Mam priatela, kt.prehnane ziarli. Milujem ho a on mna, ak su dobre dni je nam spolu super. Tolko mame spolocneho, rozumieme si. Planujeme na dalsi rok svadbu.
Problem je v tom, ze sa dokaze velmi rychlo zmenit na totalneho ziarlivca.
Nebolo to vzdy tak. Teraz cca posledny pol rok mu vadi len to, ze sa na mna niekto usmeje, milo ozve a uz je zle. Namysla si, ze sa mi dotycna osoba paci, ze ju chcem a podobne. Pritom som ho v zivote nepodviedla, nechcem podviest, ved s nim planujem svadbu, rodinu. Som s nim zasnubena. Myslela som, ze to bude stastny zivot, ale obavam sa, ze ci sa to nebude este viac zhorsovat.
Ak nema tie svoje ziar.stavy je super chlap, ale ked to na neho pride tak ho nespoznavam. Sprava sa ku mne ako ku cudzej zene.
Ma niekto s tym skusenost? Bude to este horsie ako je?
Ja uz sa nemozem na nikoho pozriet dlhsie ako 3 sekundy, lebo uz je zle...
Žiarlivosť
Palo 9,
si zabil :D
mas pravo sa usmievat na koho chces
Nezijeme v arabskych statoch aby si si musela od neho pytat povolenie na usmev
Niektori slovaci sa spravaju ako moslimovia voci zenam vsetko by zakazovali aj usmev...
A bavila si sa s ním o tom? Povedala si mu, čo sa ti nepáči?
No u ziarlivcov je to tak.. na niekoho sa pri rozhovore usmejes lebo chceš byť milá, zdvorila a už v jeho očiach flirtujes. Keď som s mojím bývalým začínala, tiež sa neprejavoval ako ziarlivec, až neskor keď sme si občas vyšli niekam do spoločnosti a ja som sa bavila s nejakým kamarátom, samozrejme keďže kamoša poznám roky tak sme sa bavili a smiali, normálne ako vždy. Len môj partner tomu akosi nerozumel. Po príchode domov mi povedal že sa správam ako kurva, že s každým flirtujem a že všetkým ide len o to ma po.ebat. No a časom sa tá jeho žiarlivosť stupnovala, napriek tomu že som ho ľúbila som to musela ukončiť. Bolo by to ďalej len horšie, už mu vadila časom aj moja rodina. Zas môj prvý bol takisto ziarlivec ale to už bol extrém, skončilo to tak že na mňa raz vytiahol nôž, celý bol bledý, triasol sa, bol totálne nepríčetný, to kvôli návšteve čo sme doma mali, doniesla som im kávu do obývačky a milo som sa usmiala. Tak som si vymyslela že mi zomrela babka a že musím ísť domov na pohreb,žila som vtedy v inej krajine. Podarilo sa mi od neho utiecť, a cez telefón som mu potom len povedala že je koniec. Takže takto.
Bozk s niekym urcite nie, ani objatie.
Jedine to, ze som mila k ludom. Urcite s nikym vedome neflirtujem.
Alebo je flirt, ze som k niekomu mila, alebo sa usmejem?
Karolina, posledne co urob je, ze budes hladat chybu v sebe. Mas pravo sa usmiat na koho len chces. Pokial nic horsie nerobis (neflirtujes vedome s muzmi pred svojim priatelom), tak on nema pravo sa spravat k tebe ako k majetku. Vravim ti dobre, nech to riesi okamzite, inak s nim neostavaj a uz toboz nemaj svadbu! Inak sa tu po roku objavi dalsia tema o tom aka si tyrana
Sam mi povedal niekedy ze si uvedomuje, ze prehana, ale ked to na neho pride tak sa nevie kontrolovat...
Nie si prehnane "otvorená" k ostatným (trebarz aj tvojím známym) mužom ? Napr. objimanie sa s nimi, akceptovanie bozkov na tvár od nich atd...
Uz som aj nad sebou rozmyslala ci som ja ta zla, ze nicim ja nasu buducnost. Ale ved usmiatie na niekoho ked ho stretnem na ulici je normalne nie? Alebo sa mylim?
pri nom na svadbu ani nepomyslaj
Bude to len horsie ak budes jeho manzelka
Aj ked sa hovori...Kto neziarli, nemiluje..
Ale casto taketo vztahy su nestastne a muz sa sprava majetnicky
