Vadia mi citlivé situácie

Príspevok v téme: Vadia mi citlivé situácie
cosomnouje

Dobrý večer. Snažím sa zistiť, čo so mnou je.
Ide o to, že sa pri citlivých situáciách cítim nepríjemne. Či už vidím niekoho, kto je smutný, plače alebo niekto niekomu vyznáva lásku. To je najhoršie. Keď vidím vo filme nejakú romantickú scénu, tak prepínam.
Jednoducho sa pri tých situáciách cítim, ako bezcitná a pri tom som dosť citlivý človek, všetko si beriem k srdcu, no len tie veci, ktoré sú adresované na mňa. Mám kvôli tomu aj ťažkú depresiu. Odmalička som hanblivá samotárka, bez kamarátok.
Myslím si, že tá moja "bezcitnosť", pokiaľ ide o druchých ľudí pramení z toho, že som bola (ešte stále som) ľuďmi stále odmietaná. Za celý môj život (o mesiac budem mať 20), som od ľudí počula nespočetne veľa urážok na moju osobu, bola som a stále som terčom posmechov, najmä v škole (hoci viac za chrbtom, než priamo do tváre). Asi to na mne zanechalo takúto stopu.

Takisto nemám rada dotyky. Najhoršie je asi objímanie (z tých dotykov, čo som zažila).
Keď sa to blíži, cítim úzkosť a najradšej by som utiekla. S rodinou mám jaký-taký vzťah, nikdy nebolo objatie, pretože som to nechcela. Nikdy som to nemala rada, odťahovala som sa.
S mamou mám dobrý vzťah, s otcom chladný. Pozdravíme sa, sem tam niečo poviem, ale to je všetko. Mám dvoch bratov. S mladším úplne super a so starším úplne zle. Ako pes a mačka.

Neviem čím je tá moja "bezcitnosť" spôsobená, no mám pocit, že sa viem vžiť len sama do seba. Do nikoho iného nie a pritom sa nemám rada.

Kontrol0r

No keď to čítam tak vidím, že máme identické problémy, ale že úplne :) bolo by to treba už vyriešiť :D nemáš aj sociálnu fobiu a, pocity menejcennosti?

Anonym_93436

Je v poriadku byť citlivejší typ .. neznamená to byť slabým , takých ľudí si práve že cením. Plač funguje ako ventil na emócie , dostane ich z teba von a tebe sa trocha uľaví.
Pýtam sa preto lebo ma napadlo či nemáš voči citom vedomí odpor.
Nepovedal by som že si bezcitná , správaš sa tak len navonok avšak vo vnútri teba je more nevyriešených a nespracovaných emócii.
Jednoducho si sa pred ľuďmi uzavrela , tým ako ti ubližovali a odmietali ťa si si vybudovala okolo seba bariéru.
Neprebúdzajú tie citlivé situácie práve staré emócie a city ?

cosomnouje

BielyTesak4 - Nie, to absolútne nie. Nevnímam to tak, že je to pre slabých. Ľudí, ktorí prejavujú emócie nepovažujem za slabých. Keby si videl, aká emocionálna som ja, keď som sama. Povedal by si o mne, že som slabá. Jedinú emóciu, ktorú som na verejnosti prejavila bol plač/smútok. Viackrát. Proti tomu sa neviem brániť, keď sa mi slzy tlačia do očí. Neovládnem sa a spustia sa. No to je to jediné, nad čím nemám kontrolu.

Anonym_93436

Nemáš náhodou názor na city že sú pre slabých ? Jednoducho ti prišli ako slabosť tak si sa pred nimi uzavrela ? Inakšie si na seba moc prísna s tým pocitom že si to nezaslúžiš.

cosomnouje

A takisto neviem emócie niekomu prejavovať.
Napríklad neviem človeku povedať, že ho mám rada, aj keď ho mám naozaj rada alebo že ho ľúbim (to už vôbec nie, bŕŕŕ).
A taktiež sa nedokážem ospravedlňovať. Nedokážem povedať prepáč a priznať si chybu pred druhým človekom, aj keď si vo vnútri uvedomujem, že to je moja chyba. Ale proste to "prepáč" nevyslovím. Nie preto, žeby to pre mňa bolo ponižujúce. Ja vlastne ani neviem prečo. Jednoducho je to pre mňa príliš citlivé.
A nemám rada, keď mi niekto ďakuje. Nie tak, že povie "ďakujem", ale keď chce k tomu ďakovaniu niečo povedať a plus ešte objať.
Nemám rada, keď ma niekto chváli. Mám pocit, že si to nezaslúžim. Málo krát som bola chválená niekým cudzím a proste mi je to nepríjemné. Necítim sa pri tom dobre. Buď na to zareagujen "mmm-hm" alebo nepoviem nič, usmievam sa a červenám sa. Takisto aj pri ďakovaní. Jedna spolužiačka mi ďakuje skoro stále, aj za maličkosť a veľakrát sa urazí, keď nijako nezareagujem, tak poďakuje ešte raz. :D Vtedy už musím zareagovať. Nie je to nevychovanosť. Proste to nemám rada.

Pre mňa je zas najhoršie, keď s niekým pozerám televízor a ide romantická scéna. Vtedy je mi brutálne nepríjemné, to trápne ticho...