Mala som 22 ked som sa zoznamila s mojim terajsim manzelom, on mal po 30tke, poznali sme sa kratko ani nie mesiac, ked zacal robit na mna sexualny natlak, nebola som pripravena a ani som to este nechcela, on na mna tlacil ze uz je cas aby sme sa milovali, ze naco cakam, ze on nevydrzi, ze to potrebuje lebo ma bude musiet podviest. Tak som hlupana suhlasila, bolelo to, necitila som sa nato, bola som nervozna, strasne ma to stipalo, bolelo uz len ked do mna siel prstami, bola som sucha a stiahnuta kedze z mojej strany nebola tuzba na milovanie. Strkal do mna prsty nasilu ze ma musi vzrusit. Potom mi intimne miesta silno trel ked videl ze to nepomaha, dokonca ma nutil aby som mu penis cmulala ustami a trela rukami. Nechcela som, bol zly ze ci vsetko musi robit sam a ci chcem len pasivne lezat. Nakoniec to nevydrzal a strkal mi ho nasilu tam dole, bolelo to a prosila som nech prestane, ze nechcem, tak mi povedal ze naprve to boli kazdu nech vydrzim, tak som to nejako prekusla aj ked to bolo neprijemne a nemala som z toho nic na prvykrat. On si suchal horedole, a ja trpela. Nakoniec ho vytiahol a ja som bezala do kupelne plakat. Revala som ako decko. Nepredstavovala som si to tak vobec. O dva dni som musela ist k svojmu gynekologovi lebo tam dole som bola odreta, stipalo ma tam a krvacala som slabo. Este aj gynekolog sa na mna vykrical ked som mu povedala pricinu toho, ze "a vy slecna neviete za seba rozhodovat, vari ste nesvojpravna ked nieco nechcete?" A ze ci to nechcem nahlasit ako znasilnenie? Ja ze nie, ved ma nebil, len bol velmi nadrzany.
Viem bola som naivna a dala som sa nahovorit a mozem si zato sama. Po dvoch mesiacoch som zistila ze som tehotna. On v tom svojom silnom chceni si zabudol nasadit kondom a urobil sa do mna naprvykrat. Neskor nas moji rodicia dotlacili do svadby, s cim on suhlasil. Mne to v tej chvili bolo jedno lebo mi bolo strasne zle v tehotenstve,neustale zavraty, vracanie, bolesti brucha, mdloby, nechutenstvo, zmeny nalad. Tak som suhlasila. Ked bolo po vsetkom po svadbe aj po komplikovanom zdlhavom porode, uvedomila som si ze som tam kde som nechcela byt a nie vlastnym pricinenim. Ze som nechcela sex a svadbu tak skoro. A nechcela som dieta. K dcere som necitila nic, beriem ju ako dosledok nechceneho sexu, Doteraz ju tak beriem, manzela svojho mam rada, ale len rada, nemilujem ho velmi, mam ho rada, lebo ma nezavrhol ked sa dozvedel ze som tehotna, byvame vo svojom ale na ten prvy sex nezabudnem do smrti. Dieta som nechcela tak skoro. Nebola som nato pripravena v 22 rokoch. Chcela som cestovat, zpoznavat zivot, uzivat si po skole a nie sa hrnut do manzelskych a rodicovskych povinnosti nedobrovolne. Necitila som sa nato a teraz nato doplaca moja dcera ktora viem ze za nic nemoze ale mne sa zbabral zivot. Nechcela som to takto. Mam depresie, mam 26 a nebavi ma takyto zivot. Nebavi ma chodit s dcerou do skolky, pocuvat tie reci od inych matiek kedy ich decko kaka, kedy sa povracalo, kedy toto a kedy hento. Nebavi ma pocuvat rev mojej dcery ked ma stavi zurivosti a trucuje, nebavi ma kupovat jej stale tie decke prkotiny, chodit s nou po lekaroch, nebavi ma chodit na tie decke vystupenia zo skolky, nebavi ma ten decky vravot na ihriskach a plac, krik ostatnych decak. Nechcela som toto zazivat.
Do toho vsetkeho som bola nedobrovolne dotlacena a zmanipulovana. Preco som len nebola silnejsia a nedokazala povedat NIE! Nechcem!
Preco iny rozhodli za mna?! Preco som sa len podvolila?
Co mam robit? Nechcela som takyto zivot..
Prosim poradte niekto, doma ked som sama a mala spi alebo je u starych rodicov casto placem. Placem ze iny ma dotlacili do nechceneho manzelstva a materstva.
Prosim..
Bola som dotlacena do niecoho, co som nechcela..teraz lutujem...
simaITA a Andy565656:
Ďakujem vám veľmi pekne za vaše milé a láskavé slová, potešilo ma to :-) Určite napíšem. Dúfam aj ja, že sa mi podarí nájsť ešte dobrého partnera, snažím sa udržať si optimizmus, aj keď občas sa stane že na mňa doľahnú ťažké chvíle. Všetko dobré aj vám :-)
Off topic:
Kimmy_CA, je mi to ľúto, ťažko sa tvoj príbeh čítal, ale verím, že ešte nájdeš toho pravého a budeš mať deti. Veď snáď sa na nás obe usmeje šťastie:)
Tentokrát si to naozaj pekne napísala.
nechcelasom: v prvom rade by si sa mala zamysliet nad sebou,čo vlastne chceš a čo očakavaš od života.a asi navštivit odbornu pomoc,
zamyslela si sa aj nad 2.variantou,maš 26.cestovala by si ,bola zavisla na rodičoch,samozrejme tvoj prijem,fin.by bol mizerny lebo by si cestovala.ak si pohladna samozrejme vsade vo svete sa budu tocit muži okolo teba a pomahat ty,za tvoju naklonost.takže by si mohla ostat tehotna ani nevieš s kym,alebo znasilnena,dobita,zohyzdena,aj to sa stava.mohlo by sa ty narodit postihnute dieta,kde opatera je o 100% večšia,Mohla si sa pri potulkach zalubit do cudzinca a chciet sex,mat zlomene srdce,aj viac krat.
keby nič z tohto,tak po 30 by si zistila že sa ty nedari najst partnera pre zivot,hoc už by si chcela dieta,čo ak by si už nemohla mat,dieta??bola by si štastna keby si zažila taketo vzrušujuce,dobrodružne prihody???
mas muža,nemiluješ ho ale maš ho rada,tak on sa asi sprava k tebe fajn,miluje ta,maš zdrave dieta,maš svoje byvanie,čo ešte chceš od života???cestovat sa da aj po 30,40,a mas aj s kym,aj už budeš možno rozumnejsia a zodpovednejšia,dievčata s tvojou zotpovednostou by nemaly same cestovat,asi by si bola k niečomu z tych zlych veci donutena,
Je mi ta uprimne luto. Ja mam 30 a deti este zdaleka nechcem, presne pre toto. Ja som bola zas okolnostami zivota donutena starat sa o malu neter a presne, ohromne ma nebavili tie detske reci a reci inych matiek na ihriskach. Plus som mala vazne zdravotne problemy, takze aj pre to som mnohe veci musela odlozit na "potom" a preto si nechcem davat zatial olovenu gulu na nohu v podobe dietata. Ano, takto to zatial pocitujem, mozno ze ked stretnem muza mojho zivota, budem tuzit mat s nim dieta, ale zatial som ho nestretla.
Ale tomu donuteniu do sexu sa cudujem, lebo toto som zazila aj ja, mna stale nejaky chlap nutil, aj som zazila pokus o znasilnenie ale mala som velke stastie, ze sa mi podarilo utiect, to som mala 21. Odvtedy som moc chlapov nemusela a keby sa mu to podarilo a ja bola tehotna, na 99% by som to decko nechcela. Je to smutne, doplatila na to najviac tvoja mala dcera, ktora naozaj za nic nemoze. Ale naozaj nechapem, ako si sa vlastne mohla s takym debilom vobec zapliest a po tom vsetkom si ho este aj zobrat. Sama si si to skazila, nikdy si nemala suhlasit s takouto svadbou, moje nervy. Je mi to velmi luto a snad, ked bude mala vacsia a ty budes mat viac priestoru pre seba, tak sa budes moct venovat veciam, ktorym si sa nemohla, aj tomu cestovaniu a aj budes mat lepsi vztah k dcere, ked bude vacsia, bude ta viac chapat. Nie je vsetkym dnom koniec, len si si to trochu skomplikovala, ale ver tomu, ze vsetko mozes este stihnut a to najlepsie ta este len caka. Len sa nevzdavaj.
Inak, ked som sa nechcela s matkami na ihrisku bavit, tak som si nosila knihy alebo nejake studijne materialy, lebo ja stale nieco studujem a som si citala, kym sa mala hrala a ja som mala od nej pokoj plus robila nieco pre seba. Bavit sa len o detskych veciach by ma priviedlo na psychiatriu :D
Dobre ti pise Kimmi CA. Ano bola si naivna a nechala sa natlacit do niecoho co si nechcela ale to sa stava mnohym. To, ze si sa do toho nechala natlacit ma korene zrejme v tvojom detstve, rodicia z teba nevychovali vyrovnanu sebavedomu zenu ktora pozna svoju hodnotu a vie povedat nie. Zrejme si musela posluchat, tvoj nazor nebol nikdy dolezity a mozno ta aj psychicky deptali. Ja som zazila v detstve nieco podobne, ked bol bola bita, psychicky tyrana, ponizovana a bolo mi davane najavo ze som nepodarok, nie som take dieta ake chceli a svojej matke som znicila zivot. Vies si predstavit ake bolo moje sebavedomie v rannej dospelosti. Tymto tu niektorym sa lahko sudi a nadavaju ti a odsudzuju ta, ale nikdy nezazili to co ty a pritom detstvo ovplyvni cely dalsi zivot. Ja som sa z toho nakoniec ciastocne dostala, bol to dlhy a tazky boj, ale postupne som si budovala sebavedomie s pomocou psychologou aj sama. Ale bez tych psychologov by som to nezvladla, lebo som potrebovala niekoho komu sa mozem zverit, kto ma pochopi a usmerni. Ty si zazila tazku traumu ked si pocala dieta pri skoro znasilneni a nevies sa s tym vyrovnat a zit. Trpis tazkou depresiou ked casto places a povazujes svoj zivot za zniceny. Len ja co sa na to pozeram z nadhladu to tak nevidim. Stale mozes zacat zit tak aby si bola stastna. Len ti niekto musi pomoct zvladnut a spracovat v sebe vsetky tie traumy co sa ti stali. Vyrovnat sa s nimi. S tym ti najlepsie pomoze nejaka dobra psychologicka, zanalyzuje tvoj doterajsi zivot, zistis suvislosti ktore si teraz neuvedomujes a nakoniec dokazes v sebe najst silu odpustit sama sebe aj inym. Az toto abdolvujes, zmeni sa aj tvoj vztah k dcere. Pokisl mas teraz tazke depresie co sa zda ze mas, odporucam aj navstevu psychiatra nech ti predpise lieky. Ja viem ake to je tazke vobec rano vstat z postele nieto nieco riesit ked ma clovek tazke depresie. Drzim palce.
Tá ferihitka tu musela chodiť dosť často a vytvárať témy. To bola až taká neznesiteľná ?
Kafe daj sa liecit, ty ferihitku vidis snad vsade, niesi nou uz posadnuta? Mozno trpis stihomanom co? Viea kolko zien podstupilo nechcenu suloz lebo ich dotlacil ich frajer a oni mlade a sproste suhlasili lebo boli slepo zalubene a bali sa ze ich opusti ci najde si inu tak radsej nedobrovolne roztiahli nohy a trpeli. Mnohe su toriz tak vychovane ze muz sa ma pocuvat. Alebo slepo zalubene. Ziadna sa ti s tym chvalit nebude. Najma mlade zeny su muzmi takymto sposobom zneuzivane a nedokazu povedat NIE!
Trochu psychologie nezaskodi si nastudovat. Dievca prezilo traumu s k ktorou sa asi nikomu doteraz nezdoverila nikomu. Jej manzel mal mozno vycitky tak sa o nu postaral a ktovie aky vlastne je.
Nesud ked nejdes v slapajach toho cloveka! Skus si nieco nastudovat o znasilnenych zenach. Aku traumu z toho maju. Ta jej skusenost nema k tomu daleko. Aj ked to tak autorka nenazvala.
A vy ľudia ktorí tu píšete že bola sprostá a hlúpa keď nevedela odmietnuť nútený sex ste podľa mna tiež necitliví... niektorí ľudia sú proste vychovávaní tak že majú vždy a bez opýtania poslúchať autoritu, starších, nie je u nich budovaná nijaká sebadôvera, sebaúcta ani zdravá asertivita, a tak sa to potom neskôr môže prejaviť a skončiť aj takto (že ten človek sa nevie poriadne brániť keď sa dostane do situácie kde niekto kto by práveže mal mať jeho dobro na prvom mieste a komu by sa malo dať úprimne veriť naňho začne robiť neprimeraný psychický nátlak a vydieranie). Prípadne je ten človek ešte mladý, neskúsený a naivný, tak nechá so sebou takto zametať. Však koľko je tu takých príbehov kde sa mladé baby (a niekedy aj chalani) sťažujú ako sa k nim frajer (frajerka) správajú zle a oni sa s tým nevedia vysporiadať....
Nevieme či zakladateľku témy bola takto vychovávaná, možno ani nie, ale každopádne by asi bolo treba aby boli ľudia vychovávaní aj k rešpektu k druhým, aj k vlastnej sebaúcte.
