18 rokov a stále žiadne dievča

Príspevok v téme: 18 rokov a stále žiadne dievča
Ivo793

Zdravím. Môj problém spočíva v tomto že mám 18 rokov a ešte v živote som sa s dievčaťom ani len nedržal za ruku (o ostatných veciach ani nehovorím). Keď som bol malý tak som si tak hovoril že v 15 to príde, no neprišlo a tak to pokračuje do teraz. Nechcem sem písať omáčky, v skratke: Mám obezitu, a hanbím sa za to. Som obézny už od malička a od malička sa to snažím riešiť (s pomocou rodiny) vždy som schudol ale hneď na to to naspäť pribral. Veľmi sa za to hanbím a cítim sa podradne oproti ostatným "normalnym" rovesnikom. Snažím sa to skrývať ako sa len dá. No späť k téme... Keď som v prítomnosti dievčatá tak sa tak veľmi hanbím že ma nedokáže napadnúť žiadna zmysluplná vec o čom sa baviť. A mám zo všetkých pocit akoby si o mne mysleli že som škaredý a že nemám absolútne žiadnu šancu. Ešte by som pridal že keď som bol malý tak ma v škole slovne šikanovali za moju hmotnosť. Nikto s tým nič nerobil a trvalo to asi 3-4 roky. Je dosť možné že môj aktuálny problém plynie z tých dôb. Za celý môj život som sa 2x odhodlal povedať dievčaťu čo cítim no v oboch prípadoch to skončilo odmietnutím. Už som skúšal aj psychologičku, no tá mi po možno 12 sedeniach povedala že mi nedokáže pomôcť. Preto sa pýtam vás... (Snažil som sa to všetko skrátiť, snáď sa z toho dá chápať o čo ide.)

Za prípadné odpovede ďakujem.

jumbacisko

Zbytocnooost: Myslím si, že ten vzhľad nie je prim. Koľkokrát vidíme niekoho fest príťažlivého, ale neraz sa s takým človekom ani nedá nadviazať rozhovor, lebo sú to strašné horenosy povahy. :D Takže sa s nimi nemôžeme ani spriateliť, o vzťahu nehovoriac. :D A taktiež, čo z toho, že človek je pekný, keď sa s ním nedá ani normálne existovať. Ale ako som písal, dlho mi trvalo, kým som prišiel na tieto názory. :D

Zbytocnooost

Tito tu prispievatelia sa ta len snazia povzbudit. Teraz ti poviem ake to je očami realista.
Vzhlad vo vztahu hra ulohu a vzdy bude pretoze chceme predsa niekoho kto nas aj fyzicky pritahuje. Ja som mala opacny problem. Bola som vychudnuta ako pes a nikto ma nechcel a to som mala zdrave sebavedomie lebo som si myslela ze chalanu chcú chude. Lenze az potom som pochopila ze sa blizim k anorexii a to som jedla vsetko. Trener ma nabalil jedalnickom a musela som cvicit. Pokroky som videla cca za rok a dokonca som si nasla aj frajera.
Stavim sa ze ty cvicis tyzden a potom to vzdas. Videl si niekedy tu relaciu Premeny? Tam trenuju fakr drsne a nevzdavaju to. Mas na to

Anonym_93436

Ivo793 - Paľka si nevšímaj , ten človek ma voči ženám komplexy takže preňho sú všetky tie isté. S jumbaciskom súhlasím.
Krása je relatívna , ide o sympatickosť a ta zahrňuje viacero faktorov nie len vzhľad. Na škole je jedno dievča považované za najkrajšiu babu avšak čo z toho keď ti vôbec nie je sympatická ? Tým pádom o ňu ani absolútne nestojíš.
Som v tvojom veku takže to chápem. Moja rada znie , buduj si psychiku. Presne ako vravíš , vystavovať sa situáciám ktoré sú ti nepríjemné , postaviť sa vlastným démonom , padnúť a zase vstať.
Silnieš , padáš , buduješ sa , učíš sa na vlastných chybách a takto sa ti pomaly zdvíha sebavedomie a odpadáva hanblivosť. Pred rokom by som sa nedokázal pozrieť dievčaťu do očí. Dnes keď nejaká neznáma pozerá tak sa pozriem tiež. No ešte sa mi žiadnu nepodarilo osloviť kedže tomu nevyhovovala situácia alebo sa len usmiala a rýchlo pokračovala ďalej .. no .. nevyhovovala situácia .. moc ľudí , tam ako introvert zlyhávam :D .
Mimochodom s nadváhou to je zaujímavé ... pár krát som videl mladý pár kedy bol chalan s nadváhou a dievča úplne štíhle a išli si šťastne zamilovaní , takže tiež zaujímavá ukážka od života že nie je to stále len o kráse ale o sympatickosti.

Ivo793

Ďakujem za odpovede.

@Jumbacisko : Tomuto všetkému ja chápem, aj viem že to je v mojej hlave a aj si to hovorím stále. Snažím sa robiť také kroky vpred tým že viac komunikujem s ostatnými, alebo sa naschvál vystavujem nepríjemným/trápnym situáciám aby som "pochopil". Dajme tomu že moja psychika sa delí na TEÓRIU a PRAX. Po teoretickej časti chápem veľa veciam(čo sa týka tej hanblivosťi), no keď príde na PRAX tak sa zaseknem a už neplatí to čo tá teoretická časť považuje za normálne. Poviem príklad : v hlave si hovorím že čo je také ťažké ísť za nejakým dievčaťom a niečo zmysluplné sa ho opýtať.. nič. Je to normálna vec, nemám sa čoho báť. No a potom keď už príde k samotnému aktu, tak som skončil.. 80% slovnej zásoby odíde, kokcem sa, a nedokážem poriadne premýšľať, pretože mi hlavou ide iba to aký som idiot a čo si o mne môže myslieť. Aby sme sa zbytočne nezamotali tak toto sa deje iba keď sa jedná o dievča. S chlapmi som úplne v pohode a nemám viac menej problém.

Chcem tým povedať že nehľadám teóriu, ale nejaké konkrétne rady alebo tipy. Nemyslím si že som najškaredší na svete, dokonca aj skrz to že mám obezitu tak to není také, pretože som vysoký.

@Palo 9 : Súhlasím s prvou časťou a to že na to aby sa dvaja dali dokopy, tak sa musia priťahovať fyzicky. To že má niekto dobré srdce atď atď je jedno pretože to dievča to nemá ako zistiť keďže ho hneď odpíše kvôli vzhľadu.

A čo sa týka druhej časti tak to nemôžem ani potvrdiť ani vyvrátiť keďže som ešte nikdy nemal priateľku tak to neviem porovnať. Jediné čo viem je že je premena výhra už len to že sa na mňa nejaká usmeje.

Ikook

Ahoj, ja tiež zažívam niečo podobné ako ty, no nemám sa o takých veciach možnosť s nikým porozprávať lebo veľa rovesníkov to nepochopí, kedže to nezažili na vlastnej koži. Rada by som sa s tebou porozprávala osobne tak ak by si chcel, môžeš mi napísať sem na email (meno si nevšímaj) picinkatycinka@gmail.com

Palo 9

A sam aj budeš, pretože ženam ide o krásu a prachy. Ak nemáš ani jedno, si odpísaný. Našťastie, existujú aj lepšie aktivity ako tráviť čas so ženskou.