. Má to súvis aj s tým, že v náročnom období mi pomohla viera v Boha. Rodičia ma od malička viedli k pravidelnému chodeniu do kostola, no bolo to len zo zvyku, nevedela som, čo tam hľadám. Teraz je to práve to, čo vyhľadávam, a čo mi dáva zmysel. Kamarátky riešia skôr veci, čo sa týka vzťahov, zabávania sa. Som rada, že sa zaujímajú o mňa stále, aj keď vedie, že som iná. No nie je to to pravé vnútorné naplnenie. Ak je tu niekto, kto je na tom podobne, poprípade by vedel v niečom poradiť z vlastnej skúsenosti budem len rada. Kľudne mi napíšte bonney4@azet.sk.