Mam priatela, kt.prehnane ziarli. Milujem ho a on mna, ak su dobre dni je nam spolu super. Tolko mame spolocneho, rozumieme si. Planujeme na dalsi rok svadbu.
Problem je v tom, ze sa dokaze velmi rychlo zmenit na totalneho ziarlivca.
Nebolo to vzdy tak. Teraz cca posledny pol rok mu vadi len to, ze sa na mna niekto usmeje, milo ozve a uz je zle. Namysla si, ze sa mi dotycna osoba paci, ze ju chcem a podobne. Pritom som ho v zivote nepodviedla, nechcem podviest, ved s nim planujem svadbu, rodinu. Som s nim zasnubena. Myslela som, ze to bude stastny zivot, ale obavam sa, ze ci sa to nebude este viac zhorsovat.
Ak nema tie svoje ziar.stavy je super chlap, ale ked to na neho pride tak ho nespoznavam. Sprava sa ku mne ako ku cudzej zene.
Ma niekto s tym skusenost? Bude to este horsie ako je?
Ja uz sa nemozem na nikoho pozriet dlhsie ako 3 sekundy, lebo uz je zle...
Žiarlivosť
Je vela ludi, co dokazali nad ziarlivostou zvitazit svojou hlavou - uvedomili si, ze je to cisto ich problem a ze to nema nic spolocne s partnerom. A ze to nici vztah. Lenze takych ludi je malinko. Moja sestra to dokazala, lenze ta je na inej dusevnej urovni. Dokaze na sebe pracovat aby mohla dusevne rast. No strasne vela ludi aby porazili ziarlivost, musia vyhladat psychologa. Odporuc toto priatelovi. Nech najprv skusi sam nad tym zvitazit a ked to nepojde, musi vyhladat psychologa. Pokial tak neurobi, urcite s nim neostavaj, lebo budes mat peklo na zemi
Praveze som mu to povedala xy krat.
Vzdy som mu to vysvetlila a vzdy mi povedal prepac.
Uvedomil si chybu. Ale potom zase nieco prislo a boli sme tam kde predtym...
A uz si sa s nim rozpravala o tom? Ziarlivost je choroba mysle. Pokial sa nebude chciet "liecit", nevydavaj sa za neho, lebo budes velmi velmi nestastna. Ziarlivost nie je o tebe ale o nom. To ze ma pochybnosti o tebe, je len odrazom toho, aku nizku mienku ma o sebe. Ak sa ani po rozhovore neukludni, nevyhlada psychologa a nebude to riesit, daj mu kopacky. Lebo toto bude horsie a horsie.....radsej byt sama ako so ziarlivcom
