neviem byť sťastná, nie som ani len spokojná so životom,

Áno viem aké to je ... momentálne mám osemnásť a môj život bol zatiaľ len utrpenie , bolesť a smútok. Avšak nesťažujem sa , hah vyznie to divne ale som asi aj za to rád. Moje šťastie som naliezol v boji , baví ma sa psychicky prekonávať , bojovať aj keď ma všetci hádžu o zem a ja sedím so sklonenou hlavou a totálne unavený. Vďaka tomuto sa budujem a som silnejší.
Mám tiež mnoho chorôb , najvážnejšie je asi nervové poškodenie kvôli ktorému mám bolesti a slabosť v rukách a nohách , čiastočne v celom tele , je to nevyliečiteľné. Päť rokov som behal po doktoroch od dverí k dverám a hľadal čo to môže byť a proti čomu vlastne každý deň bojujem takže ťa chápem veľmi dobre.
Pozri čo ti na to poviem , máme život taký aký máme ale aj z toho zlého sa človek dokáže vybudovať .. spravila si chybu s tým že si sa zavalila prácou a teraz máš toho až moc.
Nebol som takýto ešte nedávno , nedávno som bol padnutý na dne tak moc až mi z toho začalo praskať srdce .. budovať sa budujeme stále a nikdy nie sme dokonalý , vždy môžeme padnúť avšak vždy môžeme povstať. To je holt fakt.
Ak chceš rád si o tom s tebou popíšem , taktiež som bol na začiatku , unavený , v strese , v depresii bez zmyslu života , šikanovaný a nenávidený okolím a neviem v čom ešte ale nakoniec som prišiel na to ako sa z toho dostať von a ešte to aj využiť. Našiel som si nové sny , nový zmysel života a aj s bolesťou pomaly kráčam za tým dobrým a poviem ti , nič už ma len tak nezastaví.
Toť môj príbeh ktorý hádam že si asi chcela počuť keď nie rady.
Ak tak email je ta červená ikonka vedľa mena ..
Viem , nikoho nebaví trpieť ale ver mi , ak to utrpenie využiješ tak ťa to dokáže hodne posilniť

Zatiaľ držím palce a prajem hodne šťastia.

Vy chuji vtedy by ste videli čo je to život keby bola vojna.Máte asi plnú riť.

Vsak zodvihni rit a chod do zahranicia. Ked nechce ist s tebou chlap chod sama!
Ked vies nemcinu, mas managment tak chod do Rakuska, Nemecka, Svajcu chyznu, alebo aj recepcnu robit.
Zabijes tri muchy jednou ranou a mozno aj viac.
Zmenis prostredie, ktore ta ubija, zarobis prachy a este budes mat aj dovolenku v zahranici.
Na co cakas? Ty nechapes, ze ta to tu ubija a vsetky tvoje problemy sposobuje nevhodne prostredie a ludia okolo teba?
Nie si sama. Slovensko a vacsina ludi v nom su strasne toxicki.

Musím ti povedať že si obdivuhodne ,,blbá''.Písanie sci-fi by ti mohlo ísť lepšie keby si si zašlukovala nejakú indiánku.Inak ani ten pravopis nie je dobrý.Vieš sú taký úchyláci čo sa zadávajú na internete za ženy aby rozprúdili diskusiu a popritom od chlapcov alebo mužov vyťahujú nahé fotky aby sa v matkiných silónkach ukájali pred monitorom.Dúfam že nie si jeden z nich.Tú nudu treba nejak vyplniť.

Ja ti sice neviem pomoct,ale chapem ta.myslim,ze problem je,ze nevies,co v zivote chces,co ta naplna.ale je dobre,ze sa snazis,ja sa tiez snazim a citim sa niekedy podobne ako ty. Myslim si,ze najhorsie,co moze byt je,ked clovek nevie,co chce,lebo druhy mu to nepovie.Ale mozno by som skusila zatat zuby,urobit statnice a potom ist do zahranicia,kedze sa tam citis lepsie.psychika je prvorada.

A čo by si chcela? Aký život?

prosím vás, nehovorte mi takéto reči :( Nepomáha mi to, ešte vviac ma to ubíja.
Nečakám žaidne internetové rady, tie mi dával aj psycholog, či psychiater, spraviť si dovolenku, nemať stres, motivovať sa, ale ja z toho nič nedokážem,lebo nemám na to prostriedky. Na dovolenky by som musela najprv pracovať niekde normálne, nie brigádky a zaplatiť si ich.
nezdá sa mi,že každý je nešťastný, napríklad ja okolo seba nemám nešťastných ľudí, práve naopak,aspon ako tak spokojných. Majú byť na čo spokojný, lebo sú zdraví, majú dobré vzťahy, peniaze, koníčky, dobrú rodinu, ja nemám nic z toho. Darmo občas spomínam na obdobia, ked som bola ako tak spokojná pred rokom,ked som bola ešte decko v puberte, cítila som v sebe ten nával endorfinov hocikedy, viete, ten taký pocit šťastia,že si poviete že wauuu, toto je taká super chvíľka. Mna prestalo všetko tešiť. Nevidím v ničom nejaký zmysel.
Potrebujem sa vyrozprávať, vypísať, možno dakoho tu na nájsť, kto má podobný život, alebo osud. Nečakám že teraz mi všetci niečo poradíte, možno iba ako ste sa vy dostali z takýchto depresívnych niekoľkoročných stavov.Lebo ja akokoľvek STRASNE chcem, neviem sa dostať cez to, nie na dlhodobo. Cítim sa strašne prázdna :(:(:(Vravím, keď som napr: niekde na výlete, alebo tak, keď zažívam niečo nové, inakšie, som vytrhnutá zo stereotypu, tak som ako tak v norme, spokojná,aj sa usmejem od srdca, ale to je strašne máličko dní do roka, možno sa to dá zrátať na prstoch dvoch rúk.
Utočisko som začala hadať v alkohole celé roky, a ke´d som mala depku tak som si vypila,a bolo mi na okamih lepšie, ale už ani piť nemôžem, lebo nesmiem kvôli tomu,že mám celiakiu, a proste nedá sa vtedy piť, hneď zvracám. AKože nemyslite si,že teraz alkáčka a valala som sa po zemi, každý deň,ale normálka, otvorila som si raz za týžden flašku vína a vypila ho počas dna. Už nemôžem ani to, ostalo mi piť minerálku. Hoci som vedela, že ma víno neuteší, tak ale nemala som už čo robiť, nevedela som,čo so sebou. AJ frajer so mnou si vypil,ale jemu to nič nerobilo, mne hej. Bolo mi strašne vždy zle,
Už nevidím v ničom zmysel. Už nesmiem nič. Cítim sa úplne vypnutá, stratená, prádzna, nesťastná, ubitá k zemi. Skúšala som sa vypísať denník si písať,aj to ma omrzelo. Po týždni..
Potom som sa snažila aj dať sa na tie krúžky zaujmové, nedarí sa mi. Aj tak tie štátnice asi nedám. Robím si z neminy štátnicu,no necítim sa na to. len som si navarila za viac tlakov a stresov. Ktoré sú pre m=na to najhoršie. Urobila som chybu,ale nevedela som,čo so sebou. Ja vlastne stale neviem,čo so sebou. Chýba mi práca,čo by ma naplnala, núkajú mi prácu chyžnej a čašníčky, :((( "lebo je to môj odbor,kedže som vyštudovala manažment". Nemám silu.

Pýta sa, aké šťastie ste dosiahli. Chce poznať životné príbehy iných, ktorým bolo rovnako nanič, ale dali to do poriadku.

Ja nechávam zlú náladu ďalej riadiť, keď to tak cítim, keď mi je zle... A zvyšné dni stále dúfam a nahováram si, že pomaly smerujem k tomu, čo chcem dosiahnuť. Robím k tomu patričné kroky, aj keď menšie.

Predpokladam, že nechcela počuť rady typu - niektorí ľudia sú na tom horšie, mala by si sa tešiť z toho, čo máš - lebo toto naozaj nikomu nepomôže. Každý má svoje trápenie a v danom okamihu je najväčšie na svete.

Mne zarezonovalo v hlave jedno - s partnerom si nikdy nesplníš svoj sen, nikdy s ním teda nebudeš šťastná. Mohla by si sa vydať na púť slobodnej ženy a dostať sa, kam túžiš. Zdá sa, že by ti to prospelo. Človek musí najprv pomôcť sebe, ak chce pomáhať ostatným. Zameraj sa na seba a pokús sa robiť kroky, ktoré vedú k naplneniu tvojich snov. Na začiatok môžeš vymenovať, čo ti v tom bráni a ako by sa tých prekážok dalo zbaviť.

Rozumiem ti, ale čo vlastne chceš? Dáš na internet na úvod info že nechceš internetové rady. Chceš sa s niekým stretnúť a porozprávať sa ?

si robíš srandu, každý človek je nešťastný, no...