Zdravím, tak, ako by som začal, trpím depresiami od 13 rokov, mám 22, premrhal som zbytočne veľa príležitostí, myslím s dievčatami, aj kamarátmi, neviem s tým už vôbec ďalej žiť, mal som to všetko využiť, kým som mohol...som pre nich nič, hoci to tak ani moc nie je, ale teraz už je to proste...všetko preč. Nedokážem nadviazať kontakt, som úplne sám, nedokážem s tým nič sám už urobiť. Už dlho. Vyhodili ma z práce kvôli nadmernej absencii (ťažká chronická únava), potom som bol na dlhodobej PN, no a teraz sa snažím si nájsť nejakú prácu vhodnú môjmu stavu, no zatiaľ som nič nezobral. A...myslím, že na tom už vôbec nezáleží. Som zo Žiliny, ak by niekto chcel vedieť. Venoval som sa svojej fyzičke, vyzerám dobre, teda najlepšie ako asi vôbec dokážem momentálne. Ak by chcel ísť niekto von, tak kľudne. Niekto s podobnými ťažkosťami, alebo aj nie a nemá s kým ísť vonku, chcel by som ísť medzi ľudí, no sám to absolútne ani nezvládnem a ani nemám z toho radosť.
Myslenie na samovraždu, čítať, iba ak sa vám vážne chce
(Pokecoví, alebo iní internetoví kamaráti stoja za hov...Praví kamaráti, to je úplne niečo inde. Čo sa týka vzťahov, ja vyzerám dobre a som strašne sexuálne aktívny nebyť tohto všetkého, čo sa mi deje. Takže ja...sa s týmto jednoducho zmieriť nemôžem. V nič nadpozemské neverím, hoci rád by som, ale...vtedy keď som veril, tak sa to obrátilo v prach, takže pardon, ale nemôžem. Ja tiež sám nebývam, žijem sám - to znamená, nemám nikoho s kým to má väčší význam. S tým, s kým bývam vôbec nevychádzam (čiže s rodinou celkovo). Je možnosť, aby som šiel býval ku babke v Bratislave a našiel si prácu a tak ďalej a že by som potom šiel bývať do svojej vlastnej garsónky po pol roku, ale úprimne, chcem si nájsť prácu v Žiline a potom o tom porozmýšľať.)
Aj internetovi kamarati vedia byt fajn. Ci sa s kamaratmi bavím naživo alebo cez net je podla mna skoro jedno.
To ze neveries v nic nadpozemske, to je uz tvoja chyba. Dôkazy totiž su, stačí si dat len tu namahu s ich hladaním, a kto hlada ten aj najde. Kebyze mas silnu vieru uplne inak by si zacal vnimat celý život. Hovorím z vlastnej skusenosti.
Ja mám obrovský strach z toho, že pôjdem zase do novej roboty......zle mi spravilo hlavne to, že som musel opustiť známe prostredie, už zase. Proste človek je citlivý, chce mať niečo, kde vyrastal, spriatelil sa, mal som veľmi fajn kamarátov. Keď ich vidím na Facebooku, sú už úplne inde ako ja. Ja som zaseknutý, oni každým jedným dňom majú stabilitu a istotu. Ja vôbec...môj otec, strašne mi je z neho zle, až tak strašne nechutne. Z toho jak je absolútne zmierený so všetkým...nikam nepatrí prakticky. A nevadí mu to...a ja čo teraz? Deti do tejto rodiny priviezť nemôžem. A čo teda môžem robiť...ísť v piatok na diskotéku a hľadať si milenku/-ky. A pracovať...na čom vlastne? ...
Ja si pripadam ako rozdvojena bytost..tiez som niekedy rozmyslala nad vselicim..aj nad tym, ze som zbytocna a nemala som chut zit.
V skole som bola ticha a uriahnuta, malo komunikativna , prave preto som bola terčom posmechu..pritom som tak strasne chcela byt ina..ale neslo to..akoby som sa zablkokovala a koniec..pritom doma som uplne iny clovek..kricim, normalne sa rozpravam, nadavam.. :D a tak...
Mam problem komunikovat s cudzimi ludmi..vzdy ked s niekym rozpravam tak so zelam aby rozhovor skoncil..som ochotna vystupit o zastavky skor len aby som sa nemusela bavit s danou osobou...s kamoskami nemam problem..uz sa pozname, je to ok...
Na druhej strane som normalne dievca, ktore ma chut zit, tesit sa z malickosti a uzivat si zivot, chcem sa venovat tomu co ma bavi..byt s ludmi, ktorych mam rada..lenzr stale tam je ten strach z toho, ze pojdem do prace a riesit strach z ludi..
Vravim si ze sa musim mat rada taka aka som ..no niekedy je to tazke, hlavne vtedy ked si v hlave predstavujem aka by som mala byt odvazna, sebavedoma atd..a pritom realita je ina...
Tomas12345:
Pokecoví, alebo iní internetoví kamaráti stoja za hov...Praví kamaráti, to je úplne niečo inde. Čo sa týka vzťahov, ja vyzerám dobre a som strašne sexuálne aktívny nebyť tohto všetkého, čo sa mi deje. Takže ja...sa s týmto jednoducho zmieriť nemôžem. V nič nadpozemské neverím, hoci rád by som, ale...vtedy keď som veril, tak sa to obrátilo v prach, takže pardon, ale nemôžem. Ja tiež sám nebývam, žijem sám - to znamená, nemám nikoho s kým to má väčší význam. S tým, s kým bývam vôbec nevychádzam (čiže s rodinou celkovo). Je možnosť, aby som šiel býval ku babke v Bratislave a našiel si prácu a tak ďalej a že by som potom šiel bývať do svojej vlastnej garsónky po pol roku, ale úprimne, chcem si nájsť prácu v Žiline a potom o tom porozmýšľať.
Popíšem ti moju situaciu.
Nemám kamarátov ( len internetovych) mávam zdravotné problemy ( so srdcom) a za zivot som mal len jeden vztah aj to len na tyzden .
Som na tom podobne ako ty, a pritom som este aj chorý. A som v depresii ? Nie, nie som.
Nasiel som si v zivote koníčky, teším sa z dobreho jedla, z pozerania serialov, z citania kníh, zo surfovania na nete, z pozerania sportu atd.
Popritom mám vieru v Boha, ktoru si snažím kazdym dnom posilnovať, a tá mi všetko viac nez dostatocne vynahradzuje, ak clovek získa silnú vieru, tak už viac nepotrebuje žiaden vztah ( zacne brat vztahy len ako bonus) a nepotrebuje byt ani v ziadnej partii a byt obkoleseny kamaratmi ( stačia mi tí internetový). Avsak sám nežijem, bývam u rodičov, lebo sám by som bývať nechcel, taku samotu zas naozaj neznesiem.
l6d7: S prácou to svojím spôsobom mam podobné - u mna je to únava ale aj neurologia (spomalene tempo atd) a najnovšie aj urologia (časte chodenie na WC pred spaním a vdaka tomu v lepšom prípade chodim spavať cca 1:00 v horšom neskôr).
A čo je najlepšie mam len čiastočný dôchodok - toto s urologiou čo pišem na dôchodok dôvod není, aj keď je to dosť ťažko liečiteľne (tzv. hyperaktívny mechur - diagnoza ktorej príčina nie je jasná)
Clattsi: nepovedal som, že čakám niečo od toho, že budem viac piť vody. Len som povedal, že áno, pijem jej málo...nie, že mi to adekvátne pomôže v situácii. Aj ovocia a zeleniny zjem zrejme málo, ale ja fakt potrebujem iné veci ako toto. Tebe to možno pomohlo, pre mňa je väčší problem v tom kontakte s ľuďmi a že u mňa abstinuje akýkoľvek už len trošku kvalitný vzťah.Či v rodine, kamarátstve alebo s priateľkou...:DDD nemám žiadnu bipolárnu poruchu, daj pokoj. Poviem ti, mne stačí jedno aspoň trochu dobré a pekné dievča, to je všetko. Potom sa môžem starať aj o tie bylinky. Inak do toho chuť nebudem mať. Som človek, ktorý chce žiť aj pre niekoho, nie pre nikoho (len pre seba).
"Ja sa nedonútim brať nejaké bylinky atď, možno čaj, ale s tou vodou to hej, málo pijem" ......prosím ťa , ied budeš piťi iba ČISTÚ VODU a dúfať, že ti to pomôže,.veľa od toho necčakaj.
U tej bylinky boli potvrdené aj vedecky účinky a patria aj medzi schválené tvrdenia EÚ - čistí a detoxikuje pečeň. Pečeň - tu prebiehajú energet. procesy, vďaka ktorým existuješ. A keďže existuješ tak, ako existuješ, tak snáď by ti mohlo vŕtať hlavou - čím to asi tak je? Nehľadáš náhodou tú odpoveď? Zažil som to v robote fakt to čo ty, nikto to nevidel na mne, bol som dosť na dne a fakt mi to pomohlo.
Ale chcel si radu, tak tu je tá moja. Lieky si bral, ale byliny nechceš. Hm.
A.nemáš náhodou také striedanie nálad- jedno obd. je dobre a potom depresia? To by mohla byť bipolárna afekt. porucha.
Zdravím.
Cliattsi: Ja som to užíval jednu Magne B6 tabletu denne, aj 3 či 4 denne tabletky. Nepomohlo to vôbec nič...Unavený aj do roboty aj z nej už úplne mimo...(na tri smeny). Ja sa nedonútim brať nejaké bylinky atď, možno čaj, ale s tou vodou to hej, málo pijem. Mám silnú sociálnu fóbiu, ale úprimne, ja som vnútri tak pozitívny a dobrý človek, že keby mám už len jedno dobré dievča, som úplne inde psychicky. Teraz tam bol náznak, pekné dievčisko, a potom hneď som spadol zas do temnoty...áno, pocity som mal už odmalička a prehlbovali sa. Ja som vnútri spoločenský človek, ale...nie je s kým. A potom už ani žiadne koníčky nemám, nemám na ne ani chuť ich hľadať. No, ja sa cítim zle hlavne kvôli našej rodine, nemám z nej vôbec nič, iba zlo a hnev a smútok. Bral som aj lieky: mal som z nich také strašné kŕče, že keď som zjedol niečo štipľavé, ležal som v strašných bolestiach po ťažkej stolici na zemi so slzami v očiach...Okrem iného (2x horšia únava a ani sa mi nepostavil).
BielyTesak: čo brata viedlo? že nebol doma oco a vysral sa prakticky na nás. On mi aj chcel pomôcť a viesť ma, ale mal strašné nervy.
Tutanchamon_xD: vieš čo ti poviem? ži v prítomnosti, ak ťa niektorá chce, maj s ňou sex, nemysli na viacej.Nech vám je dobre a buďte tu pre seba. Ja rodinu zakladať nechcem ani nemôžem, zároveň je s tým strašne ťažké žiť. Lebo potom aj spoznať sa je náročné. Najefektívnejšie je pre mňa mať sex, to človeka úplne vytrhne zo všetkého zlého. A že má 30 atď, ja takto neuvažujem. Som tu pre každého. Pre každého normálneho. hm.
