Zdravim vas, rada by som si poznala nazory a rady skusenejsich a nezainteresovanych ludi na situaciu, ktora ma uz dlho trapi. Mam 23 rokov, studujem v zahranici, byvam sama a rodicia ma podporuju za co som im vdacna. Avsak, casto sa citim smutna, nepokojna, zmatena zo zivota. Myslim, ze moj stav je skor vysledkom mojich pocitov na rozne situacie, nez na jeden problem. Napriek tomu si myslim, ze mam problemy najma vo vztahovej oblasti. Nemam, ani som nemala (ak neratam ZS) takmer ziadne kamaratky / ludi v mojom veku, s ktorymi by som mohla zdielat zazitky, navzajom sa vypocut, cestovat, travit cas. Hoci mam spoluziacky s ktorymi si obcas po skole niekam ideme sadnut, porozpravame sa, ale to je vsetko. Nemam taky ten pocit, ze by im na mne skutocne zalezalo, respektive nie je tam ziadne hlbsie kamaratstvo, nieco co by nas spajalo. Obcas ich zavolam von ja, pripadne navrhnem nejaky mensi vylet, ale povacsine odmietnu. Dalsim problemom cez ktory sa neviem preniest je, ze so mnou rozisiel priatel (pred tristvrte rokom). Velakrat v noci placem, neviem sa zbavit myslienok na neho a hoci byva odomna cez 2000km, musim sa premahat, aby som nesla za nim. Neviem si ani predstavit, ze by som v buducnosti mala byt s niekym inym a tuto myslienku uplne zavrhujem. Chyba mi, hoci viem, ze by som nemala byt taka upnuta na uz neexistujuci vztah, v podstate prezivam zo spomienok. Odkedy som odisla do zahranicia, mierne sa to zlepsilo po tej stranke, ze mam aspon pocit, ze na sebe skutocne pracujem. Som tu relativne spokojna, skola ma bavi, mam dobre vysledky, napriek tomu som casto frustrovana narocnymi zadaniami a niekedy kvoli tomu placem. Casto ma bolieva brucho od nervozity a citim tazobu na hrudi. Viem sa vsak aj tesit, ak mam na to dovod, tento pocit je vsak chvilkovy, potom znova upadnem do smutnej nalady. Snazim sa robit aj ine aktivity, chodievam cvicit 3x do tyzdna, sama sa prechadzat. Som osamela a zmatena sama zo seba. Citim akoby mi nieco v zivote chybalo, pricom sama neviem presne definovat co. Citim sa vycerpana zo zivota, hoci na to v tomto veku nemam pravo. Mal niekto z vas podobne pocity? Ako by ste to riesili? Mam navstivit psychologa, alebo ide len o take obdobie a problem pominie? Za vsetky rady a postrehy vopred dakujem.
Rozchod a zmatenost zo zivota
Skús psychológa a neprestávaj sa hýbať, športuj, je to dobrá prevencia proti depresívnym náladám
Nájdi si brigádu, zamestnáš sa inými myšlienkami
tiez som bol v podobnej situacii, kedy som odisiel studovat do zahranicia a ako som tam bol sa mi rozpadol vztah. bral som to hrozne. navyse som studoval v severskej krajine, kde i miestni su znami svojimi depresiami z neustalej noci v zime a nespavostou z neustaleho dna v lete.
ked ti mozem poradit, tak okamzite zrus to samobyvanie. bud chod na internat alebo si najdi este jednu spolubyvajucu. byvat sama a este v zahranici lezie na mozog.
zacni skypovat s rodicmi. kazdy den.
zacni sa stretavat s novymi kamoskami one-to-one . ziadne hromadne posedenia, ziadne hromadne vyletiky ... preto ta debata o nicom. uz ked su traja ludia spolu, tak podstatne menej sa otvorene bavia ako ked su dvaja. o 4 a viac ani nehovorim.
ked chces robit hromadnejsie akcie, tak odporucam pozyvat ludi k sebe na veceru. sice sa narobis, stoji to prachy a cas, i umyvat mas co, ale potom sa ti vykrystalizuje fajn skupinka 4 - 5 ludi. ked bude z teba nejaky chalan paf, tak ti i ochotne bude chodit pomahat s pripravou predtym nez pridu ostatni, len aby ste boli sami ;-) mozes potom spekulovat, ze nech kazdy donesie nieco male - napr flasu vina. ked sa ti tych flias nazbiera, tak mozes urobit wine elimination party a budes za bohynu, ze pozves x ludi a urobis crazy party s haldou chlastu zadara.
zacni robit nieco viac kardio. cvicenie v posilke je fajn, ale beh je asi najlepsi. vonku vycistis hlavu 100x lepsie ako v posilke. uvolnis vela serotoninu a endorfinov.
vela stastia
utápas sa v minulosti , musis urobit hrubu ciaru a povedat si ze dost uz stacilo sa sebalutovat pre minulost. Uz minulost neries, zi v pritomnosti, skus si najst nejaky novy vztah ak je pravda to co hovoris ze ten tvoj byvaly vztah uz nema nadej na zachranu.
Co sa osamelosti týka, ty byvas sama doma ? Pokial clovek byva sam tak asi kazdeho by po chvilke chitila riadna depka lebo byvat uplne sam to veru nie je dačo. Nemozes sa aspon na urcity cas dokial si dakoho nenajdes prestahovat k rodicom ? Alebo aspon do nejakeho spolubyvania ? Uvidis ze ti bude veselsie a lepsie.
Co sa kamaratiek týka, tak dokial si nenajdes nejake realne kamaratky s ktorymi budes chodit von tak si skus najst aspon nejakych internetovych kamaratov, ver tomu ze aj internetovi kamarati su super a casto krat su od nerozoznania od tych realnych.
A mimochodom tes sa z vecí ako to že si zdrava a mas kde byvat lebo toto su ovela dolezitejsie veci nez nejaky vztah pred xy rokmi. Najdi si konicky a veci ktore ty budu robit radost.
Chapem tvoje pocity, tiez som rozchod takto prezivala. Snaz sa byt co najviac medzi ludmi, neostavaj doma.... viem, ze je to tazke.
Dakujem vam vsetkym za rady.
Lesly1: rada by som sa teda s tebou skontaktovala, kedze si bola v podobnej situacii. Napis mi prosim na emma1@centrum.sk
Zapis sa na nejaky zaujimovy kruzok, tanec, jazykovy kurz... atd. Spoznas novych ludi, neostavaj zavreta doma.
Em111:..problém sám o sebe nepominie, maximálne ho môžete na určitý čas vytlačiť do úzadia...potrebujete iba dostať zo seba von to, čo cítite, to, čo vo Vás situácie, ktoré ste prežila vyvolali...
Keď nebudete nachádzať riešenie, ak uznáte za vhodné, pokojne mi napíšte, venujem sa osobnému poradenstvu, ale uplatňujem odlišný prístup ako psychológovia..
Chapem ta. Ja som sice neodisla do zahranicia kvoli studiu, no vydala som sa sem. Uz som tu vyse roka a tiez tu nemam nejake silne kamaratstva. V praci mam kolegyne, ale tiez s nimi moc netravim cas aj keby som chcela. Neraz som z toho dostala depku, najma ked moj muz stale cestuje kvoli praci a ja sa vraciam do prazdneho bytu. Tento rok som sa nejak zatala a povedala som si, ze to zmenim. Ono je to vsetko naozaj len v hlave. Prihlasila som sa do fitka, na jazykovku (opat) a chcem zacat chodit na tanecnu. Povedala som si, ze sa musim sama nejak socializovat. Ak by si chcela niekedy popisat, kludne sa ozvi.
Skus kludne aj toho psychologa, pomoze ti to v utriedeni myslienok.
