To je to vážne tak hrozné nemať vzťah?

Maruska MM, trefa do cierneho.

Nie, nie je to az take hrozne pokial to netrva prilis dlho.
Prirovnala by som to ku stavu bez prace. Clovek si oddychne, venuje sa sebe, popracuje na sebe. Maximalne tak pol roka je idealne. Potom uz zacne pocitovat nespokojnost, lebo jeho potreby uz nie su naplnene.

Fu ... uplne suhlasím.. mne tiež ked niekto povie že "máš ešte čas"
tak neviem ako si dovoluje za mna hovoriť,... nie, ja si na to čas nenájdem nikdy, lebo deti nechcem a basta! moj život..
nech sa každý starie o seba.. našťastie mám pokoj, a len zriedka možno 1x za 5 rokov sa objaví nejaký "fanatik" ktorí vnucuje mať rodinu..

Tiez som nikdy vztah nemal (28 rokov) a poviem ti to takto. Vacsina ludi potrebuje niekoho s kym bude zdielat to dobre aj zle. Mat rodinu je pre vacsinu zmyslom zivota. A suhlasim s tym aj napriek tomu ze som sam. Teraz je moderne zit osamote, pripadne bez zavazkov, ludom to vyhovuje do urcitej doby. Potom ale pride urcity vek a ludia upadaju do depresii. Chlapi sa chodia *urviaci a baby skoncia ako 30 rocne s 5 mackami v malom byte. Zeny to maju o nieco tazsie lebo je na nich vyvijany vacsi tlak aby si zalozili rodinu. Chlapi zreju ako vino (ako sa hovori) a celkovo lepsie zvladaju samotu. Kazdopadne teraz je taka moda ked si vela ludi mysli ze 30 rokov je novych 20.Bohuzial nikdy to tak nebolo ani nebude a doplacaju na to hlavne zeny

súhlasím s dalsím
darmo sa budeme presviedčať že lásku s opačným pohlavím nepotrebujeme, nie je to tak

demure@centrum.sk

Ja východ, SNV :) Ja s tým bojujem celý život, v podstate má to svoje základy v šikane v detstve. Všetko ma to formovalo a vyústilo v problémy ktoré mám teraz a ktoré mi bránia normálne žiť. Ak chceš daj mi kontakt, mail hocičo môžme pokecať.

Kontrol0r - Nitriansky kraj, ty? Trochu si pamätám niektoré tvoje príspevky, vo viacerých som sa našla a podľa mňa je nás takých viac (aj keď je to stále len menšina :D). Niekto vie svoje nedostatky zamaskovať a niekto sa zase len trápi. Ja som najprv bola z tých, čo som nosila "masku" - prirovnala by som to ku chameleónovi :D - moje správanie a vystupovanie sa výrazne menilo podľa toho, s kým som bola. Nočnou morou bola pre mňa väčšia skupina ľudí, ktorých i keď som poznala, aj tak som sa cítila zle, úzkostlivo a sama i keď v spoločnosti ľudí. Najhoršie na tom všetkom je to, že toto celé nemá u mňa absolútne žiadnu príčinu - žiadna šikana, žiadne zlé detstvo, veľké NIČ.

Musim povedat ze mas pravdu.Postupne si to uvedomujem aj ja.Teraz ked som slobodny som omnoho stastnejsi a viac pri peniazoch.
Kamarat sa ma nedavno pytal kedy si chcem zalozit rodinu.Odpovedal som ze nikdy.Presviecal ma ze rodina je zaklad a ze si musim zalozit rodinu.Ked som mu znova odpovedal ze nechcem mal akesi nervy na mna.Vela ludi nechape ze to je ich nazor.Ja a napr. aj autor to vidime inak.A popravde na rodinu mat cas nebudem pretoze ma tu na zapade caka dlha cesta.Bol by som kreten keby som nevyuzil najvzacnejsiu komoditu na svete-cas.

Demure nechceš mi napísať mail? Mám rovnaké pocity, nikoho som nemal a neviem, či niekedy mať budem a myslím, že by bolo fajn sa porozprávať s niekým, kto je na tom rovnako. Reálnych kamarátov tým človek nechce zaťažovať, veď ktovie, ako by to chápali, nie každý je empatický, a či by ich to vôbec zaujímalo.