Čaute ludia. Spoznala som muža na nete. Už na začiatku mi povedal, že má schizofreniu. Berie lieky a aj inekcie, raz za mesiac. Pisali sme si dlho a prisiel mi užasny a rozumny. Aj po pár stretnutiach, mam z neho super dojem. Viem, že táto choroba je doživotne a čosi som si o tom aj naštudovala. No neviem si predstavit, aky by s nim bol život. Chcem sa spýtat tých ,čo niekoho takeho poznajú. Či majú v rodine, aký život možem čakat. Lieky berie pravidelne, už niekolko rokov, kedže je to dospelý muž a chorobu si uvedomuje. No je na dôchodku od mladeho veku a dost casto cez den spi. Nechcem ho len tak pustit k vode, kedze prejavy žiadne nema, čo sa tyka choroby. Práve naopak, a velmi si vsetkeho vazi a je inteligentny. Čize mate niekto nejaku skúsennost? Budem vdacna za nejake skusennosti. dakujem.
Priatel schizofrenik
Ja som mal vraj schizofréniu v 17 rokoch, no nijako sa to nikdy neprejavovalo. Tieto psychickébdiagnózy sú diskutabilné...
Medea7, dala si tu zlý kontakt na seba, by the way.
Ja si myslím, že všetky tie choroby vznikajú kvôli jedom, ktoré sú najmä vo vzduchu. Neviem, ako sa staráme o naše lesy, ale nemyslím si, že by sme to so starostlivosťou a vysádzaním stromov preháňali. Možno nie sú na to peniaze, ja neviem. Ako ok, tým sa riadime všetci, že zabi bobra, zachrániš strom, ale však už ani tých bobríkov nie je kto vie koľko. Však to je smutné alebo veselé, sám neviem.
Ja vám poviem pravdu. Mňa posudzovala pani s titulom MvDr. a povedala mi, že vraj mi nič nie je. Jej verím. Keď ma posudzovala ako koňa, tak jej musím dať za pravdu:-)
Je fajn, ze sa snazi nejako vedome sice "ovldat" to ochorenie, zial schizofrenia je ochorenie v mozgu, teda na podvedomej urovni a neda sa vedome "ovladat". To, ze sa CHCE spravat k tebe pekne a normalne nie je ale u neho zarukou, ako sa chovat skutocne aj bude. Schizofrenia nie je o tom co chce ten clovek a co nechce, toto ochorenie ovlada cloveka a nie naopak - to si musis hlavne uvedomit.
Pripadne, ak zatial nechces na neho tlacit nech ta vezme ku svojmu dr., zaplat si ty jedno sedenie u klinickeho psychologa (nie u psychoterapeutov a pod.), a opytaj sa takehoto lekara vsetko o tejto chorobe. Uvidis toto ochorenie aj z ineho uhla a hlavne neazinterovane. Takto na zaciatok to staci. A potom sa rozhodni, ci to chces dalej riesit s nim spolocne, lekarov, chorobu, spolocny vztah :)
O tom uz som uvazovala, zajst s nim k jeho lekarovi, ked ide na inekciu a porozpravat sa s nim. Len neviem, aka by bola reakcia z jeho strany. Iked na otazky o chorobe mi odpoveda, ale bo aspon tak ako to ide. Snazim sa pochopit, ako vnima svet. Niekedy je to ozaj bordel. Ale po citovej stranke viem, ze ma ozaj ma velmi rad a vidim to aj v chovani. Aj mi povedal ,ze obcas je nervny. Ale,ze mna ma velmi rad a nechce mi nijako ublizit a velmi zvazuje pristup ku mne.
Ak to s ním myslíš vážne, treba sa porozprávať o jeho stave s jeho psychiatrom. Samozrejme tam bude i on, musí s tým súhlasiť.
@netreba fúúúúhaaa...tak ale zasa, tajit taketo celozivotne ochorenie svojmu zakonnemu partnerovi je pekne zákerné. Tu zahrali teda aj dôsledky, keby isiel ten dotycny von s pravdou este pred svadbou, neprezival by stres z toho, ze mu anuluju manzelstvo a opusti ho zena s dietatom, to je zasa logika. Co sa tyka samotneho siahnutia na zivot, nehodnotim, ci to bol dosledok, verim, ze ludia s takymto ochorenim musia hrozne trpiet aj bez stresu ako su klamstva a rozpadnute manzelstvo kvoli tajnostiam...
A tiez som mala tu cest zit s psychicky chorym clovekom, nakoniec to co mi ublizoval psychicky a snazila som sa pomoct ja jemu, pretoze bolo zjavne, ze je chory (nebol este diagnostikovany vtedy), tak ma taky clovek chcel v amoku zabit. To bola posledna kvapka. Na(ne)stastie to skoncilo len reznymi ranami. Na sude tvrdil, ze si nic nepamata, tam ho zdiagnostikovali viaceri psychiatri a zial ma poruchu osobnosti, dozivotne tiez lieky.
Za moju dobrotu som skoro prisla o zivot, nahovarala som si hluposti, ze sa taky clovek zmeni, opak bol pravdou...
Takze urcitym sposobom mi ich je luto, ale ja sa uz stranim a drzim si odstup od takych ludi. To su vazne diagnozy, to nie je depresia ci uzkost len.
Snažím sa ho podporovať, ako len viem. Vzdať to nechcem, leb tak. Záleží mi na ňom.
