Zdravím. Ani neviem kde začať. Nemám ani jednu kamarátku, nemám rodinu, nemám s kým tráviť čas. Nikto ma nezavolá von, nikto ku mne nepríde, nikto mi nezavolá nikto o mňa ani nezakopne. Nemám ani poriadnu rodinu. Otec nás opustil keď sme boli ešte malé deti. S mamou nevychádzam celkom ok a nenavštevujeme sa. Sestra má schizofréniu tak s ňou sa nedá....Mám 2 sesternice ktoré sú ďaleko. Niekedy už mám taký pocit že som asi vadná. Nechápem kde robím chybu keďže o mňa nikto nejaví žiadny záujem . A pritom by som sa rozkrajala pre kúsok pozornosti a dala aj to posledné. Už fakt neviem čo mám robiť. Cítim sa veľmi osamelo. Som síce vydatá a mám dve krásne zdravé deti. No sú už väčšie a majú svoje zaujmy. S manželom nemáme spoločné záujmy a väčšinu času trávi na záhrade. Takže až keď som vydatá cítim sa ako " vdova". Poraďte mi prosím čo mám robiť aby som si našla spriaznenú dušu. Ďakujem za každý názor.
Osamela
Tak v prvom rade by ti mal byt manzel oporou, mala by si nanho pritlacit a ty sama by si mala byt iniciatorka nejakoho spolocneho programu. A aj deti aj ked su väčšie by s tebou aspon raz do tyzdna niekam molhi skočiť.
Kamaráti sa najlepsie hladaju cez socialne siete. Napríklad ak ta zaujima varenie, tak si najdes na socialnej sieti skupiny o varení, a tam zacnes debatovat s nejakymi babami, a postupne sa budete zacat zblizovat az dojde k realnemu stretnutiu. Dolezite je to ze budete mat nejaku spolocnu zalubu o ktorej mozte debatovat.
Začalo to už detstvom. Naši sa rozviedli keď som mala sedem. Do kolektívu v škole som nejako nezapadla pretože som bola z rozvratenej rodiny a tým pádom aj financií bolo úboho malo. A viete ako to medzi deťmi chodí. Dajú vám to pekne pocítiť že ste iná. Každý si radšej vyberie kamošku s pravými ako nejakú socku. Na strednej so boli lepsie. Ale nakoniec sa každá vybrala svojou cestou. V 20 tich som sa vydala. A mám super manžela napriek tomu že nemáme spoločné záujmu nám to klape. Ale keďže som v 20 aj porodila a o ďalšie 3 roky druhé dieťa, bola som zase dosť izolovaná keďže som bola doma 6 rokov na materskej. Všade dookola sama stará suseda a žiadna žena v mojom veku s ktorou by som sa mohla skamaratit. Potom sme sa odsťahovali do mesta, kde som mala fakt fajn susedu s ktorou sme boli ako sestri. No po 7 rokoch sa odsťahovala do BA. A zase som ostala sama. Bolo to akoby vytrhli kúsok mňa. Už je tomu dvaja pol roka čo odišla a ja som sa s toho ešte nejak nespamätala. Nadviazala som kontakt s mamou synovej priateľky, pár krát sme sa navštívili a boli aj von na kávu. Ale už sa mi 3 mesiace neozvala. Nepíše, nezavolá, nepríde. Aj keď som sa jej na to pýtala čo sa deje tak nemala nejakú extra odpoveď. Vraj veľa roboty a nejaké problému. A ja nie som s tých ktorý sa niekomu doprosuju. Keď niekto chce s niekým byť, tak spôsob a čas si najde. Asi tak.
Začalo to už detstvom. Naši sa rozviedli keď som mala sedem. Do kolektívu v škole som nejako nezapadla pretože som bola z rozvratenej rodiny a tým pádom aj financií bolo úboho malo. A viete ako to medzi deťmi chodí. Dajú vám to pekne pocítiť že ste iná. Každý si radšej vyberie kamošku s pravými ako nejakú socku. Na strednej so boli lepsie. Ale nakoniec sa každá vybrala svojou cestou. V 20 tich som sa vydala. A mám super manžela napriek tomu že nemáme spoločné záujmu nám to klape. Ale keďže som v 20 aj porodila a o ďalšie 3 roky druhé dieťa, bola som zase dosť izolovaná keďže som bola doma 6 rokov na materskej. Všade dookola sama stará suseda a žiadna žena v mojom veku s ktorou by som sa mohla skamaratit. Potom sme sa odsťahovali do mesta, kde som mala fakt fajn susedu s ktorou sme boli ako sestri. No po 7 rokoch sa odsťahovala do BA. A zase som ostala sama. Bolo to akoby vytrhli kúsok mňa. Už je tomu dvaja pol roka čo odišla a ja som sa s toho ešte nejak nespamätala. Nadviazala som kontakt s mamou synovej priateľky, pár krát sme sa navštívili a boli aj von na kávu. Ale už sa mi 3 mesiace neozvala. Nepíše, nezavolá, nepríde. Aj keď som sa jej na to pýtala čo sa deje tak nemala nejakú extra odpoveď. Vraj veľa roboty a nejaké problému. A ja nie som s tých ktorý sa niekomu doprosuju. Keď niekto chce s niekým byť, tak spôsob a čas si najde. Asi tak.
Prečo nemáš ani jednu kamarátku, alebo prečo si myslíš, že nemáš? Veď si už v živote určite spoznala kopec ľudí a to si sa s nikým vôbec seriózne neskamarátila? Ako sa môžeš cítiť taká osamelá, keď máš manžela a dve deti, aj keď sú už dospelé? Resp. ako toto manželstvo funguje, keď si ani s manželom nemáte čo povedať a nemáte spoločné záujmy? A keď už sme pri záujmoch, aké vlastne máš?
