Ako nemyslieť na samovraždu

No ak si veriaca tak sa začni modliť ruženec oslobodenia..To je určený na oslobodenie od všetkeho čo nám týra dušu..Či su to myšlienky,zlozvyky ktorých sa chceme zbaviť atd...
Takže odporučám začať sa modliť ruženec oslobodenia..ak nevieš ako sa modli najdi si na internete..
ale zas nezaoberaj sa takými vecami že nechcem isť do pekla a tak lebo su to bullshity a zbytočne sa vtom utapaš ešte viac....my nevieme kde taká duša skonči..
Každý den ruženec oslobodenia a dokonca to nieje ani dlhé len pros uprimne..

PomocProsim: ...ten hnev a smútok neubúda, lebo ostávajú neprejavené, plačom a výbuchmi sa emócie nie vždy prejavia (často bývajú nástrojom nášho ega práve na odvrátenie pozornosti od toho, čo skutočne cítime vo svojom vnútri).

..nemalo by to byť o "spovedaní sa" inému človeku, ale o tom, aby Vás viedol k tomu, aby ste si uvedomila, čo sa vo Vás odohráva a naučila sa poradiť si s tým, čo prežívate. Samozrejme, ako píšete ochota musí byť pravá, ale na obidvoch stranách - aj na tej Vašej...

Čeliť tomu, čo prežívate bude nepríjemné, ale potrebné, ak chcete, aby Vám bolo lepšie.

Ak budete chcieť, pokojne mi napíšte, rada Vás vypočujem a budem nápomocná ;)

Otázka znie aké problémy máš ktoré ti vytvárajú myšlienky na samovraždu ... Pozri všetko sa dá vyriešiť a dať do poriadku , chce to len trpezlivosť a naozaj chcieť to napraviť. Napíš sem tie problémy prosím aby sme ti mohli lepšie poradiť lebo takto to je len triafanie do tmy.
Ako si písala že potrebuješ niekoho komu by si sa mohla vyrozprávať práve preto som ti ponúkol aby si mi napísala , chápem ťa dobre a práve nie som len človek ktorý ťa vypočuje ale chcem tie problémy vyriešiť ...

Nie, na reinkarnáciu neverím, som veriaca. Takže to, čo Ti spôsobuje problém nie je nejaká udalosť, ktorá sa stala kedysi v minulosti, ale stále to trvá. Ťažko radiť, lebo môžem len hádať, keďže neviem nič bližšie.

Ale ak by som mohla ešte niečo dodať z náboženského pohľadu, bolo by to toto:

To, že sa Ti niečo zlé v živote stalo a deje neznamená, že si to zaslúžiš alebo že je to trest za niečo. Boh nechce, aby jeho deti trpeli, ale keďže žijeme vo svete po páde človeka do hriechu, utrpenie je v našom živote prítomné, nedá sa mu vyhnúť. Boh vie aj to najhoršie utrpenie v živote človeka obrátiť a použiť v jeho prospech. A Boh nikoho nedovolí skúšať nad jeho sily. Aj Tvojmu utrpeniu vie dať Boh zmysel a použiť ho pre Tvoje dobro, aj keď teraz Ti pripadá nezmyselné a neznesiteľné. Neviem, o aké utrpenie v Tvojom prípade ide, ale najlepšie, čo môžeš urobiť z duchovného hľadiska, je prijať ho a spojiť ho s Ježišovým utrpením, lebo cez Tvoje utrpenie Ježiš trpí v Tebe. Odovzdať sa Ježišovi a odovzdať mu do rúk svoju bolesť, nech ju premení. O tom je aj Veľká noc, ktorá sa blíži. Ježiš prijal utrpenie, ktoré si nezaslúžil, nechal sa pribiť na kríž a dovolil, aby bol takto umŕtvený. Jeho smrť nakoniec priniesla zmŕtvychvstanie.

Aj Ty sa teraz cítiš umŕtvená, možno už akoby mŕtva. S Ježišom však môžeš vstať zmŕtvych - a nemusíš čakať až na svoju prirodzenú smrť, On Ti to zmŕtvychvstanie chce dať už teraz. On Ti chce dať život v plnosti, jeho plány s Tebou sú plné nádeje a uzdravenia. Pros ho o pomoc a On Ťa vypočuje. Zároveň však buď otvorená na pomoc, ktorú Ti môže ponúknuť aj v osobe psychológa.

Tvoje zranenia Ti možno hovoria aj tieto slová: nič nemá zmysel. Som na nič, na mne nezáleží, som na ťarchu sebe i druhým ľudom. Nikomu na mne nezáleží. Som neschopná a nikdy sa to nezmení. Najlepšie by bolo, keby som zomrela. Boh Ti hovorí: si moja dcéra a ja Ťa milujem. Nepotrebujem dôvod, aby som Ťa miloval, stačí, že si moje dieťa. Chcem Ti dobre a mám pre Tvoj život plán. So mnou dokážeš všetko. Nie si tu zbytočná. Raz zotriem každú slzu z Tvojich očí. Som kedykoľvek pripravený pomôcť Ti, vlož svoju ruku do mojej a pôjdeme životom spolu - keď budeš chcieť. Už nikdy nemusíš byť na všetko sama, ja Ti pomôžem, len sa odváž mi dôverovať...

bella21 - Nutkanie na samovraždu mi robí to, čo sa mi deje.
A viem, že po samovražde ma nečaká nič dobré, no ak smeruješ k reinkarnácii, na tú ja neverím.

bella21 - Neprišla som do styku s okultizmom, ani ezoterikou, ani s ničím podobným. A tvrdú hudbu nemám rada.

Máš pravdu, samovražda nič nevyrieši a už vôbec nepomôže. Keďže si veriaca vieš, že máš nesmrteľnú dušu, ktorú si zabiť nemôžeš a samovraždou by si svoju situáciu len zhoršila.

Píšeš rozumne, určite si sama uvedomuješ, kde je tvoj problém. To, že sama si s ním nevieš poradiť a nevidíš žiadne riešenie ešte neznamená, že tu riešenie nie je. Nie si beznádejný prípad a riešenie existuje - aj pre Teba.

Zaráža ma však to nutkanie na samovraždu a preto mi nedá nespýtať sa - neprišla si niekedy v minulosti do styku s ezoterikou, okultizmom, veštením, liečiteľmi či tvrdou hudbou?

Sama priznávaš, že nevieš ako z toho von. Potrebuješ pomoc niekoho, kto vie, ako na to. Odmietaš psychológa - máš nejaké zlé skúsenosti alebo si ešte u nijakého nebola? Túto možnosť by som nezavrhovala - myslím, že tu na fóre Ti môžu poradiť nejakého dobrú psychologičku z Tvojho okolia. Možno neuveríš, ale sú aj takí psychológovia, čo to robia, lebo naozaj chcú pomôcť ľuďom. A spovedanie sa cudziemu človeku pomáha už len tým, že počuješ samu seba, že o tom hovoríš a že už to nie je iba tvojím tajomstvom. Upokojuje to: už to všetko vie aj niekto ďalší, nestranný človek. Pomáha, keď môžeš vyjadriť svoj hnev a dostať ho von. Lebo potláčať sa ho nedá donekonečna.

Aký je postup vyriešenia problému v skratke? Najprv prísť na koreň problému - čo ho spustilo. To si podľa všetkého uvedomuješ - čiže máš polovicu úspechu za sebou. Potom je rozobranie problému a jeho spracovanie. Väčšinou je koreňom problému nejaká trauma, ktorá človeka zasiahla a on ju zle spracoval. Psychoterapeut vie, ako na to. Bežná a automatická reakcia človeka na traumu je, že ju chce vytesniť do nejakej 13. komnaty, aby na ňu nemusel myslieť a spomienky na ňu mu tak nespôsobovali bolesť. Niekedy sa to dá a človek naozaj zabudne a až po rokoch pri nejakom náhodnom podnete si na to spomenie a je to, akoby ho niekto ovalil. Zrazu je trauma tu v celej plnej sile a bolesť rovnaká, nič sa za tie roky nezmenilo. To však asi nebude Tvoj prípad. Aj keď sa človek snaží na problém nemyslieť, hnev ostáva a toho sa nedá zbaviť inak, ako sa znovu v bezpečnom prostredí - najlepšie u psychológa - vrátiť k bolestnej udalosti, rozobrať všetko - ako sa človek cítil, aké myšlienky to v ňom vyvolalo a hlavne aký záver si z tej udalosti vyvodil (väčšinou sú to nesprávne, nelogické a klamlivé závery, ktorým však človek verí a nenapadne mu ho ich spochybniť). Také spomínanie a prežívanie je bolestný proces, ale uzdravujúci. Ak však človek nemá nikoho, o koho by sa pri tomto procese mohol oprieť, mohol by si takýmto rozoberaním traumy na "vlastnú päsť" svoj stav zhoršiť. Preto je dobré, keď ho týmto procesom prevedie skúsený odborník.

Častokrát je s problémom spojené neodpustenie, ak tento problém vznikol zavineným konaním inej osoby. Preto skutočné uzdravenie nenastane skôr, ako sa človek rozhodne vinníkovi odpustiť. Je to proces a nie je to jednoduché, ale dá sa to. Odpustenie prináša oslobodenie. Minulosť tak ostane minulosťou a už viac nebude zasahovať do prítomnosti človeka. A ten tak môže vykročiť ďalej s optimizmom do budúcnosti.

Frankenštein na fotke fúúúj sviňa tučná úchylná.

Pánečku, ako niekto môže veriť na reinkarnáciu, tomu nepochopím.

Dusu ma kazdy clovek,teraz trepes ty.