Čaute ludia. Spoznala som muža na nete. Už na začiatku mi povedal, že má schizofreniu. Berie lieky a aj inekcie, raz za mesiac. Pisali sme si dlho a prisiel mi užasny a rozumny. Aj po pár stretnutiach, mam z neho super dojem. Viem, že táto choroba je doživotne a čosi som si o tom aj naštudovala. No neviem si predstavit, aky by s nim bol život. Chcem sa spýtat tých ,čo niekoho takeho poznajú. Či majú v rodine, aký život možem čakat. Lieky berie pravidelne, už niekolko rokov, kedže je to dospelý muž a chorobu si uvedomuje. No je na dôchodku od mladeho veku a dost casto cez den spi. Nechcem ho len tak pustit k vode, kedze prejavy žiadne nema, čo sa tyka choroby. Práve naopak, a velmi si vsetkeho vazi a je inteligentny. Čize mate niekto nejaku skúsennost? Budem vdacna za nejake skusennosti. dakujem.
Priatel schizofrenik
Neviem ja sa aj pytam zivota preco ma to dostalo do tejto formy a co sa mam z toho naucit. Pre mna je utrpenie to, ze nemozem intelektualne rast a ze ma nic nebavi. Proste len pozorujem ludi. Mala som dane do vienka intuiciu a vcitit sa do ludi, to mi vsak bolo zobrate. A tak teraz len pozeram necinne co sa okolo mna deje.
Medea a ty mas urcite schizofreniu?? Diagnostikovanu?
Neviem ved ani emocie nemam. Pricina je v mozgu, som v nejakej situacii a teraz dusa vie ze mam nieco robit nieco vykonat, ale mozog nereaguje on nevychrli mi slova, ktora ma pouzit v danej situacii. Brzdi ma nieco myslienkovy procesor je rozladeny a o vnimani to ani nehovorim. Napriklad sedim v taxiku podvedomie vie ze ma chytit peniaze a platit ale mozog, kym urobi tu ulohu trva to strasne dlho.Furt mu mozog hovori, ze sa mu nechce.
No ide o to ze som aj skusala na sebe pracovat, hlavne rozhybat ten mozog do takej formy v akej bol ked som bola zdrava, ale uz nevladzem, lekari mi tiez nevedia pomoct len skusaju, proste sa neviem dostat do seba, a mam uplnu izolaciu od spolocnosti, niekto mi nieco hovori a ja sa neviem sustredit, mozog nevie zachytit informaciu a spracovat ju. Nepaci sa mi aky zivot to zijem na akej urovni to som dusa to vsetko vnima, mozog mi nepomaha.
Medea7:...nechávate nech Vás Vaše problémy ovládajú...to, že trpíte, je dôsledkom toho, že ste nečelila ich príčine a pritom máte v rukách všetko potrebné, aby ste to zmenila...ak Vám Vaše utrpenie viac nevyhovuje existuje účinné riešenie, kde však nie sú akceptované žiadne výhovorky, kde preberáte zodpovednosť za to, ako sa cítite (a neprenechávate ju "chorobe", ktorú "ste dostala" a ktorú neviete ovplyvniť) a intenzívne na sebe pracujete...(ak sa tak rozhodnete, budem Vám rada nápomocná)
Mitt: tak 18 asi nebudesat, ty vyzity 40tnik :D
