Mala som 22 ked som sa zoznamila s mojim terajsim manzelom, on mal po 30tke, poznali sme sa kratko ani nie mesiac, ked zacal robit na mna sexualny natlak, nebola som pripravena a ani som to este nechcela, on na mna tlacil ze uz je cas aby sme sa milovali, ze naco cakam, ze on nevydrzi, ze to potrebuje lebo ma bude musiet podviest. Tak som hlupana suhlasila, bolelo to, necitila som sa nato, bola som nervozna, strasne ma to stipalo, bolelo uz len ked do mna siel prstami, bola som sucha a stiahnuta kedze z mojej strany nebola tuzba na milovanie. Strkal do mna prsty nasilu ze ma musi vzrusit. Potom mi intimne miesta silno trel ked videl ze to nepomaha, dokonca ma nutil aby som mu penis cmulala ustami a trela rukami. Nechcela som, bol zly ze ci vsetko musi robit sam a ci chcem len pasivne lezat. Nakoniec to nevydrzal a strkal mi ho nasilu tam dole, bolelo to a prosila som nech prestane, ze nechcem, tak mi povedal ze naprve to boli kazdu nech vydrzim, tak som to nejako prekusla aj ked to bolo neprijemne a nemala som z toho nic na prvykrat. On si suchal horedole, a ja trpela. Nakoniec ho vytiahol a ja som bezala do kupelne plakat. Revala som ako decko. Nepredstavovala som si to tak vobec. O dva dni som musela ist k svojmu gynekologovi lebo tam dole som bola odreta, stipalo ma tam a krvacala som slabo. Este aj gynekolog sa na mna vykrical ked som mu povedala pricinu toho, ze "a vy slecna neviete za seba rozhodovat, vari ste nesvojpravna ked nieco nechcete?" A ze ci to nechcem nahlasit ako znasilnenie? Ja ze nie, ved ma nebil, len bol velmi nadrzany.
Viem bola som naivna a dala som sa nahovorit a mozem si zato sama. Po dvoch mesiacoch som zistila ze som tehotna. On v tom svojom silnom chceni si zabudol nasadit kondom a urobil sa do mna naprvykrat. Neskor nas moji rodicia dotlacili do svadby, s cim on suhlasil. Mne to v tej chvili bolo jedno lebo mi bolo strasne zle v tehotenstve,neustale zavraty, vracanie, bolesti brucha, mdloby, nechutenstvo, zmeny nalad. Tak som suhlasila. Ked bolo po vsetkom po svadbe aj po komplikovanom zdlhavom porode, uvedomila som si ze som tam kde som nechcela byt a nie vlastnym pricinenim. Ze som nechcela sex a svadbu tak skoro. A nechcela som dieta. K dcere som necitila nic, beriem ju ako dosledok nechceneho sexu, Doteraz ju tak beriem, manzela svojho mam rada, ale len rada, nemilujem ho velmi, mam ho rada, lebo ma nezavrhol ked sa dozvedel ze som tehotna, byvame vo svojom ale na ten prvy sex nezabudnem do smrti. Dieta som nechcela tak skoro. Nebola som nato pripravena v 22 rokoch. Chcela som cestovat, zpoznavat zivot, uzivat si po skole a nie sa hrnut do manzelskych a rodicovskych povinnosti nedobrovolne. Necitila som sa nato a teraz nato doplaca moja dcera ktora viem ze za nic nemoze ale mne sa zbabral zivot. Nechcela som to takto. Mam depresie, mam 26 a nebavi ma takyto zivot. Nebavi ma chodit s dcerou do skolky, pocuvat tie reci od inych matiek kedy ich decko kaka, kedy sa povracalo, kedy toto a kedy hento. Nebavi ma pocuvat rev mojej dcery ked ma stavi zurivosti a trucuje, nebavi ma kupovat jej stale tie decke prkotiny, chodit s nou po lekaroch, nebavi ma chodit na tie decke vystupenia zo skolky, nebavi ma ten decky vravot na ihriskach a plac, krik ostatnych decak. Nechcela som toto zazivat.
Do toho vsetkeho som bola nedobrovolne dotlacena a zmanipulovana. Preco som len nebola silnejsia a nedokazala povedat NIE! Nechcem!
Preco iny rozhodli za mna?! Preco som sa len podvolila?
Co mam robit? Nechcela som takyto zivot..
Prosim poradte niekto, doma ked som sama a mala spi alebo je u starych rodicov casto placem. Placem ze iny ma dotlacili do nechceneho manzelstva a materstva.
Prosim..
Bola som dotlacena do niecoho, co som nechcela..teraz lutujem...
Andy565656: Ja tiež nemám deti a strašne mi je to ľúto. Už som sem viackrát písala svoj príbeh, že žijem v zahraničí (v Kanade), kde som prišla ešte ako decko. A po tridsiatke som sa tu zoznámila s jedným chlapom (Čechom) ktorý tu žil načierno už niekoľko rokov, a my sme spolu začali vzťah, ktorý mi spočiatku (prvých pár týždňov) pripadal úplne idylický. Nakoniec som sa za neho vydala aby som ho mohla sponzorovať aby si tu zlegitimizoval pobyt a chcela som mať normálne manželstvo, deti a rodinu; on síce toto všetko vedel, ale myslím že ma plánoval len využiť na to aby si tu zlegitimizoval pobyt a viacej mu záležalo na svojej bývalej vydatej frajerke (mimochodom tiež Slovenke) ktorá už ako vydatá si s ním síce začala vzťah do ktorého sa (podľa jeho vlastných slov) narýchlo hrnula ale potom ho kopla do zadku a rozišla sa s ním a zostala so svojím manželom, a keď on asi rok na to začal chodiť so mnou, tak mám dojem že ju to asi začalo hrozne štvať že už nie je ona jediná na provm mieste a začala si ho zase namotávať naspäť. Jej najlepšia kamarátka (tiež Slovenka, ktorú neznášam ešte omnoho viac ako tú prvú) o ktorej som si najskôr v naivne dobrej viere myslela že je to normálna osoba bola prvotriedna sviňa, ktorá sa s ním za mojím chrbtom s ním bavila a kydali spolu na mňa špinu (našla som totiž ich konverzácie cez Facebook). Proste taký typ ženskej, na aké tu ľudia v iných témach nadávajú, že aké sú to žiarlivé, klebetnícke a podrazácke sliepky (napr. diskusia o tom, ako niekto nemá rád Slovensko, kde je toto viacerými spomínané). No...toto všetko aj v spojení s jeho povahou spôsobilo, že sa ku mne správal pohŕdačne, ohováral ma, atď... (aj keď, aby som nebola jednostranná, tak sa zase snažil mojej rodine pomáhať s nejakými prácami, občas bol ku mne milý). Suma sumárum, teraz, keď už tu má papiere, tak sme sa rozhodli rozviesť, našťastie mi pri tomto nerobil problémy (ani sa ma finačne nikdy nesnažil nejako využiť a živil sa sám, ale je pravda, že ani jeden z nás toho moc nemáme, teda vlastne skoro nič). Ja už mám teraz 36 rokov, a ktovie či ešte niekedy budem mať deti (nestojím o to nechať sa niekým cudzím koho ani poriadne nepoznám nabúchať a byť slobodnou matkou). Minula som na tento "vzťah" šesť rokov života a aj keď som už vedela, že ma vlastne len využil, nedokázala som ho nechať z tejto krajiny vyhodiť ako podvodníka. Bolo mi ho v tomto ľúto. Takže som obetovala svoje šťastie a predstavy pre niekoho, kto si to vôbec nevážil a kto so mnou pohŕdal. Je to celé dosť off topic a vôbec som nechcela písať o sebe (nerada spomínam tieto veci na internete), ale prečo to píšem: napriek tomu, že ja by som tiež veľmi chcela mať deti a dokonca aj závidím iným šťastným párom, ktoré už deti majú alebo očakávajú (nie že by som im to ale nepriala) tak úplne dokážem pochopiť pisateľku tohoto príbehu. Viem si predstaviť že ak sa na dieťa ešte necítila, tak to že jej dcéra bola počatá vlastne skoro znásilnením jej ku láske a vyrovnanému vzťahu k svojmu dieťaťu bohužiaľ asi nepomohlo. Preto ju nemá význam za toto odsudzovať, jej city k jej dieťaťu sú bohužiaľ dôsledkom jej vlastnej traumy, s ktorou sa nevysporiadala. Odsudzovanie, morlizovanie a kritizovanie v tomto prípade je podľa mňa kontraproduktívne...
Pisateľka: ako už iní ľudia písali, tvoja dcéra za tento stav nemôže. Viem že to nerobíš úmyselne, ale absencia materského citu k tvojej dcére jej môže neskôr (v dospelosti) tiež spôsobiť psychické problémy. Pre mňa by bol asi toto impulz, aby som sa snažila dať nejako psychicky dokopy. Netrestaj tvoje nevinné dieťa za niečo, zy čo ono nemôže a čo nespôsobilo. Keď jej teraz nebudeš prejavovať lásku a akceptovanie, tak neskôr (ako tínejdžerka) si ju ona môže začať hľadať niekde inde, napríklad v pochybných partách, kde sa budú brať drogy, alkohol, kradnúť, robiť prostitúcia.... predpokladám, že napriek tomu že k nej teraz necítiš materskú lásku tak nechceš, aby takto tragicky skončila. Preto znova opakujem, skús sa zamerať na to, aby si jej mohla vytvoriť šťatné detstvo ako spokojná a vyrovnaná matka a zároveň ber toto aj ako impulz, aby si si dala svoj život a svoje vzťahy k sebe a svojej minulosti do poriadku. Podľa mňa by ti mohla pomôcť nejaká dobrá terapia, lebo je evidentné, že ten zážitok s prvého sexu ti spôsobil traumu, z ktorou si sa dodnes nevyrovnala. Vieš, ľudom nie vždy vyjde život tak, ako si to predstavovali alebo naplánovali.... ako vidíš, ani mne nevyšiel. Ale ja už sa ani na môjho exmanžela väčšinou nehnevám, v podstate som sa s tým vyrovnala a dokonca mu aj prajem všetko dobré a aby ho trocha osvietilo. Tak musíme pracovať s tým, čo máme. Predstav si, že na druhej strane je zase možné, že by si našla niekoho iného ako partnera, kto by ťa rešpektoval tak ako sa má, dlho by ste spolu chodili, cestovali, spoznávali svet, vydala by si sa niekedy po tridsiatke... ale možno by si už potom zase nemohla mať deti a možno by ťa to tiež trápilo. Človeku niekedy život rozdá karty inak ako očakáva, tak musíme hrať s tým čo máme. A ďalšia vec: veci ako cestovať a spoznávať svet sa naozaj podľa mňa dajú robiť v každom veku; veď sú aj ľudia, ktorí dokonca cestujú po svete so svojimi deťmi (osobne by som toto nerobila, ale čítala som o takých prípadoch). Keď ti chýba takéto naplenenie, tak skús si napríklad po večeroch čítať alebo pozerať programy o histórii, prírode, cestopisy... to ti možno dodá aj to chýbajúce kultúrne vyžitie a nebudeš musieť myslieť len na rodičovské povinnosti a veci okolo toho (ktoré by si ale napriek tomu nemala zanedbávať).
ked si neschopná tak teraz čo ??? decko je na svete už s tym neurobiš nič...!
debila si mala nahlásiť za znásilnenie, mala si 22 ty si snád nevedela ako sa deti robia??? že sa treba chrániť...?
mala si od doktora injekciu pytať alebo čo to davaju aby si neotehotnela.. ked si vedela ze do teba sa urobil... či si nebola pri zmysloch ani toto si nevedela..
akú radu čakáš teraz po 4 rokoch, ked sa už nedá nič robiť...?
vtedy sa dalo... keby si vedela ake su nasledky sexu
- mala si ziadať kondom
- alebo si kupiť pharmatex
- alebo ist na potrat - no to by si musela predvydat skor... ako v 2 mes. ze si tehotna...
alebo si mohla dat dieta na adopciu... nebola by si prva...
a mohla si si uzivať zivot...
alebo ho mohli tvoji rodičia vychovávať ao ich dieť.a...
teraz už ti ostáva len zmieriť sa s tým a nevybíjať si nervy na dieťati,..
chodiť ku psychologičke a s nou riešiť...
a zaujimalo by ma ako žiješ s tym svojim užasnym zákonitým... či žijete ako surodenci alebo s ním aj po tom čo ti zničil zivot mu nohy roztahuješ na povel...
Jedneho casu som randil o 10 rokou starsou zenou.Tie rady ktore davala boli neskutocne.Ty si ten tip zeny aky sa vyskytuje najcastejsie.Mlada a sprosta.Az ked dospejes(okolo 30-40)tak zmudries.Je to tvoja vina ale mas na vyber:
1.Rozved sa a dieta nechaj manzelovi.Ale nezabudni na alimenty.
2.Neviem:D
načo hľadať niečo lepšie. Také ako - svetu mier a ferihitke svatý pokoj - je predsa skvelé, nie? :D milujem ferihitku. Je pre mňa inšpiráciou a baví ma hrať jej hru. Je to sranda. Odbrzdite sa kočky a naučte sa baviť :)
Andy565656 - tiez som si vsimla ze nick kafe kazdej vypisuje ze je ferihitka, ved to co je za vyznam, nic lepsie si nenajdes kafe? :)
Andy, nezabudnem. Mňa to baví byť trápna :D Ty nezabudni byť cool, krásna a múdra.
kafe, mne to je absolútne jedno. :-D Ale písať do každej témy, že " ty si určite ferihitka" je už blízko posadnutosti a čudujem sa, že ťa to ešte baví. Podľa teba zjavne nemá nikto právo založiť tému, keď má nejaký problém a nechodí sem pravidelne. Toto upodozrievanie je trápne, nezabudni ešte najbližšie mesiace do každej témy, ktorú založí niekto nový spomenúť tú tvoju ferihitku. :-D
Andy (prípadná ferihitka, čo do svojich vlastných tém píše pod xy prezývkami) zvykneš si, neboj. A ano, uznávam ja nie som normálna a nikdy ani nebudem. Ale tiež nie som slepá, žiaľ. A čo chcem, to si poviem!! Či sa ti to páči alebo nie.
kafe, tebe z tej ferihitky už úplne šibe. Ja som tu pred dvomi mesiacmi založila tému o svojom probléme a tiež si mi písala, že som ferihitka a absolútne som netušila o kom píšeš. Zjavne si ňou posadnutá.
A ty, milá zakladateľka, máš 26 rokov, tak buď zodpovedná. Nebola si nikým dotlačená a nikým zmanipulovaná. Ty si bola a stále si svojprávna osoba a ak by si na ten sex nepristúpila, tak by nebol. Ty si SAMA zodpovedná za svoje činy v živote, nikto iný. Ak sa ti zdá, že máš na nič život, môžeš si za to sama, nie tvoj manžel, tvoji rodičia, tvoje dieťa alebo hocikto iný. Ja by som dala hocičo za to, aby som mohla mať dieťa a ženská ako ty, ktorá má zdravú dcéru si to vôbec neváži. Fakt si pri týchto témach vždy poviem, že život nie je vôbec fér. Zmier sa s minulosťou a ži v prítomnosti, lebo ti to raz bude ľúto.
ferihita ma vzdy rovnaky problem - "ja som ta obet a som bezmocna"
