Zdravím. Ani neviem kde začať. Nemám ani jednu kamarátku, nemám rodinu, nemám s kým tráviť čas. Nikto ma nezavolá von, nikto ku mne nepríde, nikto mi nezavolá nikto o mňa ani nezakopne. Nemám ani poriadnu rodinu. Otec nás opustil keď sme boli ešte malé deti. S mamou nevychádzam celkom ok a nenavštevujeme sa. Sestra má schizofréniu tak s ňou sa nedá....Mám 2 sesternice ktoré sú ďaleko. Niekedy už mám taký pocit že som asi vadná. Nechápem kde robím chybu keďže o mňa nikto nejaví žiadny záujem . A pritom by som sa rozkrajala pre kúsok pozornosti a dala aj to posledné. Už fakt neviem čo mám robiť. Cítim sa veľmi osamelo. Som síce vydatá a mám dve krásne zdravé deti. No sú už väčšie a majú svoje zaujmy. S manželom nemáme spoločné záujmy a väčšinu času trávi na záhrade. Takže až keď som vydatá cítim sa ako " vdova". Poraďte mi prosím čo mám robiť aby som si našla spriaznenú dušu. Ďakujem za každý názor.
Osamela
problem je ze to strasne chces... vsetko ti do zivota pride ked sa nato prestanes tak strasne nasilu sustredit...,, pre kusok pozornosti by som sa rozkrajala.,,.. to je to najhorsie
Prestaň sa ľutovať a nájdi si aj ty nejakú zábavku, ako tvoj manžel. Možno sa tiež cíti osamelo tak trávi čas v záhrade. Ja som tiež sama, kamošky nemám lebo nechcem, som v kontakte len s najbližšou rodinou a tak mi to vyhovuje. Vo voľnom čase sa starám tiež o záhradu- lebo musím, nemám manžela čo sa mi o ňu postara. Okrem toho skúšam nové recepty, sadim kvety, presadzam, maľujem, upratujem a popritom chodím do práce. Na sebalutost nieje čas.
Duchovicova, ,,,rodinu mám. Dole nižšie som rozpísala ako to je. Bohužiaľ nedisponujem piatimi sestrami , desiatimi sesternicami, alebo početnou rodinou. Je tak ako to je a ja to nezmením.
Ahoj. Dole nižšie sa ťa už pýtali, aké máš záujmy. Neodpovedala si. Ináč máš normálne syndróm opusteného hniezda, donedávna sa tvoj život točil okolo detí plus mala si dobrú kamarátku, tak si si nestihla vybudovať širší okruh priateľov. Takých žien je v tvojom veku plno. Najlepší spôsob ako sa zoznámiť s ľuďmi "svojej krvnej skupiny", teda s takými, s akými si budeš rozumieť, je ísť cestou svojich záujmov. Tiež môžeš vyskúšať niečo nové. Prihlás sa v mieste tvojho bydliska na nejaké kurzy, ktoré by ťa aspoň teoreticky bavili - ručné práce, cudzí jazyk, cvičenie pre ženy atď., veď je teraz toho všade od výmyslu sveta. Aj sa niečo naučíš, aj budeš mať šancu, že si tam nájdeš nejakú dobrú kamarátku. Alebo sa prihlás do nejakého dobrovoľníckeho združenia, ktoré by ti mohlo byť blízke - sú rôzne útulky pre zvieratá, lokálni ochrancovia prírody, spevokoly, ochotnícke divadlá atď., aj urobíš niečo užitočné a zasa máš šancu zoznámiť sa s ľuďmi podobných názorov a nájsť si tam kamarátku.
V každom prípade iniciatíva musí vyjsť z teba. Nikto nepríde a nezaklepe ti na dvere, či tu nebýva náhodou nejaká osamelá žena na pokec. Pomáhaj ľuďom a oni pomôžu tebe.
Držím palce.
nie si sama, co sa takto citis, len ono casto treba zacat od seba
Pentelka6666..Rada by som išla do spoločnosti. Zo socializáciou to nemá nič spoločné. Ja sa s ľuďmi stretávam aj v práci. To že nemám kamarátku neznamená že nie som socializovaná. Viem že si to myslela v dobrom. Len som chcela veci uviesť na správnu mieru.
Drahá moja. V prvom rade je chyba asi v tebe nemyslíš? Skús sa nad sebou zamyslieť a niečo s tým robiť nie? Vyjdi do spoločnosti a trošku sa osmeluj a socializuj. Keď budeš sedieť doma na gauči nič nezažiješ. Plakali by sme všetci ale robiť sa už nikomu nechce. Nekritizujem ťa, len ti otváram oči a chcem ťa nakopnúť.
Ako to, že nemáš rodinu???
Napíšte mi na dedok@atlas.sk
