Ahojte. Prosím vás o poradenie. Vyskytla som sa už dávnejšie v ťažkej situácií z ktorej som už psychicky na dne. Som 14 a pol ročné dievča. Už rok aj 4 mesiace mám priateľa ktorý je o 7 rokov odomňa starší. Veľmi ho ľúbim aj keď by si poväčšina ľudí myslelo že v mojom veku je to len nejaká detská zaľúbenosť a zo strany mojho priateľa využívanosť mladostvej. Čo vôbec pravda neni. Poznám ho vyše 2 rokov. Nikdy som nemala žiadnych ozajstných kamarátov a aj ked som mala už pár kamarátok ich chovanie mi pripadalo také detské. Jednoducho som si s nimi nerozumela a tak som taká samotárka. Moj priateľ je veľmi dobrý človek, ma má rád neklame mi a bere ma ako dospelého človeka podľa neho som veľmi vyspelá. Napriek nášmu velkému vekovému rozdielu sa nemienim s ním rozísť kôli zákazu mojich rodičov. Keď rok dozadu zistili že som s ním bola ďaleko od mojho bydliska lejo som im klamala . Bola to moja chyba pretože to bol neuvážený čin a odomňa veľmi sprosté, ale zároveň skúška či je môj priateľ naozaj človek ktorý ma má rád a nie je somnou len preto aby ma nejakým spôsobom využil. Odvtedy mi ho zakázali. Zakázali mi sa sním stýkať, kontaktovať ho alebo inak sa o neho zaujímať. Priateľ celé 2 mesiace popri tomto prípade bol úppne psychicky na dne . A ja tiež. Bol aj v nemocnici a bol na tom veľmi zle. Celé noci som plakala na iné nič nemyslela.Celé všetkk zlé čo som pokazila som len oľutuvala z dôvodu že som človeka ktorého milujem zranila tým že o ňom rozprávali všetci na dedine blbosti a len na neho ukazovali aký je sviniar. Pritom bola všetko len moja chyba. Bola som v dúfaní že sa toto všetko skončí bolo to nesnesiteľné obdobie plné strachu že ho nikdy neuvidím nikdy s ním nič neprežijem neprehovorím. že s ním nebudem žiť v jednej domácnosti. Bála som sa oňho. Bála som sa že ho navždy stratím. Pocit beznádeje bol strašný.Počas celých tých 2 mesiacov sa mi podarilo s ním skontaktovať potajomky keď mi rodičia vrátili telefón. Každý deň tam namňa čakal v nádeji že sa mu ozvem že som nanho nezabudla. Dokonca jeho rodičia už nevedeli čo s ním lebo bol psychicky oslabený.Od toho dňa sme si písali stále . Stále si aj píšeme si pravidelne stretávame sa potajomky aby nás nikde nevidel. Opäť ale v nádeji že nás nikto neuvidí že sme spolu. Že raz príde čas kedy sa postavíme na nohy a oznámime mojim rodičom že sme spolu že spolu aj budemem že chceme žit spoločný život lebo sme sa našli. Bolí ma predstava že by som život žila bez neho. Radšej by som sa zahrabala pod zem. Ublížila som im veľmi ale chcem aby som s ním bola. Aby sme sa nemusili pred nimi utajovať . Som ochotná splňať pravidlá ktoré by mi udelili ak by som ich zoznámila s priateľom a dohodli by sme sa vklude aby nám nebránili v našom vztahu. Chcem žiť mormálny život s ním. Bez ohľadu na vek. Prosím vás o radu ako im to povedať aby mi ho nezakázali znovu. Milujem ho nadovšetko.nechcem ho stratiť.prosím vás ako im to mám oznámiť aby ma pochopili.
Rodičia mi zakazujú človeka ktorého ľúbim
Dakujem" Hmmmm. "myslite že by som im to mala najprv povedať osamote alebo si ho priviest domov a zoznámiť im ho. Veľmi sa bojím ich reakcie ale pre ňho som schopná urobiť všetko. On je ale dobrý chalan a s každým sa vie porozprávať je veľký humorista. S mojím otcom keby sa poznajú by si veľmi dobre rozumeli s mojou mamou tiež pretože on a moja mama majú rovnakú povahu. Nechcem aby sa ďalej kôli mne trápil ked sa stretávame naozaj málo. K tomu ešte musím klamať rodičom zo strachu . Je to pre nás oboch veľmi ťažké. Na psychiku úplne. Nevie si ale predstaviť bez neho život on pri mne vždy stál vždy bol kumne milý vypočul ma veľa krát mi pomohol. Vždy ma mal uprimne rad. Ja si ho veľmi vážim. Aj ked je medzi nami velký rozdiel ja som schopná aj pripravená niesť na seba následky. Koli našim mu srdce nezlomím. ani sebe. podľa mna by sme sa vedeli dohodnúť vklude si sadnuť vsetci štyria za stôl a porozprávať sa rozumne sa dohodnúť. Myslím že to by bolo vhodným riešením. Len neviem ako na to.. Ale ďakujem že ste ma pochopili aporadili mi. Dúfam odbúram ten strach a naberem odvahu a urobím to.
Priatel neni žiadny nevychovanec, je slušný. Nehľadá si žiadnu babu v jeho veku pretože si svojim už prešiel. Tiež neni príjemné vidieť na vlastné oči ako ho dievca ktoré miluje podvádza rovno pred jeho očami. Ale to bolo. U mňa našiel oporu ja v ňom tiež. Aj keď je dospelý neni to žiadny úchyl. Na to koľko sa poznáme viem aký je v akej situácií ako by sa zachoval poznám ho ako keby som s ním od mala. Nikdy by mi neublížil. Veď netreba ľudí posudzovať keď ho ani nepoznáte ani neviete ako sa na svoj vek chová.Je to úplne normálny chalan. Stále spolu len plánujeme našu budúcnosť. Nie je to chalan ktorý baby mení ako ponožky alebo by mladé dievčatá v mojom veku využíval. nedopúšťa sa žiadnych kalných vecí ako sú drogy neni žiadny alkoholik. Obidvaja len chceme byť spolu ako normálni ľudia. Koľko ľudí žije celý zivot spolu a je medzi nimi aj 10 ročný rozdiel . Môj bratranec má o 11 rokov staršiu ženu s ktorou má 2 deti a sú spolu šťastní dokonca sa zobrali v jeho 18ke. Ja mojich rodičov chápem viem že sa omňa boja že si neželajú aby som s ním bola aby mi neublížil aj ked by mi to nikdy nespravil ak by som ja mu to sama nepovolila.On sám chce sa s nimi zoznámiť a mať s nimi dobrý vzťah. Ale tiež sa bojí ž eho neprijmú. Chce sa spolu somnou s nimi nirmálne vklude dohodnúť. A nie. Chodím pravidelne do skoly nevynechávam vyučovania.Nedostávam zlé známky na vysvedčení jednotky dvojky. Ja som citovo už úplne na dne vy ma asi nechápete. Ja ho potrebujem každým dňom viac a viac chýba mi keď som s ním neni stále. Som na ňom naviazaná. Kumne sa chová milo nie žiadno. Ja ho milujem viem že je to moja prvá láska. Ale poznám ho natoľko aby som vedela aký je to človek či mi neublíži alebo niečo podobné. my máme spolu norálny pekný vzťah ako keby sme v rovnakej vekovej kategórií. Nie nespíme spolu. Veď nemám na to ani vek a tiež nechcem aby išiel za mňa do basy sedeť. Sme obaja ochotní všetko urobit preto aby sme mohli sa aspom stretávať normálne a nie utajovať sa. On nechce aby ma stratil. Neberte to tak že by som bola naivná a verila mu všetko ale aby si dospelý človek tolko kôli niakej mladej babe vytrpel toľko a neopustil ju aj keď by mohol. Ja žiadneho iného nechcem. Poznám chalanov v mojom veku možno o niečo starších než som ja ktorý sa len flákajú robia somariny drogujú a aj ked majú babu tak jej hneď ublížia a využijú jú. ten moj neni žiadno zaostalý rozumovo je to obyčajný dospelý chlap. Vy ma nerozumiete preto lebo som mladá a nemala by som sa ani čo naháňať v mojom veku za chalanmi ak to vy si tak myslíte. Ja sa nenaháňam za nimi. Jednoducho sme saobaja len do seba zaľúbili pred tým sme boli najlepší kamaráti stáli sme odjakživa po svojom boku pomáhali si psychicky vždy som ho vypočula on mna tiež ked sme mali zlý deň. Ja len chcem aby moja mama aj s otcom pochopili že mám tiež city že ho ľúbim a nevzdám sa ho za žiadnu cenu. Viem že tak rýchlo dôveru by som u našich nenašla ale mohli by ma pochopit. Ja len vás prosím o radu niekoho kto ma naozaj pochopil že s ním chcem byť, ako mám to našim oznámiť. Moja mama je člobek ktorý najorv vybuchne ale potom vypočuje .tato vie vybuchnuť potom sa nevyjadrivať k danej téme. Nedokážem bez neho byt. V normálnom živite bez školy neviem ani len rozmýšľať úplne som vyčerpaná za ten rok bez nálady keby som ho stratila bolo by to len horšie.
Rodicia sa iba boja. Ber to trosku vzdy aj z druhej stranky. Co si maju mysliet ? Ked ho nepoznaju pre nich je stary na teba co je z pohladu kazdeho normalne rodica zdrava reakcia. Zi svoj zivot nie rodicov ale zarov ich musis respektovat bud vasich zoznam aby si mohli urobit obraz lebo nie vzdy hra cislo rolu mozes byy vyspelejsia no aleal pohladu rodica si ich dieta a mas 15r.
Skus ich na hulvata zoznamit budu si vediet urobit iny obraz takto si ho urobili iba z cisla jeho veku. A mozno z pocutia inych
Sa cudujes ze tvoji rodicia ti ho zakazali? Keby sa moja 14 rocna dcera stretavala s 21 rocnym chalanom, ktory nevie co od dobroty a hlada si maloletu, ktora mu bude skakat ako si on piskne, nebodaj ostane tehotna, tak by som jej taku vlepila, nie len jednu, ze by hned zabudla aj ako sa vola.. ty sa pekne uc v skole, nevymyslaj sprostosti, ty nevies co sa vsetko moze stat.. tebe to moze prist ze on je ten najuzasnejsi na svete lebo si mozno prvy krat zalubena a vtedy nevnimas ze aky ten clovek naozaj je, hlavne ak ty mas 14 a on 21, pozri sa, jemu to moze byt ukradnute, spravi ti decko a buum zrazu zmizne.. ty budes mat nedokoncenu skolu, budes maloleta, budes mat pokazeny cely zivot a vyjadrenie rodicov si radsej ani nechcem predstavit... mne to pride zvratene aby 21 rocny dospely chlap vyhladaval spolocnost maloleteho dievcata, asi s nim nebude vsetko v poriadku... keby bolo, tak si hlada seberovnu, s ktorou bude planovat buducnost, byvanie, rodinu atd... este mi povedz ze spolu spite, flakate sa, vynechavas kvoli nemu skolu a uz sa naozaj chytim za hlavu, lebo toto nie je normalne... a postoj tvojich rodicov je pre mna adekvatny, priam vhodny, pretoze oni su dospely, vedia co robia a vychovali ta... takze s nimi sa ani neskusaj hadat a pekne respektuj co ti vravia a chovaj sa normalne. Pravdepodobne ta zachrania od vela veci ktore by ti znicili zivot a ty im mozes len a len dakovat..
