Čaute ludia. Spoznala som muža na nete. Už na začiatku mi povedal, že má schizofreniu. Berie lieky a aj inekcie, raz za mesiac. Pisali sme si dlho a prisiel mi užasny a rozumny. Aj po pár stretnutiach, mam z neho super dojem. Viem, že táto choroba je doživotne a čosi som si o tom aj naštudovala. No neviem si predstavit, aky by s nim bol život. Chcem sa spýtat tých ,čo niekoho takeho poznajú. Či majú v rodine, aký život možem čakat. Lieky berie pravidelne, už niekolko rokov, kedže je to dospelý muž a chorobu si uvedomuje. No je na dôchodku od mladeho veku a dost casto cez den spi. Nechcem ho len tak pustit k vode, kedze prejavy žiadne nema, čo sa tyka choroby. Práve naopak, a velmi si vsetkeho vazi a je inteligentny. Čize mate niekto nejaku skúsennost? Budem vdacna za nejake skusennosti. dakujem.
Priatel schizofrenik
Narodili sme sa do nedokonalého sveta a každý hľadá len akože nejakú dokonalosť. V každej rodine sa niečo vyskytuje, myslím nejakú špecifickú chorobu. Už by bolo na čase sa nad to povzniesť. Robí si svoju robotu poriadne, či nie? Ak áno a dobre s ním vychádzaš, tak buď s ním. To, že berie lieky, je prejavom jeho zodpovednosti. Koľko ľudí si nechce pripustiť, že im niečo je? Teda dosť. A je to smutné. Len mu povedz, aby sa tou chorobou príliš nezaťažoval, lebo sa nepohne nikam, bude žiť v tej úbohej sebaľútosti, ktorá je fakt úbohá. Aj moja psychiatrička (predsedkyňa komory zubných lekárov) mi len stále povie: nuž, pozrieme sa Vám na zúbky.
Ahoj, mala som tu cest zalubit sa do psych.choreho cloveka..ked bolo dobre, bolo dobre, ako v rozpravke...ked horsie a nahodou aj ja som mala napr.horsie obdobie v praci alebo len hormony, bola to katastrofa...niekedy akoby mi telefon zdvihol iny clovek...alebo tyzden nezdvihol vobec..potom ospravedlnenia, potom dobre chvilku, potom zase zmena, ospravedlnenia a tak stale dookola..vzdala som to, potom citove vydieranie a tal staale dookola..moze to byt seriozny inteligentny mily v okoli oblubeny clovek, ale ono sa to prejavi a oporu u takehoto cloveka necakaj.
Muleka: Trochu Vám naruším obraz o tom, čo ste si naštudovala..bohužiaľ tak, schizofrénia (ako aj ďalšie iné psychické "choroby") nie sú vôbec doživotné a ich vyliečenie má daná osoba pevne vo svojich rukách...psychológovia/psychiatri diagnostikujú ako ochorenie niečo, čo je iba prejavom/symptómom potlačovaných emócií, ktoré v sebe má človek nahromadené (*)...bohužiaľ tým, že im je to vštepované ako "choroba" a "neliečiteľná" začnú v súlade s tým žiť (uveria tomu) namiesto toho, aby čelili príčine...lieky/injekcie ich iba tlmia, dopujú, avšak ak by vysadil lieky, alebo niekto by im riadne "stúpil na odtlak", tým, že príčine svojich problémov nečelia, schizofrenické správanie sa začne naplno prejavovať...
/*niekedy býva príčinou toho, čo jeho nazývané "psychické problémy/choroby" aj porucha/obmedzenie niektorej funkcie v organizme napr. v dôsledku úrazu, užitia drog, infekcií.., čo sa však dá - samozrejme v závislosti od prípadu - tiež (vy)liečiť/
...z toho však, čo píšete, Váš priateľ už v určitej miere príčine svojich problémov čelil, len z dôvodu "nevyliečiteľnosti jeho choroby" sú mu ďalej podávané injekcie a lieky (ktoré ho uspávajú)...pritom ak sa naučí v plnej miere pracovať so svojimi emóciami a uvedomí si čo ho hnalo do "schizofrenického správania", môže byť spokojným, šťastným mužom (a skvelým partnerom), ktorý môže jedného dňa aj začať pracovať bez závislosti na injekciách a liekoch...
Áno, poznám. Tvorili niekoľko rokov ideálny pár, aj sa im narodilo dievčatko. Manželka však netušila o jeho chorobe, keďže užíval lieky a žiadne náznaky tam neboli. Problémy nastali, keď odišiel pracovať do zahraničia a lieky sa mu minuli. Vtedy vysvitlo, čo pred ňou roky tajil. Ich manželstvo sa anulovalo, rozišli sa, keďže si nevedela predstaviť žiť s ním ďalej v bezpečí aj s dcérkou. On to však psychicky nezvládol a spáchal samovraždu.
No nemyslim si, ze tu je MALO nazorov a zakladat dalsie rovnake temy dokola ti nepride zbytocne?
Tu mas rovno dve, myslim, ze odpovedi tam mas dostatocne mnozstvo -> btw..trvalo mi to 30 sekund to najst...
Nie nepracuje. A ano uz som raz pisala, ale ziadne odpovede som nedostala, tak to skusam znova, ci sa niekto najde, kto by mal skusennost. :(
Uplne rovnaka tema toto, tato ista tu uz bola, dokonca sa domnievam, ze je totozna do pismena...
Kym berie lieky a snazi sa to drzat pod kontrolou, je to ok. Ale ak sa na to raz vykasle, uzijes si...
Treba vsak povedat, ze zmenit sa casom moze kazdy. Len taka prakticka otazka, co robi ked je na invalidnom a nerobi?
