Ahojte. Prosím vás o poradenie. Vyskytla som sa už dávnejšie v ťažkej situácií z ktorej som už psychicky na dne. Som 14 a pol ročné dievča. Už rok aj 4 mesiace mám priateľa ktorý je o 7 rokov odomňa starší. Veľmi ho ľúbim aj keď by si poväčšina ľudí myslelo že v mojom veku je to len nejaká detská zaľúbenosť a zo strany mojho priateľa využívanosť mladostvej. Čo vôbec pravda neni. Poznám ho vyše 2 rokov. Nikdy som nemala žiadnych ozajstných kamarátov a aj ked som mala už pár kamarátok ich chovanie mi pripadalo také detské. Jednoducho som si s nimi nerozumela a tak som taká samotárka. Moj priateľ je veľmi dobrý človek, ma má rád neklame mi a bere ma ako dospelého človeka podľa neho som veľmi vyspelá. Napriek nášmu velkému vekovému rozdielu sa nemienim s ním rozísť kôli zákazu mojich rodičov. Keď rok dozadu zistili že som s ním bola ďaleko od mojho bydliska lejo som im klamala . Bola to moja chyba pretože to bol neuvážený čin a odomňa veľmi sprosté, ale zároveň skúška či je môj priateľ naozaj človek ktorý ma má rád a nie je somnou len preto aby ma nejakým spôsobom využil. Odvtedy mi ho zakázali. Zakázali mi sa sním stýkať, kontaktovať ho alebo inak sa o neho zaujímať. Priateľ celé 2 mesiace popri tomto prípade bol úppne psychicky na dne . A ja tiež. Bol aj v nemocnici a bol na tom veľmi zle. Celé noci som plakala na iné nič nemyslela.Celé všetkk zlé čo som pokazila som len oľutuvala z dôvodu že som človeka ktorého milujem zranila tým že o ňom rozprávali všetci na dedine blbosti a len na neho ukazovali aký je sviniar. Pritom bola všetko len moja chyba. Bola som v dúfaní že sa toto všetko skončí bolo to nesnesiteľné obdobie plné strachu že ho nikdy neuvidím nikdy s ním nič neprežijem neprehovorím. že s ním nebudem žiť v jednej domácnosti. Bála som sa oňho. Bála som sa že ho navždy stratím. Pocit beznádeje bol strašný.Počas celých tých 2 mesiacov sa mi podarilo s ním skontaktovať potajomky keď mi rodičia vrátili telefón. Každý deň tam namňa čakal v nádeji že sa mu ozvem že som nanho nezabudla. Dokonca jeho rodičia už nevedeli čo s ním lebo bol psychicky oslabený.Od toho dňa sme si písali stále . Stále si aj píšeme si pravidelne stretávame sa potajomky aby nás nikde nevidel. Opäť ale v nádeji že nás nikto neuvidí že sme spolu. Že raz príde čas kedy sa postavíme na nohy a oznámime mojim rodičom že sme spolu že spolu aj budemem že chceme žit spoločný život lebo sme sa našli. Bolí ma predstava že by som život žila bez neho. Radšej by som sa zahrabala pod zem. Ublížila som im veľmi ale chcem aby som s ním bola. Aby sme sa nemusili pred nimi utajovať . Som ochotná splňať pravidlá ktoré by mi udelili ak by som ich zoznámila s priateľom a dohodli by sme sa vklude aby nám nebránili v našom vztahu. Chcem žiť mormálny život s ním. Bez ohľadu na vek. Prosím vás o radu ako im to povedať aby mi ho nezakázali znovu. Milujem ho nadovšetko.nechcem ho stratiť.prosím vás ako im to mám oznámiť aby ma pochopili.
Rodičia mi zakazujú človeka ktorého ľúbim
V 18tich sa k nemu nastahujes a z coho budete zit? Ked tvoj priatel je nemakacenko, jedine co vie je obcas sa na kratko niekde zamestnat aby vzdy hned zistil ze ta praca mu nevyhovuje. V jeho veku uz mohol setrit na vasu spolocnu buducnost miesto toho si vala sunky a necha sa zivit od rodicov. A to, ze usiel niekde daleko s 13-rocnou tiez o niecom svedci, v hlave to v poriadku mat nebude. Aj tie jeho nazory co ma, ze vsetky jeho rovesnicky su kurvy co roztahuju kazdemu. Len za to ze jeho podviedla byvala tak vsetky co maju rovnaky vek su kurvy? A jak sa bude spravat k tebe ked budes v tom veku? Ja ta od neho rozhodne odhovarat nebudem, aj tak ho neopustis a potom je to tvoj zivot, ty si vyberies jak budes zit, ci budes stastna alebo ci sa rutis do pekla. Ja som len rada ze nie si moja dcera, vidiet jak si vlastne decko nici zivot isto nie je prijemne. S rodicmi ho nezoznamuj minimalne dokedy budes mat 15, aj tak na to dobre reagovat nebudu. A vobec tu nejde o vekovy rozdiel, 6 rokov nie je vela za predpokladu ked ma zena napr. 20 a muz 26. Ale on ta zacal balit ako 12-rocne decko a to uz je chore. A radim este dobre sa uc, ziskaj nejake dobre vzdelanie aby si ziskala dobre platenu pracu, lebo ked sa k nemu v 18-tke nastahujes zrejme budes musiet zivit aj jeho. Jeho rodicia ti ale zrejme budu vdacni ze uz ho nebudu musiet zivit oni.
Ďakujem za rady počkám do 15 a potom to určite povkem prvej mame. Dúfam ma pochopí.
A k tomu sexu..pokiaľ si budeš dávať pozor, tak na tom nevidím nič zlé..ja som brala antikoncepciu od 17, ale vystriedala som dve a obe mi po roku robili zle, ale ak by to tak nebolo brala by som to aj naďalej..no poznám také, čo to brali roky a nič im nebolo a aj po vysadení vedeli otehotnieť aj cyklus nabehol ako mal..je to silne individuálne....ALE na tvojom mieste by som počkala aspoň do tých 17-18, pretože v tvojom veku sa ešte vyvíjaš a naozaj, ak to nie je potrebné kvôli zdraviu, nedávaj si to :)
Pri takomto vekovom rozdiely sa im ale ani nie je čo čudovať, že sú z vášho vzťahu, ak sa to vôbec tak dá nazvať nadšení
Áno, 6 rokov sa dnes zdá ľuďom už ako dosť veľký rozdiel a rekacie by boli možno iné, ak by bol aspoň o 3 roky mladší a chápem aj to, že sa rodičia boja, hlavne keď si im klamala a prišli na to...a chápem aj to, že si ešte mladá atď všetko, čo tu bolo spomemuté...no ja som začala s mojim priateľom v 8. ročníku na zš (tiež som mala 14 aj dačo) a sme spolu doteraz, síce nie je a o toľko starší ako tvoj, ale ja som bola v rovnakom veku..ja chodím na vysokú, vždy som sa dobre učila, školu som nezanedbala, on pracuje a tiež to máme ťažké...bývame zatiaľ ešte pri rodičoch a ani len nemôžeme chodiť k sebe domov navzájom, síce dôvodom nebol vek, ale takto to máme už niekoľko rokov a dá sa to zvládnuť :) ale ako tu písali už, nemala by si byť na ňom až tak silne naviazaná/závislá..mala by si sa venovať aj iným veciam okrem neho a školy, nájsť si niečo, čím sa zabavíš, keď nie ste spolu..život nekončí len tým, že nemôžeš byť pri ňom 24/7 :)
Takže ja by som ti poradila tak, na začiatok najprv určite počkaj aspoň do tvojej 15ky..potom ako už tu písali skús to najprv s jedným rodičom, o ktorom si myslíš, že to vezme lepšie a postupne to nejako vyriešte..hlavne sa snaž nehádať, nerobiť scény a podobne :) a neber to ako tragédiu, buď šťastná za maličkosti, si zdravá, máš oboch rodičov, ktorí sa o teba starajú a majú ťa radi atď :) nesmieš sa tým tak trápiť, naozaj to pomôže aj tebe aj jemu, keď sa nebudete tak trápiť, mne to aspoň pomohlo.
Priateľ momentálne nepracuje zo zdravotných dôvodov. Vždy mal nejakú prácu to že mu nejáka nesadla .. veď vidíte ako to v dnešnej dobe je. Oplatilo sa mu vystriedať robotu z váhostavu a prejať do continentalu lebo to má bližšie má menšie náklady a za tie isté peniaze. A vôbec nechápem prečo vlasne toto riešite. Veď ho poznám najlepšie. Ohľadne tej antiky.. dala som len návrh. A okrem toho antikoncepciu .nasadili blízko v meste aj mojej spolužiačke ktorá už 15 má z dôvodu aby neotehotnela. Nie v každom meste sú istí gynekológovia. A ak ne antikoncepciu, existujú gumy . Predsa by som nechcela otehotmieť do 18ky a nemať školu a v mladom veku dieťa. To si nechám až po 20 mám čas. A priateľ ne veľmi starostlivý nevyužíva ma a predsa by som to nechcela s ním robiť na jeho príkaz. To ste už prehnali. Mňa tiež fyzicky priťahuje.On nie je typ človeka ktorý chcel mladú ako vy opisujete lebo mal istotu že ho nepodvediem. To je blbosť.On mi sám povedal že nechce inú okrem mňa len ak ho ľúbim ..že on na mňa počká pár rokov a pokúsime sa obaja niako aby sa zoznámil z rodičmi. Po 18ke sa k nemu presťahujem. Ja nevidím nič ružovými okuliarmi. Práve naopak . Jednoducho ho ľúbim ale tá realita je krutá preto to chcem čo najskôr nejako urovnať nech ho bližšie spoznajú veď sa ani nevideli. Ani nerozprávalim a hneď budú mať z neho iný dojem. .. ja som sa len pýtala na spôsob akým im to oznámiť povedať. A ďakujem za rady veľmi pekne.
Tým normálnym životom s ním bez ohľadu na vek som myslela to, že mať s ním normálny vzťah aj keď nemám 16 rokov ani 17. Ja som sa pýtala na spôsob ako a kedy najvhodnejše im to oznámiť nie počúvať kritiku. Si myslíte že ho nechám len tak ? Nie som také dievča ktoré koná podľa rozumu všade. Pýtala som sa len o radu, nie o názory z ktorých vyúsťuje nech ho nechám tak.
Ja poznam pár kde babe bolo 15 a chalanovi 20 a vydrzalo im to. V 15 s nim zacala spavat. Nechapem co tu niekto hovori ze sex v 15 je katastrofa. Chlap si da ochranu, ona si da ochranu a anie nemyslin antikoncepciu, a je to. Sexom predsa nikomu neublizuje. Robite z toho vedu
Maca88 - v 15 antikoncepciu? A od 15 s nim budes akoze zrazu spat? Tak teraz mi to pride ako keby si to ani nepisala ty.... jedna vec-som zvedava, v akej gynekologickej ambulancii ti v 15 predpisu antikoncepciu, len kvoli tomu, aby si mohla s niekym sulozit... mam mladsiu sestru, ktora ma kamaratku, ktora ked mala 15 co bolo pred 2 rokmi, si chcela dat tiez predpisat antiku lebo mala frajera, povedala to gynekologovi, ten ju odbil ze jej to v 15 rokoch urcite predpisovat nebude pokial to nepotrebuje kvoli cyklu..tak isla za inou gynekologickou, ktora jej povedala to iste a som rada! Takto by sa mal spravat kazdy gynekolog, nie len peniaze vsade vidia teraz, ale to kazdy lekar.... dobre to je ina tema-ale chapes co ti tym idem naznacit? Antikoncepcia su umele hormony, snad ti nemusim pisat, co to s tebou porobi kym len najdes tu vhodnu ktora ti bude sediet, a uz vobec nechcem vediet co s tebou bude ked ju vysadis po niekolkych rokoch (alebo pokial budes s tym tvojim), nech tu kludne napisu tie co s tym maju skusenosti osobne a teraz znasaju dosledky, normalne ich vyzivam... aby ti otvorili oci.... dalej-to ked ti odbije 15 rokov, automaticky hned skocis s frajerom do postele si zasexovat? Lebo uz mas 15? Tak mozes hej? Vidno ze to nemas v hlave upratane, zrejme to nechces ty, ale on, inak by si to uplne inak brala a pockala by si si dovtedy kedy by si to chcela ty, nie len on, lebo mi z toho jasne vyplyva, ze ta do toho tlaci...lenze to si ty ani nemusis uvedomovat lebo mas ruzove okuliare na ociach a vidis iba aky je "uzasny" ... ved ale okej, urob si po svojom, nie ze by som ti zle priala, ale clovek sa uci na vlastnych chybach, ked ta posle kade lahsie, ty z toho budes niest nasledky, nie on... mozno ze to je cele iba hra z jeho strany, nad tym si neuvazovala? Asi nie... mne to ale normalne nepride a to mi musi dat za pravdu viacej ludi.....
Z toho tvojho priatela vobec nemam pocit zeby bol tak uzasny ako ho popisujes. Ty si este decko, nemas ziadne zivotne skusenosti, nevies to posudit a nevidis to. On kvoli tomu ze ho nejaka rovesnicka podvadzala si nasiel decko lebo u teba mal istotu ze ty ho podvadzat nebudes? A uz teraz na teba ziarli? Co bude robit ked budes mat 18 a budu sa po tebe pozerat dalsi chlapci? Odkopne ta, lebo dievcata v tomto veku su podla neho vsetky kurvy a najde si zase decko? Alebo ta zamkne doma na zamok? A to, ze vkuse strieda robotu a nikde nevydrzi tiez nie je nic moc. Netvrdim ze kazdy musi mat VS, ale jak vas chce zabezpecit ked je kazdu chvilu nezamestnany a zivia ho predpokladam vacsinou rodicia aj u nich isto byva a vyuziva mama hotel. Ty to este nevidis ale on je nezrely a ak sa nezmeni do zivota nie moc pouzitelny. Ak s nim aj ostanes, postupne dozrejes a za par rokov ho budes vidiet v inom svetle.
