Sociálna fóbia, nízke sebavedomie...

Príspevok v téme: Sociálna fóbia, nízke sebavedomie...
nevergiveup

Myslíte, že je dôležité mať sebavedomie? Lebo podľa mňa áno. Stále som mala myšlienky typu
"Veď oni sú niečo viac ako ty".
"Wau, ako sú pekne oblečené, akú majú peknú tváričku.
Tieto myšlienky (bolo ich viacero) ma dostali priam do zúfalstva, a pomocou nich sa mi priplietla do života "kamarátka" menom sociálna fóbia.
Len problémom bolo, že som nechápala, prečo mám také myšlienky, keďže nie som škaredá (teraz si nepomyslite, že som nejaká namyslená alebo čo, ale proste viem, že nie som) A keď som si všimla, že si ma všímajú aj chalani, tak som si to všetko iba potvrdila. Preto som sa o to začala viac zaujímať a po prečítaní asi "milión" článkov som zistila, že VŠETKO ZAČÍNA V NAŠEJ HLAVE.
Či už to je nízke sebavedomie, anorexia, depresia, či sociálna fóbia
V priebehu pár rokov (začalo to v 13, teraz mám 16) sa zo mňa stalo hanblivé, utiahnuté dievča, s nízkym sebavedomím (alebo skôr žiadnym). Vlastne všetko to začalo v čase mojej puberty. A teraz, na strednej, keď som si povedala, že to takto ďalej nemôže ísť, tak som začala čítať články na internete a príspevky tohto fóra.
Zistila som, čo je sebavedomie (doteraz som ani netušila, čo to poriadne je a čo dokáže spôsobiť), zistila som, že to s čím sa trápim, je sociálna fóbia a zistila som, že takéto problémy aké mám ja, majú aj iní ľudia, a že nie som jediná taká divná.
A pritom stačí iba zmeniť naše myslenie, naše myšlienky... nič viac.
A keď som sa vždy tak zamyslela, a uvedomila som si, že trpím v podstate duševnou chorobou (myslím tú sociálnu fóbiu tak mi z toho bolo do smiechu. Konkrétne mi bolo do smiechu z toho slova duševnou... chápete. Lebo keď si pozriem napr. reláciu V siedmom nebi a vidím, že majú iní oveľa väčšie problémy, 100x horšie (napr, že majú rakovinu). Takže oni sa trápia kvôli rakovine, a ja kvôli chorobe, ktorá vlastne ani neexistuje, ale je iba v mojej hlave ?
To stojí za zamyslenie...
A vlastne mala som aj šťastie, že som to začala riešiť čo najskôr, lebo keď som čítala, že niektorí sa boja ísť si niečo vypýtať do obchodu. U mňa sa to už tiež začalo prejavovať a začala som sa vyhýbať takým situáciám.
No lenže ako som začala čítať tie články o tej fóbii, tak ju odvtedy vždy akokeby "prekabátim" a naschvál idem do takých situácii, ktoré mi naháňajú strach.... proste nad tým nerozmýšľam a urobím to. Prihovorím sa len tak spolužiakom (niekedy to bol extrémny problém pre mňa) a tak... alebo minule, keď som na hodine učiteľke nadiktovala omylom horšiu známku z písomky, tak "stará ja" by sa k nej neodvážila ísť ale teraz som tam v pohode išla. A tým, že sa takým situáciám nevyhýbam, tak ma to veľmi posiľňuje.
Takže ako to už niekto raz písal: nenápchavajte sa liekmi ale radšej tú fóbiu "prekabátťte" touto taktikou. Odporúčam ju. Nemôžte sa jej báť.
Síce nemôžem povedať, že mi sociálna fóbia z môjho života úplne zmizla, ale je to oveľa lepšie ako na začiatku. A osobne si myslím, že ako tu aj raz napísal niekto, že to, že bol šikanovaný, že ho to posilnilo, tak toto nie je výnimkou :) Uvedomila som si veľmi veľa vecí vďaka tomu...
A zistila som, že mám neskutočnú silu bojovať (vlastne ani neviem, kde sa to vo mne vôbec berie už odmalička) a že sa nikdy ale že nikdy netreba vzdávať ale treba bojovať :)

Kontrol0r

Ono sa to nedá takto aplikovať všeobecne. Sociálna fóbia pôsobí na každého inak a taktiež postihuje iné oblasti života. Sociálna fóbia nie je niečo čo neexistuje, "to v našej hlave" sú vlastne určité chemicko elektrické procesy. Takže aj náš neracionálny strach vzniká určitým procesom v mozgu, ktorý u zdravého človeka prebieha inak.

Ty si mala určité zle obdobie v živote a kedže si dostatočne silná po psychickej stránke tak si to prekonala. Nie každý to ale dokáže. U mňa vystavovanie situáciám ktorých sa bojím, pomáha asi na 60 %, zvyšok proste nejde prekonať. Tu je ale už ťažšie rozlíšiť kde končí sociálna fóbia a začína proste moja povaha, proste že som posera.

Ja mám kopec veci ktoré by som chcel urobiť ale proste sa nedokážem preniesť cez ten strach. Dá sa aj takto plnohodnotne žiť ale uvedomujem si že v niektorých oblastiach života som proste úplne zlyhal.

Napríklad keď sa nedokážem ani nezáväzne porozprávať s čašníčkou v kaviarni o tom aký som mal deň, tak asi ťažko si nájdem priateľku. Proste ten proces v mozgu nedokážem sám zmeniť. Proste mám hlboko zakorenený v sebe blok, že nedokážem normálne komunikovať so ženami.

Taktiež treba brať do úvahy rozdiely medzi mužmi a ženami. Kdežto babe stačí ak vyzerá k svetu a venuje sa niečomu zaujímavému, chlap musí byť aj komunikatívny, priebojný, zábavný, chytrý, inteligentný, a hlavne musí vyzerať mužne postavou a podobne ..

Každopádne, zakladateľke gratulujem a teší ma že to prekonala :)

nenitolahke

Gratulujem ti, ale musím ti pripomenúť, že nie každý človek je silný, že s tým môže niečo robiť. A ešte, keď je k tomu škaredý a všade, kde sa pohne, znáša všeliaké urážlivé komentáre a znechutené pohľady na tvoj vzhľad, je ťažké si sebavedomie zvýšiť. Ty si aspoň pekná.

A po ďalšie. Ak sa k tebe odmalička ľudia správajú drzo, len pre to, že si hanblivá, tak ti to tak zapečatí sebavedomie na nulu, že s tým nepohneš a ľudí znenávidíš. A keď v sebe nemáš nič, čo by ti mohlo sebavedomie zvýšiť, ne zbytočné sa snažiť. Ako hovorím, ty si aspoň pekná, chlapci sa za tebou pozerajú. Za mnou sa pozrel jedine preto, lebo nemohol uveriť, že som taká škaredá. Ja na boj so soc. fóbiou zvysoka kašlem. Som taká, aká som. Radšej budem sama, ako trpieť všetky tie urážky. Som citlivá a všetko si beriem k srdcu. No je to moja povaha a už sa nezmením.

Každopádne, gratulujem k tvojmu úspechu.