Vždy, keď v televízii ukazujú onkologické oddelenie, tých smrteľne chorých ľudí, som smutná, že nie som na ich mieste. Som na tomto svete zbytočná. Kiežby som svoj život mohla darovať niekomu, kto umiera a ja by som zomrela namiesto neho.
Vážne mi je smutno, že na onkologickom oddelení neležím ja, ale ľudia, ktorí chcú žiť. Dopriala by som im zdravý život a sebe smrť.
Poznáte film Nebo nie je výmysel (skutočný príbeh o 4. ročnom chlapcovi, ktorý počas operácie navštívil nebo) ?
V tom filme, nekoľko dní po operácii navštívil s otcom nemocnicu a utiekol na onkologické oddelenie. Pri tej scéne som plakala, keď som tam videla smrteľne choré deti a v hlave mi prebehlo ,,kiežby som bola jedna z nich".
