podpora pre ludí s myšlienkami na samovraždu

Mas pravdu sama som sa dostala do nestastia, ale boli tam aj ine osoby, moji rodicia, ktori chceli od psychiatrov aby zo mna vypracovali workoholicku. Lebo odo mna sa ziadalo zvladnut skolu aj pracu. A nesmela som byt agresivna. To ze som bola po otcovi to ich nezaujmalo. Davali mi ns to lieky, lenze teraz som kludna a sprosta. Ja neviem mozno niekomu psychiatria aj pomohla ale kazdy sme inak stavani

Tes sa z toho a zi lepsie. Zivot je dar a pravda ta ma oslobodit. Mas nespravny pristup. Sama si sposobujes nestastie. Nenapravaj druhych ale samu seba.

Ved to ten hnev ma nici. Placem ze zivot mi ukazal pravdu. Neviem preco zrovna ja som bola vybrata. Mohla som zit v nevedomosti, bolo by to lahsie.

Depkoid-viac menej súhlasím s tebou

Anjelik * vyborne napisane ;) .

Ak nemáš poriadok v sebe, Medea, možno preto máš potrebu preusporiadavať okolie, aby sa to stalo pre teba podnetným. Tým, že budeš pozorovať poriadok okolo seba, budeš sa cítiť lepšie, Len zabúdaš na jedno, začať by si mala od seba. Netreba rozprávať, keď nemá kto počúvať. Treba konať tak, aby si druhým ukázala, akí by podľa teba mohli byť. Ale rob to kvôli sebe, kvôli vlastnej zmene, nie kvôli tomu, aby si menila ich. To sú schopní urobiť iba sami v sebe.Vieš, zakaždým, keď vzplanieš spravodlivým hnevom, horí celé tvoje vnútro a je otázkou času, kedy si telo poškodíš. Na to by som myslela na tvojom mieste, ak by som mala potrebu zase niekoho riešiť. On si to ani nemusí všimnúť a ty si telo zalievaš kyselinou, čo ti rozožiera vlastné bunky. Nie je to práve najrozumnejšie. :o) Vyhovárať sa na povahu? Naozaj? To ako by si obviňovala auto, že ťa zabilo pri nehode. Jedna vec je genetika, osobnosť, druhou je tvoje právo reagovať tak, ako ti káže zdravý rozum, a nie naučené návody a rady tvojich predkov. Povaha sa dá meniť, len sa musíš pred každým svojim prejavom zamyslieť..chceš sa prejaviť práve tak? Čo z toho budeš mať? Ak príjemný pocit, choď do toho, ak výčitky, hamuj. :o))

Ja som mal vražedné myšlienky, riešil som to tiež skupinovou terapiou, ale po roku museli tú skupinu zrušiť, lebo v nej už bolo málo členov, iba jeden to dal. Klobúk dole, maj sa, myslím aj na teba. Ono kamarátstvo a pod. je niekedy skôr o prežití ako o priateľstve. To som si časom uvedomil a môj psychiater mi dal tiež za pravdu. On mi len povedal: už keď dopadneš akokoľvek, tak po mydlo sa nikdy nezohýnaj, keď ti spadne, lebo až vtedy to pochopíš!

Ja som mal este davnejsie tiez samovrazedne myslienky, ale uspesne som sa z toho dostal. Napíš mi na mail tomas555555@centrum.cz a môžme pokecat, popís mi tvoje problemy.

To bol odkaz pre mna ? A oni sa cim zaoberaju ?

Zavolaj 0948552800 alebo napis na - rdtp@centrum.sk