Som šikanovaný

Prechádzam si tým istým a som taká istá, ako ty.
Odmalička tichá, utiahnutá, nekomunikatívna. Už v škôlke na mňa boli deti drzé, na základnej sa to zhoršilo a na strednej zažívam psychickú šikanu.
Kvôli tomu necítim súcit, som agresívna, výbušná, neznášam ľudí, nedôverujem im, izolujem sa od nich, láska je pre mňa cudzie slovo, ktorému nerozumiem. Cítim sa, ako sociopat.

Tak ako Kontrol0r tiež som si šikanu pretrpel a zvolil radšej ignorovanie , na koniec som to celé využil a spravilo to zo mňa silnejšieho človeka.
Nebudem ti radiť aby si išiel za učiteľom pretože často to dopadne tak že tí čo šikanujú to začnú robiť nenápadne tak aby to učiteľ nevidel a ešte viac intenzívnejšie , skôr by to bolo lepšie po riešiť priamo s ich rodičmi.
Problém je tam ten že v ich očiach budeš slabší .. stále ťa nebudú mať radi. Mne osobne nepomohla ani zdvihnutá päsť , v respektíve pomohla ale len na krátku dobu , nikdy nie som ten ktorý udrie prvý takže som si to musel len pretrpieť kedže som bol šikanovaný psychicky. Ak si dostatočne silný a nevadí ti udrieť prvý tak smelo do toho ako radí Fighter , no v budúcnu v práci sa môžu nájsť podobní ľudia a tam už im nakopať môcť nebudeš čiže lepšie sa je učiť ignorovať.

Kruto sa im pomsti.

Ahoj, poviem ti môj názor, nevravím, že musí byť správny.

Osobne si myslím, že sa to úplne nevyrieši tým, že to povieš učiteľom a budeš čakať, že tí spolužiaci sa zlaknú ich napomenutia a prestanú ti robiť zle. Dobre, možno pod hrozbou zníženej známky zo správania s tým prestanú...ale...stále budeš považovaný za slabý článok. Môže nastať situácia mimo školy, kde ťa zbijú a učitelia už taký dosah mať nebudú. Ak to vôbec budú riešiť túto šikanu. Pretože môže sa teoreticky stať, že ich len napomenú a nebude to mať veľký účinok.

Na tvojom mieste, a to ti vravím ako človek, ktorý si podobné veci zažil, by som to riešil formou priameho odporu. Tým, že sa im postavíš. (Osobne sa už nehnevám na tých, ktorí mi robili zle, len mi je ľúto, že som sa im nepostavil ale namiesto toho som si to nechal, myslím, že som o tom ani nikomu nevravel...ale keby sa mám rozhodnúť medzi tým, či to niekomu poviem alebo sa im postavím, tak volím druhú možnosť - áno, teraz mi je ľahké múdrovať, že?).
A poviem ti, prečo si myslím, že je lepšie im čeliť osobne. Pretože tak si vybuduješ určitý rešpekt. Ak to prenesiem na modelový príklad napr. bitku - nevadí, že dostaneš na držku, nevadí, že si pri tom roztrhneš oblečenie...ide o to, že tým dáš najavo, že sa ich nebojíš a si pripravený brániť sa, že sa nenecháš ponižovať, jednoducho, že si muž. A s takým už je väčšia práca, a myslím si, že ich to prestane baviť keď zistia, že môžu pri tom dostať po ksichte aj oni :) Proste budeš mužom v aréne a ten si zaslúži rešpekt. Nie kritik, nie divák ale ten, čo zápasí.

Drž sa chlape ;)

A nie si nahodou deviatak ? Ak ano a zatial su to len slovne urazky tak sa snaz vydrzat a ignorovat ich. Mozno ich to prestane bavit. Neboj ani sa nenazdas a je koniec rocnika.

Pokojne to povedz učiteľom, oni to MUSIA riešiť. Ak nie, pokojne riaditeľa, zástupkyňu, rodiča...hlavne to niekomu povedz. Pred dospelým sa zľaknú a okamžite prestanú. Hlavne to nenechaj tak, lebo bude to len a len horšie.

Kontrol0r Takže ty si to neriešiel a ignoroval si ich ?
A sebavedomie nemám už teraz žiadne, takže asi tak

Čím skôr to porieš, ak nemáš na to psychiku tak s personálom v škole. Lebo dopadneš podobne ako ja bez sebavedomia, a prídu rôzne fóbie.