Dobrý deň. Trvá to už viac ako rok... nedokážem prestať myslieť na svojho ex. Nedokážem si ani len predstaviť že by som bola s niekym iným . Nedokážem nikoho ľúbiť. Po rozchode sme si niekedy pisali (dost dlhu dobu) pretože chcel byť len kamarat.Pre mňa to bolo ťažké .. no nedokázala som ho nechať ísť. Stále mi motal hlavu a spraval sa tak ako keby sme spolu boli ,no neboli sme . Momentálne je to tak že som sa prinútila skončiť s tým , aby som sa naďalej netrápila. No je to ešte horšie. Skúšala som sa stretávať aj s inými mužmi po čase aby som zabudla ... no neúspešne jednoducho to nedokážem. Prosím o radu , ako sa od toho odpútať. Už neviem ako ďalej.
Na dne
neoplati sa to, je to zbytocne
Nuž, ja keď ti pravdu poviem, tak ja keď sa idem zabaviť, tak tancujem, pijem, robím tanečné kreácie (radšej neposkakujem pri svojej váhe) a podobne, že to nikto nechápe, tak sa ma zvyknú opýtať, že čo pre to robím, že som taký veselý? A ja na to: viete rozchod. Rozchody a odchody to vám je smutná vec na druhej strane.
Gratulujem. Ja už to mám tiež za sebou. Ale rád sa poučím, pokiaľ ide o serióznu záležitosť.
pepe542 uniklo ti, že to som ja Preteba.
Pepe542, niečo Ti uniklo, čítal si o všetkom, ale všetko si neskúsil. Tiež som skúšala všeličo, ale našla som, skúsila a pomohlo. Všetko odišlo.
Jana Lukacova...ďakujem za obšírne objasnenie. Netreba mi vysvetľovať polopaticky. Som rád, že na lekárov máme podobný názor. Akurát ste to popísala inými slovami. Ja som netvrdil, že liečite, ale sľubujete niečo čo nemvožte splniť. A som aj naďalej skeptický. Viem čítať aj medzi riadkami, tak mi to ako vysvetlenie stačí. Viem o čo sa jedná. Čítal som hodne o čistej energii, o zákonoch života, o Bohu a sile modlitby atď...určite je ešte aj niečo iné. Ja som skúšal všetko čo sa mi dostalo do ruky. Mozog je vtedy v úplne inej polohe a nič nezaberá. Ja som sa z toho dostal, ale zaujímalo ma prečo je to tak. O týchto veciach sa vie mnoho. Okrem toho ako z toho von. Pri depresii je pravdepodobnosť, že si človek ublíži 1:10. Čo je dosť. Ale to už je za mnou. Mňa by už zaujímali len niektoré detaily zo života ľudí ktorý to prežili. A ich chovanie a zodpovednosť. Preto som aj na tomto fóre. Nemvožem písať lebo zas bude plná strana. Tak sa rozlúčim a aj fóre končím. Mvoj pobyt tu bol účelový. Občas sa sem mrknem. A ozvem sa len ak by som objavil niečo zaujímavé. Prajem Vám veľa ľudí ktorým budete vedieť pomvocť. Hlavne si už idem nainštalovať korektnú klávesnicu. A tiež sa ospravedlňujem za dva dlhé príspevky, hoci ten prvý sa zakladateľky priamo týka, len rada v nej nie je. Ďakujem.
pepe542:
vo svojich príspevkoch nič nesľubujem, nedávam sľuby „poďte ku mne, ja Vás vyliečim“...pretože to závisí najmä od toho, aké úsilie do toho vloží konkrétny človek. Ja ľudí neliečim, ja ich učím obnoviť v sebe svoju vlastnú schopnosť „vyliečiť sa“.
...neplatí to pre 80% ľudí, ale pre všetkých ľudí, ktorí sa na tejto zemi narodia...nie je to môj „vynález“, iba sa snažím prinavrátiť ľudí k tomu, čoho si boli už vedomé pred tisícročiami vyspelé civilizácie...
Použijem paralelu - je to akoby všetci ľudia chodili na svojich rukách ... ja sa ich snažím viesť k tomu, aby začali opäť využívať svoje nohy...tí ktorí tak robia a začnú chodiť na vlastných nohách, si zrazu uvedomia, aké prirodzené to vlastne je a začnú si uvedomovať, ako je naša spoločnosť „postavená dolu hlavou“...psychiatri sa snažia ľudí dopovať, aby chodiť na rukách vydržali to, čo najdlšie a psychológovia (česť výnimkám) sa snažia s klientom rozoberať, kedy ho začali ruky bolieť, ako silno ho bolia, čo sa s ním deje, čo si pritom myslí (zameriavajú sa na symptómy).
Je mi ľúto, čím ste si prešiel a že ste za tie roky nenašiel skutočnú pomoc...aj z toho, čo píšete, dodnes ste ešte nečelil príčine svojich problémov do hĺbky, akej je potrebné...
O mojej pomoci nemusíte byť presvedčený, nemusí jej ktokoľvek veriť, "veriť" nie je podstatné, dôležité je iba urobiť to, čo je potrebné a či to funguje, človek zistí realitou – tým, že sa cíti skutočne lepšie.
Neorganizujem kurzy a žiadne sympózium by nikomu nepomohlo, potrebná je individuálna práca s konkrétnym človekom mimo pozornosti ostatných a najmä jeho následná vlastná intenzívna práca „v sebe“, nie nejaké motivačné slová, videá a pod., nejde o zázraky na počkanie... je to to najťažšie, čo človek potrebuje podstúpiť (a čo sa potrebuje stať súčasťou jeho života) a na to sú ľudia pripravený väčšinou až vtedy, keď padnú na úplne dno...
Prečo si nečítate ďakovné listy je kombináciou dôvodov...v prvom rade som poradenstvo začala ponúkať iba nedávno (venujem sa inej profesii) a v druhom rade to súvisí aj s tým, čo uvádzam vyššie...My ľudia sme pohodlní a preto radšej ideme za „sľubmi“, za čarovnými tabletkami, ktoré nás zbavia za 10 dní tuku, ktorý sme na sebe hromadili desaťročia len aby sme nemuseli prebrať za svoj stav zodpovednosť a sami na ňom pracovať...takže určite o moje poradenstvo nie je hromadný záujem :). Ak pomôžem iba niekoľkým ľuďom, pre mňa aj to bude zadosťučinením, tak ako Vy, iní ľudia na fóre, aj som si prešla v živote ťažkými skúškami (a návštevami psychológov) a viem aké „vykúpenie“ pre mňa bolo, keď sa mi dostalo skutočnej pomoci...a potom je tu ešte jeden faktor, viete keď niekomu poviem, že pri svojej práci využívam „šiesty zmysel“ (ktorý mimochodom dokáže v sebe rozvinúť každý), tak som vnímaná ako diablov pomocník alebo ako uvádzate veštica z TV, ľudia sa nechávajú riadiť predstavou, ktorú o mne majú... (ps: tak ako sa nestotožňujem s prístupom psychiatrov/psychológov, tak sa nestotožňujem ani s "prácou veštíc“...)
To Jana Lukacova...máte schopnosť tvoriť vety, ktoré majú zmysel a čítal som tu, že to niekto aj ocenil. Ale to je asi tak všetko. Všimol som si, že sľubujete veci, ktoré nemvožete splniť. Vaše iformácie pripomínajú veštice z TV8. Platia pre 80 percent ľudí. Ja som Bohužiaľ musel podobné veci prežiť na vlastnej koži, viac ako je zdravé na jedného človeka. S psychikou som sa trápil 27-30 rokov ambulantne. Čo by som dal za to keby mi vedel niekto pomvocť. Základ bola dlhodobá fyzická a psychická záťaž. Viem o čom hovorím čo sa týka psychiky aj čo sa týka zamilovanosti. Lebo v týchto témach sa občas ozvem. Zamilovanosť trvajúca 10 rokov tiež nebola odžitá až ďalšia ju zrušila a tá ďalšia trvala 30 rokov. Pretože obe sa žili bez perspektívy vzťahu. Tá prvá mohla, ale chlapec ju nechcel tak ako tuto čo jej píšete. Druhá sa udržiavala v manželstve tajne a preto trvala tak dlho. Keby niekto vedel čo s týmito ťažkosťami urobiť, dostal by Nobelovu cenu. A čo píšete tejto prispievateľke noOne x3, je síce optimistické ale tiež je to klamstvo. Už ju vidím ako ide... trápenie odznie a vydáte sa s úsmevom vpred na ceste životom s víťaznou vlajkou nad hlavou...to treba ešte odžiť, ak všetko pvojde dobre. Ak nie, nasleduje podobný priebeh, ako som napísal. Prežije aj manželstvo ale v hlave bude stále. Nie je to nič nové. V skutočnosti nejde o rozchod, ale odstrihnutie narkomana od drogy. Ide totiž o drogy ktoré si sama vyrába. A v oboch prípadoch, psychiky aj zamilovanosti ide o bordel v chémii. Tie príjemné pvozitky v zamilovanosti je len odmena za to že sa podvolil voli prírody. Nemvože si ľubovoľne robiť čo chce. Je to ako ovos pre koňa. Ovplyvniť to mvože len jej mozog. Tá droga sa vyrába už len pri pomyslení naňho. Chlapec naštartoval emócie a tie spustili blázinec hormónov, nazývaných zamilovanosť, s ktorými on nemá nič spoločné. Stačilo len to, že bol. Všetko sa odohráva v jej hlave. Toto silou voľe nezastaví. Najjednoduchšie ale aj najťažšie by pre ňu by bolo sa zamilovať a skončiť v manželstve až kým toto neskončí. Mozog by sa znovu vyčistil. A čo sa týka psychiatrov a psychológov, to sú veci čo sa dajú naučiť. Nie sú to žiadny géniovia vybraný na základe rozumu. Psychológ sa snaží človeka psychicky rozbabrať, v spetnom prehodnocovaní rozplakať atď...psychiater určiť číslo diagnózy a nútiť pacienta, aby sa podľa nej správal. Pri výdatnom kŕmení medikamentmi. A hlavne meniť ich do zblbnutia. Ak to tak nejde všetci sú nervózny a začína byť chorý aj doktor. Nie som negativista len realista. Život ma vyliečil. Ale je pravda, že sa mi podarilo z toho dostať aj keď ťažko len pomocou liekov. Ale len ako minimálne dávky v podobe barly. Zamilovanosť a psychozy sú jedno a to isté. A obidve potrebujú aj tých istých lekárov. Vy sľubujete pomoc o ktorej ja nie som presvedčený, ani nevidím ďakovné listy. Keby ja som mal takú moc, usporiadam sympózium alebo iný zhluk kde by som tým nešťastníkom pomáhal do úmoru. Je ich neúrekom. Inak lásku a zamilovanosť treba striktne oddeliť. Láska je vec hodnotná, zamilovanosť obdobie ktoré psychológovia navrhujú nevolať láskou. Pretože je to klam od začiatku dokonca. A nemá vplyv na kvalitu ani dĺžku manželstva.