Prosím Vás, zažívate to aj vy ? nečakám nejaké rady teraz "internetové" a na povzbudenie.
Prosím ako ste dosiahli šťastie ? myslím, keď vás každá oblasť v živote zradila, a necítite sa v nijakom prípade dobre.
Predstavte si:
Ste chorý, máte viaceré zložité diagnozy, chodíte od dverí lekárov k dverám, ste v permenantnom tlaku a strese, zhone, s rodinou si nerozumiete a nemáte ani čo povedať, neviete si nájsť prácu, akú by ste chceli a to, čo ste vyštudovali, máte toho na seba veľa, robíte brigády, ktoré vám nevynášajú veľa,ale almužny, nemáte peniaze vôbec, vzťah s partnerom sa zosypáva, nerozumie Vám,ani vy jemu, nemáte spriaznenú dušu, sypete do seba lieky, ktoré iba škodia a nijako nepomáhajú, ale musíte ich brať, dľa odporúčaní.
Ste nešťastná vnútorne, tak sa vrháte na kadejaké krúžky zaujímaví, alebo štúdium navyše, ktoré vás vlaste vôbec nebaví,ale kedže neviete čo so sebou, tak študujete, potom ste ešte vo väčšom strese, lebo to nezvládate psychicky( nie ste blbá, ani málo inteligentná,ale nezvládate takýnápor zase další na psychiku). Čakajú Vás dvoje štátnice, z kt. neviete či vôbec nejaké spravíte,lebo máte nervy v kýbli. vaša OL vám povie,že robte niečo so sebou,lebo skončíte zle. Nemám jedinú vec, čo by ma v živote tešila. Zdravie rozspypané, sters stále, tlak na mňa vyvájaný, rodina a priateľ nanič, nič sa nedarí. Nie som v puberte mám už dávno po štúdiach a cítim sa nenaplnená a nešťastná, nespokojná a sklamaná životom.
Vízie aj sny som mala, rozplynuli sa, ako prach. Chcela som saveľmi odsťahovať do Francúzska/ Talianska, a hľadať tam útočisko, a prácu, ale priateľ nemá záujem odísť z dobre platenej slovenskej firmy. Moje sny sa rozplynuli, Chcela som začať nový život.( tento stav nenaplnenia trvá veľmi dlho, asi tri štyri roky)ANo, opýtate sa, prečo taký človek, ešte nebol u psychiatra a psychológa. Summa summarum: pred rokom cca u psychológa, desať sedení- kedže potom sa platí- bez efektu. Cítila som sa ešte viac ubito, psychologička mi nevedela pomôcť. Klasické intermetové rady mi sypala, z rukáva, ktoré si viem naštudovať aj na internete. Mnohé baby mi závidia, vraj aká som krásna, postavička, prsia, tvárička všetko tip top, v kolektíve ma majú radi, usmievam sa nasilu , som milá k všetkým, ale otravuje ma aj to. Otravuje ma aj táto krajina, cítim sa tu choro. Keď som náhodou niekde inde, mimo SR, cítim sa akosi lepšie. Najlepšie v Austrálii, Amerike bolo mi tam lepšie,ako tu. Aj keď som tam bola len na dovolenke s rodinou.
Nemám žiadnych blízkych, ku kt. by som evet. mohla ísť bývať aspoň na nejaký čas, dkesi do zahraničia, nikoho ani kamošku. Proste nič. Nemáme žiadnu rodinu, resp. veľmi blízko mesta,kde žijem, toho hrozného mesta.
Veľmi veľa plakávam,a som v totálnej beznádejnej depke.
Cítim stále nepokoj, nevyrovnanie, mávam aj samovražedné myšlienky, ktoré ma sprevádzajú. Samozrejme navštívila som aj raz psychiatra,ale ha, napísala mi, že odporúčenie: " menej stresu, stredomorská strava, viac vitamínov v strese, vyhýbať sa stresujúcim situáciam, snažiť sa šetriť".A dala mi neurol na mesiac, a na spanie diazepam. (lebo som nemohla istú dobu ani spávať).
nepomohli mi tie lieky, bolo to oničom. Ďalšie mi nechcela dávať, nakoľko som mladá žena, bezdetná.
ja nemám víziu, nemám šancu na život, cítim sa čoraz nanič,
neviem byť sťastná, nie som ani len spokojná so životom,
No nejak podobne som bola na tom pred niekoľkými rokmi. A teraz zijem na svk už tretí rok. Na svk som sa vrátila kvôli stresom a znicenemu zdraviu. Časom som sa rozišla s priateľom a tak teraz žijem zo dňa na deň tak nejak so samovražednými myšlienkami (čo mám od detstva), problémy so spánkom a podobne. No v podstate som už rezignovala, len prežívam a rehocem sa z tohto sveta, zo seba, z okolia :D Začala som sa vyhýbať ľuďom, zmenila číslo, prerušila som veľa kontaktov a zistila som že mi tí ľudia ani moc nechýbajú. Asi mám aj sociálnu fobiu, strach a paniku z ľudí... Mám milujúcu rodinu, s ktorou sa raz do týždňa stretnem, pokavickujem, pokecáme. Vidis čo ja všetko mám? :D Nikam okrem rodiny nechodím, tvorím, čítam knihy,počúvam hudbu a podobne. A je mi omnoho lepšie ako pred pár rokmi aj keď s pár diagnózami dozivotne, ale nedeptana partnerom, žiadni falošní kamaráti a kamarátky. Moje suicidalne sklony už beriem tak akosi normálne, viem že prídu a odznejú a zas mi pol dňa svieti slnko a tak to je stále dookola.
V kolektive ta maju radi. Si mlada, pekna a uz si bola aj vo svete. Co tak odkladat si na dofcu alebo vylet niekam?
Priatel ta mozno ma stale rad, len po rokoch nastupila rutina, to je normalne. Preto treba vymyslat spolocne zazitky.
Alebo skus robit modelku, ked teda vzhlad je tvoja prednost a nic preto robit nemusis. Mozno nejaku katalogovu prinajmensom. I ked, niektore agentury su podvrh, to si musi clovek overit poriadne. Ved nemusis to robit navzdy. Jednoducho vyuzi svoje dary, ktore si dostala.
Alebo zacni objavovat tie spominane konicky a v tom sa zdokonaluj. Je toho fakt vela, co sa da robit. No a co ze uz dnes sa nic nove nevymysli, clovek musi tvorit, minimalne aby sa uchovalo, co uz bolo vymyslene.
Negativita ti bude strasne nicit zivot, to ti vravim z vlastnej skusenosti. Ja tiez nemozem skoro nic jest a vacsina ludi, ktorych stretavam, jedia piate cez deviate a usmievaju sa. Neber to mozno tak vazne a dopraj si nejaku radost, nech je to cokolvek.
Moireal tie komenty niektore sa vazne citat nedaju, ako ma davaju dole, a ako mi nadavaju. Zodvihnut rit sa im povie velmi lahucko.
Vies, haa krasa no teraz je,lebo som mlada,ale samozrejme,ze pri takomto stave nebude stale mojou prednostou. Co mam z toho, ze za par rokov aj tak zo mna nic nebude pri takomto zivotnom style,?Aj choroby mi vezmu krasu, ale uz to neriesim radsej.
Tak napr: poznam vela ludi spokojnych v zivote, nie ze su stastni,ale aspon spokojni,ze nechcu nic zmenit. Ja napr chcem starsne vela zasadnych zmien,a to ma uplne depta a vycerpava,lebo nedokazem byt normalna potom, stale iba na to myslim.
chcela by som vela zmien, uplne radikalnych, ale nemam moznost zmenit to. Rodinu nezmenim, zdravie nevymenim, neprestahujem sa teraz do slnecnych krajin, neurobim nic.Lebo na to nemam, som posero. Frajera tiez nezmenim, vyrastali sme spolu,a chodime spolu od zakladky, sme ako dvojicky, take s problemami ale sme. Ale samozrejme, o laske sa asi neda hovorit. Asi z jeho strany uz vobec, ja ho mam ale rada. No chyba mi velmi vela k tsastiu. Ale napr.on moj frajer je celkom spokojny so zivotom, lebo sa ma dobre, ma super robotu, zaraba nadstardne na svk pomery, je uspesny, sice neni pekny, a ani z dobrej rodiny,ale ma pevne zdravie a a je huzevnaty, jemu nevadi,tu zit, prenho to nie je chore prostredie. Pre mna ano, preto sa chcem stahovat,:( Tak velmi tuzim po tom, zmenit vdzcuhu,ani neviete :(
No nevies,co by si chcela v zivote,inak by si davno uz robila co ta bavi,venovala sa zaujmom pripadne praci.preto si nestastna.je pekne,ze sa pokusas hladat,ale pokial pre nieco nemas zapalenie tak lahsie sklznes do depky.
Ja by som tiez najradsej zila v slnecnych krajinach a hoci niesom na Slovensku a zarobim si lepsie ako priemerny Slovak, tiez mam podobny zivot ako ty aj ked neviem kolko mas ty rokov. Bud rada aspon zato, ze si pekna. Mne moje choroby zobrali aj vzhlad.
Ono to bude dusevnym trapenim, tym som si ista,lebo logika nepusti. Akoto, ze ini sa maju fajnovo a nesnazia sa a ini sa snazia a stale padaju. Aj ked by som si velmi vyberala akeho terapeuta si vyberies ale rozhodne niesi sama. Tvoje pocity zdiela velmi vela zien, dievcat a to nielen na Slovensku ale na celom svete, lebo nielen na Slovensku ludia trpia. Tak to neprehanajte zas s tym nadavanim, to uz sa ani citat neda.
Je to tazke, lebo my ludia sa stale porovnavame s druhymi "lepsimi" a potom trpime. Musis proste si vsimat aj to co na sebe mas rada a za co si vdacna. Ono to nieje len klise ale aj nutne. Nemozes sa stale v tom utapat, lebo uvidis, ze tvoje zdravie sa len zhorsi a to uz potom bude tazke so vsetkym.
A ked ti je fakt zle, tak sa poriadne vydepkar, ono to pomaha, nebojovat s tym aby si potom mohla zase dufat v lepsie.
Ale fakt 90% ludi nieje na svete stastnych, co je dost smutne ale nik nas to nenaucil. "Zarucenu overenu radu" pre teba tak ci tak nemam ale ked clovek chce, vzdy existuje sposob, len niekedy nemame odvahu. Drz sa, bude aj lepsie.
Chýba mi prirodzene láska, podpora,spolupatričnosť, smiech, aj dokonalý vzťah, viem presne, čo by som chcela v živote, nemám s tým problém, každý máme sny, ja presne viem,čo chcem, ale nedá sa to mať. Milujem viac a viac lásky dostávam,ako prijímam.Cítim sa čoraz viac ubitá z každej strany :(
Vitamíny mi nechybajú , testy mám v poho.
Je to depresia, ale taká niekoľkoročná.
Ahoj. Šťastie vychádza z toho, že sa slobodne rozhodujeme. Robíme to čo naozaj chceme a máme sa radi. Choroby Ukazujú na náš nevyriešený problém. Preto treba zistiť čo tu chorobu spustilo. To sa dá zistiť terapiou podvedomia. Často krát to pramení s dectva. Nevyriešený vzťah s rodičmi a podobne. Keď zistíš príčinu potom je je oveľa ľahšie vyriešiť dôsledok - (chorobu). Pozri si moju stránku tam o tom píšem viac . vesticalubomira.wixsite.com
pozrite sa, neprišla som sem hádať sa, ani počúvať takéto " rady", niektoré sa ani čítať nedajú:!!!nktoré ani nie sú radami,ale zvyšoovanie si ega, na nevinnom človeku..nie sú hodné ani IQ suterén.
Sa čudujem strašne, že Vás ešte admin nezablokoval, čo tu niektorí píšete,- je mi ZLE!
Kachna za to, tvoj pravopis je geniálny !!!!!!!!a bezchybný !!!! A úchylná si tu možno tak ty !! Ďakujem Za povzbudenie ! A za nadávky a vyvršovanie sa na mne, ak máte zlý deň a depku aj vy- tak to nečítajte a prehodte list na inú tému!
Ale hľadala som aspon trocha pochopenia !!
typickí slováci- možno aj preto chcem stadeto vypadnúť, čo najďalej. Ešte viac utopiť človeka , kt. sa sám topí!
To len svedčí o vašom IQ, ako sa tu niektorí správate!
Viem z vlastnej skusenosti ze je to len zle myslenie :) .. mas bud "depku" ze ti chybaju vitaminy a tak ..alebo naozajstnu depresiu :) skus sa zamysliet ci ti nechybaju vitaminy
Podľa mňa ti chýba láska. S "frajerom" máš aký vzťah? Zrejme nie moc hlboký.
